Pčolinský svoju väzbu ženie do Štrasburgu, očakáva rehabilitáciu

Vo väzbe bol exriaditeľ SIS Vladimír Pčolinský pol roka nezákonne, tvrdí jeho obhajca. Porušenie jeho práv už podľa advokáta predbežne pripustil aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Ak by v Štrasburgu rozhodli, že bol porušený ktorýkoľvek článok dohovoru o ľudských právach, Pčolinský by bol úplne rehabilitovaný, zdôraznil advokát. Štát ale zatiaľ odmieta priznať pochybenie a s Pčolinským sa dohodnúť mimosúdne.

, 14.05.2022 11:15
debata (56)

„Už len konštatovanie porušenia by znamenalo, že celým prípadom by sa muselo zaoberať nanovo. A nikto by už viac nemohol povedať, že ho pustil z väzby generálny prokurátor cez paragraf 363 Trestného poriadku. Ak by totiž v Štrasburgu rozhodli, že bol porušený ktorýkoľvek článok dohovoru, Vladimír Pčolinský by bol úplne rehabilitovaný,“ zdôraznil Pčolinského obhajca Ondrej Urban.

VIDEO: Takto v polovici marca minulého roku brali Vladimíra Pčolinského na súd.

Bývalého riaditeľa tajnej služby zadržali príslušníci NAKA 11. marca 2021 a obvinili ho z korupcie. Prezidentka Zuzana Čaputová ho ešte v ten istý deň postavila dočasne mimo služby a v nedeľu 14. marca, keď Špecializovaný trestný súd rozhodol o jeho väzobnom stíhaní, Pčolinský oznámil, že sa funkcie riaditeľa SIS vzdáva. Kolúznu väzbu potvrdil aj Najvyšší súd 29. marca.

Pčolinského obvinili z toho, že spolu so svojím bývalým námestníkom SIS Borisom Beňom prijali úplatok od konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur. Úplatok mal byť údajne za to, aby SIS Kollára nesledovala. K sprostredkovaniu a odovzdaniu úplatku sa priznal vtedajší šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó.

Generálna prokuratúra vlani na konci augusta vydala rozhodnutie o zrušení obvinenia Pčolinského, pretože pri tomto vyšetrovaní skonštatovala nedostatok dôkazov a nezákonnosť stíhania. Pčolinský bol preto vzápätí takmer po pol roku z väzby prepustený.

Pristúpi štát k dohode?

Štát v tomto konaní zastupuje ministerstvo spravodlivosti. To sa však zjavne odmietlo s Pčolinským dohodnúť a uznať nezákonnosť jeho vyšetrovania a väzby. Lehota na mimosúdnu dohodu určená súdom v Štrasburgu vypršala ešte 11. apríla.

„Konanie pred ESĽP a s tým súvisiaca otázka prípadných rokovaní o zmieri medzi stranami, má v zmysle článku 38 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pravidla 62 Rokovacieho poriadku ESĽP striktne dôverný charakter. Vzhľadom na uvedené nie je možné sa v tejto veci bližšie vyjadriť,“ reagoval hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

„Vo všeobecnosti však platí, že po oznámení sťažnosti žalovanému štátu ESĽP určí stranám lehotu, v ktorej sa majú vyjadriť k otázke vyriešenia veci zmierom a predložiť svoje návrhy na zmier. Pokiaľ v určenej lehote nedôjde k dohode, prípad pokračuje v sporovom konaní, ESĽP teda určí stranám lehotu na predloženie stanovísk k prijateľnosti a podstate prípadu, k nárokom na odškodnenia atď. Procesné pravidlá konania pred ESĽP však nebránia tomu, aby strany prípadne aj počas tzv. sporovej fázy konania dospeli k zmieru,“ dodal Bubla.

Pčolinského advokát hovorí, že na dohodu to nevyzerá. „Ak nedôjde k dohode, a vyzerá to, že nedôjde, ministerstvo spravodlivosti pošle súdu svoje vyjadrenie, k tomu sa následne vyjadríme aj my a napokon o našej sťažnosti rozhodne súd,“ poznamenal Urban.

Odškodné

„Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu začal konanie o sťažnosti voči rozhodnutiu Ústavného súdu, ktorý ešte vlani uznal väzbu Pčolinského ako ústavnú. „Boli položené tri právne otázky. Dve sa týkajú utajenej prílohy a nejakého rozhodovania a tretia inej právnej otázky. Nebudem to ale bližšie komentovať, pretože toto konanie je prísne neverejné,“ priblížil advokát Urban.

„Európsky súd v Štrasburgu našu sťažnosť prijal v troch bodoch a povedal, že tam predbežne vidí porušenie dvoch článkov Dohovoru o ľudských právach. Obom stranám, teda slovenskej vláde reprezentovanej ministerstvom spravodlivosti a nám, navrhol lehotu na mimosúdnu dohodu do 11. apríla. To robí zvyčajne vtedy, keď chce aspoň sčasti vyhovieť sťažovateľovi,“ tvrdí Urban.

Výrok súdu bude podľa neho záležať na tom, či a ktoré články dohovoru boli porušené. Zvyčajne sa poškodenému priznáva nejaké primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania. Za výnimočných okolností môže súd nariadiť aj určitú formu ospravedlnenia.

Aké odškodnenie Pčolinský pýtal, advokát opäť s odkazom na neverejnosť konania priblížiť nechcel. Výraznejšie finančné zadosťučinenie chce však Pčolinský dosiahnuť v inom konaní. „Toto nie je celkové odškodnenie, ktoré sa rieši zákonom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Rieši sa len odmietnutie prvej ústavnej sťažnosti, proti ktorej podal opravný prostriedok. V Štrasburgu sa koná práve o tejto odmietnutej ústavnej sťažnosti. Okrem toho sa ale finalizujeme aj žalobu, v ktorej si bude Pčolinský uplatňovať nárok na náhradu škody za šesť mesiacov nezákonnej väzby. Chceli by sme ju podať už v lete,“ dodal Urban.

Kollár sa nepriznal

Vlani na 77 stranách Generálna prokuratúra popísala závažné procesné pochybenia, 17 porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona. Poukázala tiež na to, že obvinenie bolo založené len na svedectvách dvoch kajúcnikov – Makóa a Beňu. Tí navyše mali dostať nenáležité výhody, keď neboli v tomto prípade ani len obvinení.

Tento rok vo februári však polícia vyšetrovanie obnovila a Pčolinského s Kollárom opäť obvinila.

V súčasnosti už prebieha preštudovanie spisu a vybavovanie návrhov na doplnenie dokazovania. „Myslím si, že nám ešte budú musieť nejaké veci podoručovať, aby mohli vôbec uvažovať o ukončení vyšetrovania,“ priblížil Urban.

Vyšetrovanie zamotalo aj údajné priznanie Zoroslava Kollára. Urban však hovorí, že o priznanie nejde. „Aby sme mohli hovoriť, že sa Kollár priznal, musel by sa priznať k tomu, čo je uvedené v skutkovej vete obvinenia. Ak ale obvinený popisuje iný skutkový dej, tak sa nepriznáva. Nie je pravda, že sa priznal k podplácaniu. Je to naformulované inak,“ zdôraznil advokát.

Napriek tomu je však Kollárova výpoveď podľa Urbana veľmi dôležitá. „Výpoveď Zoroslava Kollára zásadným spôsobom narušila skutkový dej obvinenia popísaný v skutkovej vete. Ten sa totiž nikdy nemohol stať tak, ako je popísaný. Po výpovedi Kollára vznikli hrubé rozpory medzi dvoma kajúcnikmi. Niekto z dvojice kajúcnikov musí klamať,“ zdôraznil Urban.

Pčolinský zverejnil časť Kollárovej výpovede a z nej vyplýva, že peniaze dal Makóovi. Či boli posunuté ďalej, nevie.

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba
Viac na túto tému: #NAKA #Vladimír Pčolinský
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy