Uznesením Najvyššieho súdu bolo podľa Ústavného súdu porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa ústavy a právo na slobodu a bezpečnosť podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Prvý senát Ústavného súdu pod vedením sudcu Miloša Maďara tak rozhodol na neverejnom zasadnutí 14. apríla, pričom zrušil uznesenie Najvyššieho súdu z 12. novembra 2020. Najvyšší súd je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 680 eur. Vec však Ústavný súd nevrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, keďže Davida Lindtnera medzitým 20. mája 2021 prepustili z väzby na slobodu.
Podľa nálezu Ústavného súdu „rešpekt k základnému právu sťažovateľa na osobnú slobodu, respektíve jeho právu na slobodu a bezpečnosť vyžadoval, aby mal vzhľadom na špecifické okolnosti danej veci možnosť namietať v jeho veci rozhodujúceho sudcu, u ktorého mal obavu o nedostatku jeho nezaujatosti“. Vzhľadom na skutočnosť, že nezaujatosť príslušného sudcu nebola v konaní relevantným spôsobom preverená, sú podľa Ústavného súdu spochybnené meritórne závery napadnutého uznesenia.
Uznesením z novembra 2020 Najvyšší súd zamietol sťažnosť Davida Lindtnera voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o jeho väzobnom stíhaní. Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala obvineného v rámci akcie Víchrica 28. októbra 2020 spolu s podnikateľom Zoroslavom Kollárom a bývalou podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Jarmilou Urbancovou.