„V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali,“ sprostredkoval stanovisko hlavy štátu jej hovorca Martin Strižinec.
Na otázky, čo bude teraz ďalej, však už kancelária prezidentky neodpovedala.
Na sporné vyznamenania upozornil ako prvý historik Adam Šumichrast práve v denníku Pravda.
Bielej légii, ako aj trojici popravených sa svojho času venoval jeden z najlepších slovenských historikov Jozef Jablonický, ktorý bol sám za minulého režimu perzekvovaný. O politických procesoch po druhej svetovej vojne napísal viacero štúdií a téme antikomunistickej rezistencie sa aktívne venujú viacerí historici.
„Kauza A. Púčik a spol. bola len pokračovaním predchádzajúcich aktivít ľudáckeho podzemia v spojitosti s existenciou ľudáckeho exilu. Jednotlivci z ľudáckeho exilu sa neusilovali o demokratický režim na Slovensku. Chceli obnoviť totalitný režim z rokov 1939–1945… Po novembri 1989, po páde komunistického režimu, o Púčikovi a jeho spoločníkoch sa písalo veľa, ale aj tak, že základné reálie sa nepoznali alebo obchádzali. Pero vzali do rúk autori, ktorí Púčika a jeho spoločníkov vyzdvihovali na piedestál martýrov, bojovníkov proti komunistickej totalite v duchu hesla Za Boha a za národ… Lenže celý prípad Púčik a spol. nepatrí do histórie prenasledovania za náboženskú činnosť. Bol to prípad politický v podmienkach studenej vojny," citoval Šumichrast Jablonického.
Čítajte viac Historik: Ešte raz k členom Bielej légie - Púčikovi, Tunegovi a Tesárovi„Hoci ide v kontexte uvedeného prípadu o prisilnú analógiu, antikomunistickými bojovníkmi boli i Hitler, Mussolini či Franco. Zo strany pani prezidentky tak ide o, mierne povedané, riadny prešľap. O to väčší, že zároveň vyznamenala i obete ľudáckeho režimu,“ podotkol Šumichrast.
Podľa informácií denníka Pravda sa prezidentka pri udeľovaní vyznamenaní riadila posudkom, ktorý mohol byť zmanipulovaný. Keďže však teraz Čaputová priznala chybu v procese posudzovania, informácia teda bola pravdivá.
„Nijakým spôsobom nespochybňujem obete socialistickej diktatúry. Mojím cieľom bolo doplnenie kompletného historického obrazu predmetných osôb, ktorý by sa mal v procese udeľovanie štátnych vyznamenaní hodnotiť v jeho celku. Oceňujem, že prezidentka Zuzana Čaputová nakoniec priznala pochybenie, ku ktorému v procese posudzovania došlo,“ reagoval Šumichrast na vyhlásenie Čaputovej.
Čítajte viac Figeľ: ad Biela légia a Čaputovej prešľap Čítajte viac Čaputová sa hnevá. Po prešľape s vyznamenaním Bielej légie hľadá vinníka