Najvyšší súd prepustil bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka z kolúznej väzby v piatok na slobodu. Za vyšetrovanie na slobode hlasoval aj sudca Juraj Kliment, ktorého práve Kaliňákova strana Smer najčastejšie kritizuje. „A čo mal robiť? Nezostávalo mu nič iné, len zahlasovať za to, že Robert Kaliňák nemá čo robiť v kolúznej väzbe,“ vyhlásil predseda mandátovo najsilnejšej opozičnej strany, bývalý trojnásobný premiér a spoluobvinený v kauze Súmrak Robert Fico.
S prácou niektorých sudcov je však nespokojný nielen Fico. „Už silnejú hlasy v parlamente od poslancov, že by sme sa na to mali pozrieť. Máme takú zásadu, že trikrát a dosť. Keď niekto niečo trikrát ukradne, už dostáva drakonický trest aj za ‚horalku‘. Nebudem menovať tých sudcov, ale predsa nie je v poriadku, ak nejaký sudca, a je jedno či z krajského, okresného, alebo Najvyššieho súdu, porušoval základné ľudské práva,“ pridal sa v diskusnej relácii TA3 predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
„Keď Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že boli porušené ľudské práva v konkrétnych prípadoch, tak buď to tí sudcovia robia naschvál, alebo sú nekompetenentní. Ale ani jeden, ani druhý prípad nemôžeme nechať bez povšimnutia,“ dodal Kollár.
VIDEO: Kaliňák o väzbe, ale aj smrti Milana Lučanského.
Podľa neho sa k súčasnému ohýbaniu práva, za čo môžu byť sudcovia postihnutí, môže pridať aj nedodržiavanie ľudských práv obvinených.
Rovnako ako Fico sa odvoláva na rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý v 16 prípadoch konštatoval, že boli porušené práva obvinených, respektíve nedôvodnosť ich väzby. V súčasnosti žiada odškodnenie za neoprávnenú väzbu finančník Jaroslav Haščák, ale aj bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Nominant Sme rodina sa chce dokonca obrátiť na medzinárodný súd.
„Ak sudca trikrát poruší ľudské práva, tak pôjde o stupeň nižšie. Z krajského na okresný súd a podobne. Musia to ale prejsť ešte aj ústavní právnici, aby nám to prešlo cez Ústavný súd. A keď, kľudne nech ich vyzlečú aj z talára,“ povedal Kollár.
Juraj Šeliga zo strany Za ľudí, o ktorom sa viackrát klebetilo, že by mohol byť prípadne aj kandidátom na ministra spravodlivosti, však na sociálnej sieti koaličného kolegu upozornil, že sudcovia sú za svoje prípadné pochybenia disciplinárne a trestnoprávne zodpovední.
„Na Slovensku je súdna moc nezávislá a tak to má aj zostať,“ myslí si Šeliga, ktorý nevidí dôvod na akékoľvek zmeny. „Ak chceme niečo zmeniť, mali by sme konečne zmeniť Trestný poriadok, ktorý je mimoriadne preformalizovaný, pričom procesné pochybenia pramenia častokrát z tejto nepochopiteľnej preformalizovanosti a potrebe niektoré úkony opakovať nezmyselne viackrát v rôznych fázach trestného konania, pričom na obsahu či už dôkazu, alebo výpovede sa nič nemení. Obávam sa však, že práve toto dnes niektorým obvineným vyhovuje,“ dodal Šeliga.
VIDEO: Kaliňák po prepustení z väzby. Pred čím varoval novinárov?
Bez námietok by to bolo skôr
Podnetom k debate o sudcoch prispelo aj piatkové prepustenie Roberta Kaliňáka z kolúznej väzby.
„Senát 5T Najvyššieho súdu na neverejnom zasadnutí v zložení z predsedu senátu Petra Hatalu a členov Juraja Klimenta a Petra Štifta rozhodol jednomyseľne tak, že napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu z 23. apríla 2022 zrušil a obvineného R. K. prepustil z väzby na slobodu,“ skonštatovala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.
Dodala, že trestné stíhanie obvineného považuje senát Najvyššieho súdu vo všetkých bodoch, ktoré sa mu kladú za vinu, za dôvodné, avšak „sťažnostný súd – na rozdiel od sudcu pre prípravné konanie, žiadne dôvody kolúznej väzby u obvineného nezistil“.
Podľa Kaliňáka a jeho právnych zástupcov boli všetci členovia senátu zaujatí. „Iný senát tunajšieho súdu rozhodol 1. mája 2022 tak, že nie sú zaujatí,“ informovala Važanová.
Potom senát rozhodol o námietke zaujatosti voči sudcovi Klimentovi tak, že ani jeho nepovažuje za zaujatého.
Kaliňák zostane doma
„Prístup samotného ústavu a jeho personálu bol profesionálny,“ povedal po prepustení Kaliňák. Vraj sa vo väzbe veľa učil a veľa čítal.
Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní za ním vo väzbe ani raz neboli. Jeho právny zástupca David Lindtner však povedal, že úkony prebiehajú štandardne. „Niektorým naplánovaným výsluchom nerozumieme, lebo nerozumieme, akú majú súvislosť s obvinenými,“ vysvetľoval Lindtner.
Napriek tomu považuje kolúznu väzbu sa istý spôsob mučenia. „Tým vás mučia, že vás odtiahnu od rodiny a všetkého diania vôkol. Ale do väzby neposiela Zbor väzenskej a justičnej stráže. Posiela tam špeciálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd. Snažia sa nás obmedziť na slobode. Mám byť obmedzený na slobode kvôli tomu, že bývalý pán prezident a pán Matovič kradli dane, to je dosť vtipné,“ povedal. „Teraz som vychádzal a teraz mi doručili listy od mojej rodiny, teraz prišli od Národnej kriminálnej agentúry Východ,“ argumentoval. Dodal však, že telefonovať s rodinou mohol.
Vo väzbe sa stretával s advokátmi, duchovným aj so psychológom.
Kaliňák ďalej vyhlásil, že sa chystá zostať na Slovensku. „Tu platím dane, tu žije moja rodina. Preto tu hodlám pracovať ďalej,“ vysvetľoval Kaliňák, ktorý z Justičného paláca vyšiel v dobrej nálade.
„Myslel som si, že je to naopak. Ten pocit, že ste nespravodlivo vo väzbe, lebo tá vec je vymyslená a streštená, som si myslel, že viacej ubíja. Naopak, pravda je tá, že to vám dáva silu, aby ste zvládli celú situáciu. Z tohto pohľadu sa to dalo ľahšie stráviť,“ povedal Kaliňák.
Na otázku, že obvinenia odmietal aj bývalý policajný prezident Milan Lučanský, ktorý vo väzbe zomrel koncom roka 2020, reagoval Kaliňák vysvetlením. „Mal som šťastie, že som mal pri sebe advokátov, ktorí mali šancu byť so mnou každý deň a mohli sme debatovať. To sa nedá porovnávať. V tomto prípade platí, že ten, kto je zodpovedný za smrť Milana Lučanského, je špeciálna prokuratúra a vyšetrovatelia NAKA,“ dodal.
Obvinenie odmietol s tým, že ide „o stalinizáciu práva“. „Tu nejde len o mňa, ale aj o ďalších, ktorí boli vo väzbe,“ myslí si bývalý šéf rezortu vnútra. „Ak súdy a orgány činné v trestnom konaní porušujú ústavu, tak sa raz dotkne aj vás,“ povedal novinárom.
Zdôraznil, že sa nebude vyjadrovať k svojmu vlastnému trestnému konaniu, ale „to neznamená, že sa nebudem vyjadrovať k ďalším“. Na otázku, či sa bude zúčastňovať tlačových besied, podotkol, že „upozorňuje len na porušovanie práva“. Podľa neho súčasná vláda robí chyby a má pocit, že jej „pomáha kriminalizácia opozície“. „Sme stíhaní za to, že sme mali nelegitímneho prezidenta, ktorý nelegitímne vyhral voľby,“ vyhlásil Kaliňák.
Zosnovanie zločineckej skupiny
Kaliňáka poslal do kolúznej väzby Špecializovaný trestný súd 23. apríla. Dôvodom bolo, že by mohol ovplyvňovať svedkov najmä verejnými vyhláseniami či tlačovými besedami, na ktorých sa bývalý minister vnútra často zúčastňoval.
Kaliňáka spolu s jeho straníckym šéfom a viacnásobným premiérom Robertom Ficom, bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom a nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil zo zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Kaliňáka s Ficom aj zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Ide o prípady daňových deliktov Igora Matoviča (OĽaNO) v čase, keď bol opozičným politikom, a exprezidenta Andreja Kisku. Ten je už aj z deliktu, ktorého sa mal dopustiť v čase prezidentskej kampane, obžalovaný.
Poslanci Národnej rady nedovolili, aby súd rozhodoval o väzbe poslanca Fica. Podľa žiadosti prokurátora o vydanie Fica na väzobné stíhanie sú výsluchy svedkov naplánované do konca mája.