„Už len konštatovanie porušenia by znamenalo, že celým prípadom by sa muselo zaoberať nanovo. A nikto by už viac nemohol povedať, že ho pustil z väzby generálny prokurátor cez paragraf 363 Trestného poriadku. Ak by totiž v Štrasburgu rozhodli, že bol porušený ktorýkoľvek článok dohovoru, Vladimír Pčolinský by bol úplne rehabilitovaný,“ zdôraznil Pčolinského obhajca Ondrej Urban.
VIDEO: Takto v polovici marca minulého roku brali Vladimíra Pčolinského na súd.
Bývalého riaditeľa tajnej služby zadržali príslušníci NAKA 11. marca 2021 a obvinili ho z korupcie. Prezidentka Zuzana Čaputová ho ešte v ten istý deň postavila dočasne mimo služby a v nedeľu 14. marca, keď Špecializovaný trestný súd rozhodol o jeho väzobnom stíhaní, Pčolinský oznámil, že sa funkcie riaditeľa SIS vzdáva. Kolúznu väzbu potvrdil aj Najvyšší súd 29. marca.
Pčolinského obvinili z toho, že spolu so svojím bývalým námestníkom SIS Borisom Beňom prijali úplatok od konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur. Úplatok mal byť údajne za to, aby SIS Kollára nesledovala. K sprostredkovaniu a odovzdaniu úplatku sa priznal vtedajší šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó.
Generálna prokuratúra vlani na konci augusta vydala rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, pretože pri tomto vyšetrovaní skonštatovala nedostatok dôkazov a nezákonnosť stíhania. Pčolinský bol preto vzápätí takmer po pol roku z väzby prepustený.
Pristúpi štát k dohode?
Štát v tomto konaní zastupuje ministerstvo spravodlivosti. To sa však zjavne odmietlo s Pčolinským dohodnúť a uznať nezákonnosť jeho vyšetrovania a väzby. Lehota na mimosúdnu dohodu určená súdom v Štrasburgu vypršala ešte 11. apríla.
„Konanie pred ESĽP a s tým súvisiaca otázka prípadných rokovaní o zmieri medzi stranami, má v zmysle článku 38 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pravidla 62 Rokovacieho poriadku ESĽP striktne dôverný charakter. Vzhľadom na uvedené nie je možné sa v tejto veci bližšie vyjadriť,“ reagoval hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
„Vo všeobecnosti však platí, že po oznámení sťažnosti žalovanému štátu ESĽP určí stranám lehotu, v ktorej sa majú vyjadriť k otázke vyriešenia veci zmierom a predložiť svoje návrhy na zmier. Pokiaľ v určenej lehote nedôjde k dohode, prípad pokračuje v sporovom konaní, ESĽP teda určí stranám lehotu na predloženie stanovísk k prijateľnosti a podstate prípadu, k nárokom na odškodnenia atď. Procesné pravidlá konania pred ESĽP však nebránia tomu, aby strany prípadne aj počas tzv. sporovej fázy konania dospeli k zmieru,“ dodal Bubla.
Pčolinského advokát hovorí, že na dohodu to nevyzerá. „Ak nedôjde k dohode, a vyzerá to, že nedôjde, ministerstvo spravodlivosti pošle súdu svoje vyjadrenie, k tomu sa následne vyjadríme aj my a napokon o našej sťažnosti rozhodne súd,“ poznamenal Urban.
Odškodné
„Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu začal konanie o sťažnosti voči rozhodnutiu Ústavného súdu, ktorý ešte vlani uznal väzbu Pčolinského ako ústavnú. „Boli položené tri právne otázky. Dve sa týkajú utajenej prílohy a nejakého rozhodovania a tretia inej právnej otázky. Nebudem to ale bližšie komentovať, pretože toto konanie je prísne neverejné,“ priblížil advokát Urban.
„Európsky súd v Štrasburgu našu sťažnosť prijal v troch bodoch a povedal, že tam predbežne vidí porušenie dvoch článkov Dohovoru o ľudských právach. Obom stranám, teda slovenskej vláde reprezentovanej ministerstvom spravodlivosti a nám, navrhol lehotu na mimosúdnu dohodu do 11. apríla. To robí zvyčajne vtedy, keď chce aspoň sčasti vyhovieť sťažovateľovi,“ tvrdí Urban.
Výrok súdu bude podľa neho záležať na tom, či a ktoré články dohovoru boli porušené. Zvyčajne sa poškodenému priznáva nejaké primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania. Za výnimočných okolností môže súd nariadiť aj určitú formu ospravedlnenia.
Aké odškodnenie Pčolinský pýtal, advokát opäť s odkazom na neverejnosť konania priblížiť nechcel. Výraznejšie finančné zadosťučinenie chce však Pčolinský dosiahnuť v inom konaní. „Toto nie je celkové odškodnenie, ktoré sa rieši zákonom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Rieši sa len odmietnutie prvej ústavnej sťažnosti, proti ktorej podal opravný prostriedok. V Štrasburgu sa koná práve o tejto odmietnutej ústavnej sťažnosti. Okrem toho sa ale finalizujeme aj žalobu, v ktorej si bude Pčolinský uplatňovať nárok na náhradu škody za šesť mesiacov nezákonnej väzby. Chceli by sme ju podať už v lete,“ dodal Urban.
Kollár sa nepriznal
Vlani na 77 stranách Generálna prokuratúra popísala závažné procesné pochybenia, 17 porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona. Poukázala tiež na to, že obvinenie bolo založené len na svedectvách dvoch kajúcnikov – Makóa a Beňu. Tí navyše mali dostať nenáležité výhody, keď neboli v tomto prípade ani len obvinení.
Tento rok vo februári však polícia vyšetrovanie obnovila a Pčolinského s Kollárom opäť obvinila.
V súčasnosti už prebieha preštudovanie spisu a vybavovanie návrhov na doplnenie dokazovania. „Myslím si, že nám ešte budú musieť nejaké veci podoručovať, aby mohli vôbec uvažovať o ukončení vyšetrovania,“ priblížil Urban.
Vyšetrovanie zamotalo aj údajné priznanie Zoroslava Kollára. Urban však hovorí, že o priznanie nejde. „Aby sme mohli hovoriť, že sa Kollár priznal, musel by sa priznať k tomu, čo je uvedené v skutkovej vete obvinenia. Ak ale obvinený popisuje iný skutkový dej, tak sa nepriznáva. Nie je pravda, že sa priznal k podplácaniu. Je to naformulované inak,“ zdôraznil advokát.
Napriek tomu je však Kollárova výpoveď podľa Urbana veľmi dôležitá. „Výpoveď Zoroslava Kollára zásadným spôsobom narušila skutkový dej obvinenia popísaný v skutkovej vete. Ten sa totiž nikdy nemohol stať tak, ako je popísaný. Po výpovedi Kollára vznikli hrubé rozpory medzi dvoma kajúcnikmi. Niekto z dvojice kajúcnikov musí klamať,“ zdôraznil Urban.
Pčolinský zverejnil časť Kollárovej výpovede a z nej vyplýva, že peniaze dal Makóovi. Či boli posunuté ďalej, nevie.