Kauza sa týka troch členov antikomunistickej ilegálnej organizácie Biela légia. Čaputová im udelila in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Toto vyznamenanie hlava štátu udeľuje najmä ľuďom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu, ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky. Posmrtne ho dostali Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Ako antikomunistov všetkých troch popravili v totalitnom Československu vo februári 1951.
Na ich kontroverznú minulosť po udelení vyznamenania ako prvý v médiách upozornil minulý týždeň v denníku Pravda historik Adam Šumichrast. „Poradcovia mohli prezidentke vysvetliť, že keď niekto bojoval proti komunistickému režimu, demokrata to z neho ešte nerobí," napísal, pričom poukázal na ich ľudácku činnosť.
Prečítajte si článok Adama Šumichrasta a reakciu naň, ktorú napísal Ján Figeľ.
Čítajte viac Šumichrast: Biela légia a Čaputovej prešľap 
Čítajte viac Figeľ: ad Biela légia a Čaputovej prešľap
Posudok ukázal tmavú minulosť
Zo zistení, ktoré má Pravda k dispozícii, vyplýva, že k Čaputovej sa nedostali závažné informácie o náplni práci zmienenej trojice počas slovenského štátu i po skončení druhej svetovej vojny, keď Púčik, Tunega a Tesár zostali verní totalitnej ideológii režimu Jozefa Tisa. Jej prešľap preto zapríčinil niekto z Kancelárie prezidenta SR. Tá v januári dostala posudok o činnosti troch navrhnutých na udelenie štátneho vyznamenania.
Denník Pravda má odborný historický text k dispozícii. Keby si ho Čaputová prečítala (je takmer isté, že posudok sa k nej nedostal), tak by sa jednoznačne oceneniu Púčika, Tunegu a Tesára vyhla.
Tunega sa vo februári a v marci 1945 podieľal na príprave podzemnej spravodajskej organizácie nazvanej Slovenská tajná ochrana (STO). Činnosť mala začať vyvíjať až po skončení vojny. S predstavou, že vznikne exilová slovenská vláda, STO by poskytovala informácie politickému vedeniu v zahraničí. Organizácia získala okolo 150 členov. Vyškolili ich v troch spravodajských kurzoch. V povojnovom období sa počítalo aj s priamym zapojením Tunegu, ktorý absolvoval inštruktážny kurz a zložil prísahu.
Čítajte viac Ako to bolo s Bielou légiou
Pomoc od nacistov
V apríli 1945 Tunega a Púčik utiekli na rakúske územie. Na cestu sa vydali s Alojzom Macekom, hlavným veliteľom Hlinkovej mládeže (slovenskej obdoby Hitlerjugend) a poslancom Snemu Slovenskej republiky. Národný súd ho v roku 1947 odsúdil v neprítomnosti na doživotie. Verdikt nad ním vyniesli ešte v ére demokratického Československa, lebo komunistický prevrat sa uskutočnil až vo februári 1948.
Emigranti dostali prísľub ubytovania od Ríšskej pracovnej služby v mestečku Bad Hall (nachádza sa v spolkovej krajine Horné Rakúsko). Táto služba bola spočiatku civilná, neskôr polovojenská pracovná organizácia, postupne vytváraná v nacistickom Nemecku po nástupe Adolfa Hitlera k moci.
Po oslobodení slovenského územia Červenou armádou činnosť Púčika, Tunegu a Tesára jasne ukazovala, že sa nezmierili s výsledkami druhej svetovej vojny. Zaumienili si vytvoriť ilegálnu organizáciu sympatizantov zakázanej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Tajné pobočky mali fungovať na celom Slovensku.
Čítajte viac Čaputová odovzdala štátne vyznamenania: Každý z ocenených priniesol dobro
Zameraní aj na Židov
Organizačné smernice dávali dôraz na vybudovanie siete dôverníkov dokonca v každej obci. Prívrženci mali propagovať idey HSĽS, očakávala sa infiltrácia do Demokratickej strany i do Komunistickej strany Slovenska. Ďalšou úlohou bola evidencia komunistov a čechoslovakistov. Spravodajský referent mal vytvárať prehľad nepriateľských osôb v ozbrojených zložkách a pozorovať činnosť Židov. Bezpečnostné sily odhalili aktivity ľudáckych ilegálov a členov skupiny na prelome novembra a decembra 1945 pozatýkali. Púčika odsúdili na sedem mesiacov nepodmienečne. Tunega unikol pred zadržaním, skrýval sa na rôznych miestach pod falošným priezviskom.
Púčik v októbri 1947 utiekol do Rakúska a spojil sa predstaviteľmi ľudáckeho exilu. Od konca roku 1947 s ním začal spolupracovať Tunega. Ten do odboja zapojil Tesára, svojho kamaráta ešte z trenčianskeho gymnázia. Tesár pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra, čo bol národný orgán vládnej moci na Slovensku v rámci Československej republiky. Tesár odovzdával Tunegovi utajované informácie bezpečnostného charakteru.
Štátna bezpečnosť zadržala všetkých troch v januári 1949. Biela légia, čo bola kresťanská protikomunistická organizácia, existovala na slovenskom území ilegálne v rokoch 1947 – 1951. Po vynesení rozsudku začiatkom roku 1951 Púčika, Tunegu i Tesára obesili.