Minister Naď v Ide o pravdu: Slovenské migy mali aj ostré vzlety

Ak by sa na Slovensko presunuli prebytočné tanky z inej krajiny, T-72 by sme presunuli na Ukrajinu, povedal v relácii Ide o pravdu minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

, , 28.04.2022 21:00
debata (47)

Hovorí, že slovenské vojenské spravodajstvo má vo svete veľmi dobré meno. „Patríme medzi krajiny, ktoré majú najlepšie informácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine,“ tvrdí. V relácii vysvetlil, kedy a za akých podmienok by mohli migy zo Sliača odísť na Ukrajinu. Upozorňuje, že počas konfliktu u východného suseda mali niekoľko ostrých vzletov.

VIDEO: Pozrite si debatu Márie Hlucháňovej a Jaroslava Naďa v relácii Ide o pravdu.

Líder strany Smer Robert Fico vás obvinil, že ho sleduje Vojenské spravodajstvo.

To je také absurdné, špeciálne, ak obvinil mňa. Veľmi dobre vie, čo sa dialo vo Vojenskom spravodajstve, keď bol on predsedom vlády. Aké obrovské kauzy tam boli, ako sa bývalý riaditeľ Vojenského spravodajstva dostal k mnohomiliónovému majetku, ktorý nevie vysvetliť. A potom, keď bol premiérom Peter Pellegrini, šéf Vojenského spravodajstva podal trestné oznámenie na mňa. Ja som bol vyšetrovaný za zneužívanie právomoci vo Vojenskom spravodajstve a využívanie Vojenského spravodajstva v boji s opozíciu. Mňa obviní, že sme nasadzovali Vojenské spravodajstvo na Roberta Fica? Nech si nemyslí, že je pre nás taký dôležitý. Obávam sa, že ani tak nejde o jeho politikárčenie, ale podľa mňa skôr trpí paranojou a bojí sa spravodlivosti.

Je Vojenské spravodajstvo profesionálny a nezávislý orgán? Dali by ste za to ruku do ohňa?

Za to dám ruku do ohňa, že nič takéto sa tam nedeje, nič také sa ani realizovať nebude kvôli postoju – mimochodom – krachujúceho politika.

Zmenil sa nejako zásadne štýl práce vojenských spravodajcov v čase vojny?

Odkedy som minister, neriešime žiadnu vnútornú politiku, riešime obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky. V susednej krajine je zásadná vojna, nie nejaký limitovaný konflikt. Som vďačný, že za tie dva roky Vojenské spravodajstvo nemalo kauzu, naopak, malo veľmi dobré výsledky. Napríklad so zachytením a rozložením siete ruskej spravodajskej služby vrátane čiastočného pôsobenia v rezorte obrany. Vojenské spravodajstvo robí dobrú robotu, má vynikajúce výsledky aj v zahraničí. Navyše, naša veľká pridaná hodnota je v tom, že veľmi dobre rozumieme regiónu, poznáme Ukrajinu.

Spoliehajú sa na nás aj partnerské spravodajské služby?

Nechcem povedať, že sa spoliehajú, ale veľakrát si pýtajú naše informácie, ktoré máme. Považujú našu spravodajskú spôsobilosť v tomto regióne za mimoriadne dôležitú a mimoriadne dobrú.

Patríme k špičke v tomto regióne?

Patríme z pohľadu získavania potrebných informácií v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine medzi krajiny, ktoré majú najlepšie informácie a sú najviac dotazované v tomto zmysle.

Vyžadovalo si to zvýšenie počtu ľudí vo Vojenskom spravodajstve?

Niekto povie, že vo Vojenskom spravodajstve máme veľa ľudí, niekto povie, že ich máme málo. Máme málo naplnené Vojenské spravodajstvo, ale máme veľmi dobré technológie a máme kvalitných ľudí, ktorí sú doslova na nezaplatenie. Výstupy sú veľmi dobré. A mimochodom, keď hovoríme o spravodajskom pokrytí konfliktu, je veľmi dôležité povedať, že aj generálny štáb má svoju spravodajskú jednotku, ktorá robí vynikajúcu robotu. V celom rezorte máme informácie, o ktoré je záujem aj v zahraničí.

Fínsko chce už v máji oznámiť, že má záujem o vstup do Aliancie. Mal by byť aj mimoriadny summit. Je reálne, že na začiatku leta sa Fínsko a Švédsko sa stanú členmi NATO?

Budem rád, keď sa to stane. Diskusie prebiehajú veľmi intenzívne, to neprezradím žiadne tajomstvo. Už aj na ostatnom summite boli obidve krajiny prítomné. Myslím si, že pokiaľ sa veľmi rozčuľoval Putin, že Aliancia sa rozširuje, tak najväčším podporovateľom rozširovania je práve Putin. Prinútil aj dlhodobo neutrálne krajiny ako Fínsko a Švédsko, aby o tom intenzívne uvažovali.

Ruský prezident Vladimir Putin je nevypočítateľný. Neobávate sa jeho neprimeranej reakcie?

Čo myslíte, že v tomto stave, keď nevie poraziť Ukrajinu, keď tam má obrovské straty, keď sa ukazuje, ako nefunguje jeho propagandou zveličovaná armáda, že by si dovolil zaútočiť na Fínsko? Rusi túto historickú skúsenosť majú a nebola pre nich veľmi pozitívna. Po prvé to neurobí, po druhé sa hovorí, že v momente, keď Fínsko požiada o členstvo v NATO, budú de facto aplikované články zmluvy, takto garancia článku 5 bude aj voči Fínsku a Švédsku. Tieto krajiny majú niečo, čomu sa hovorí stály kľúč, kedykoľvek sa rozhodnú vstúpiť, ten proces bude veľmi rýchly.

Čo my, teda Slovensko, ešte môžeme poskytnúť Ukrajine? V akom stave je napríklad kontrakt, čo sa týka húfnic Zuzana?

Húfnice Zuzana 2 sú naozaj špičkové zariadenie. Pri komunikácii aj s veľmocami, keď dostávam otázky, či sme ochotní poskytnúť ten systém, lebo má svoju kvalitu najmä z hľadiska hĺbky alebo diaľky dostrelu. Je to na spadnutie. Má to právne otázky, ekonomické, otázky počtov – v akom čase a koľko tých jednotiek by sme vedeli dodať. S tým súvisí výcvik, munícia… To všetko treba dať dohromady. Evidujeme eminentný záujem ukrajinskej strany o tieto húfnice. Musí to byť však dohodnuté na úrovni výrobcu štátnej firmy Konštrukta Defence. Keď mi bude generálny riaditeľ deklarovať, že dohoda je urobená, tak my v tom nebudeme nijakým spôsobom brániť.

Do mesiaca?

Dúfam, že aj skôr.

Aké ďalšie ťažké zbrane môže Slovensko poskytnúť?

Riešime opravu ukrajinskej techniky. Ide o starú sovietsku techniku, ktorú naši odborníci vedia opravovať. To znamená, že poškodená technika by prišla do nášho zariadenia, opravili by sme ju a poslali späť na Ukrajinu. To už robí česká strana aj v slovenských firmách. A budeme to robiť aj my, sme tesne pred dohodou, aby sa to zrealizovalo. A ešte je tu ťažká technika, ktorú majú Ozbrojené sily SR a ktorá je zaujímavá pre ukrajinskú stranu.

Tanky?

Napríklad. Máme tanky T-72, ktoré však máme presne v takom počte 30 kusov, ako je potrebné na prápor, ktorý máme aj deklarovaný v rámci NATO. To znamená, že ich nemôžeme dať preč. Ale bavíme sa s viacerými krajinami, že by sme ich vedeli nahradiť. Ak nám teda niektorá krajina poskytne svoje tanky, ktoré majú napríklad vo väčšom počte, ako potrebujú, tak my môžeme naše tanky poskytnúť Ukrajine.

Ide napríklad o Nemecko?

Je to jedna z alternatív. Ale zatiaľ nie sme v takom štádiu, aby som vedel hovoriť niečo konkrétne. Rokujeme.

A čo migy na Sliači? Lebo Ukrajina si teraz veľmi žiada lietadlá.

Áno, žiadajú, ale majú záujem o iný typ lietadiel. Situácia je taká, že my dnes tie migy máme ako jedinú alternatívu pre nadzvukové letectvo u nás. Požiadali sme Severoatlantickú alianciu o návrh riešenia. Čakáme, že príde veľmi skoro a bude to riešenie, čo potom, ak prestanú lietať migy. Máme vážny problém, migy sú poruchové a ruská firma RSK Mig je na sankčnom zozname Európskej únie. Tiež má svojich subkontraktorov, ktorí mali technikov na Sliači a už aj oni sťahujú svojich technikov domov, do Ruska. Môže nastať veľmi rýchlo situácia, že migy nebudú letuschopné. Preto sme požiadali Alianciu o to, aby sme urýchlili procesy a čakáme odpoveď. Potom budeme vedieť, ako sa k tomu postaviť. Hneď ako budeme mať zaistené, že kým prídu naše F-16, ktoré prídu niekedy v polovici roka 2024, že budeme mať pokrytý náš vzdušný priestor naším spojencom – či už z nášho územia, alebo z okolitých krajín, v tom prípade sa vieme baviť, čo s migmi. No a áno, jedna z alternatív je, že by išli na Ukrajinu. Majú svojich technikov, ktorí sa vedia o takúto techniku postarať, vedia s takouto technikou bojovať a používať ju. Zatiaľ o tom nerokujeme, lebo zatiaľ nemáme vyriešené to A. Naberať polievku bez toho, aby sme ju varili, nemá význam.

Vojna trvá už 70 dní. Naše migy cvičili, zdvihli sa vôbec zo zeme za ten čas?

Samozrejme, že áno. Nie je to v stave, že by sme nemali zaistený náš vzdušný priestor. Mali sme dokonca niekoľko ostrých vzletov.

Prečo?

Srbi teraz majú dosť často problém, pretože udržali letecké spojenie s Ruskom. A keď lieta z nejakého ruského mesta niečo smerom na Belehrad, niekedy to ide cez naše územie. Zvyknú im tam zavolať, že majú bombu na palube. Práve preto, že sa niekomu nepáči, že majú letecký most stále funkčný. Mali sme niekoľko prípadov, keď bolo zavolané, že je bomba v takomto lietadle a museli sme k tomu vzlietnuť našimi prostriedkami. To je bežná vec, ktorá sa deje v rámci ochrany vzdušného priestoru. A na to používame naše migy, a preto sú pre nás stále dôležité.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #Jaroslav Naď #Ide o pravdu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy