Policajné menovky končia. Krok proti občanom, upozorňujú kritici

Policajti už nebudú musieť nosiť na uniformách menovky. Po novom si už vystačia len so šesťmiestnym identifikačným číslom. Inštitúcie ochraňujúce ľudské práva, ale aj ombudsmanka, upozorňujú, že je to krok v neprospech občanov.

, 19.05.2022 12:35
polícia SR, policajt, nehoda, dopravná polícia Foto: ,
Policajti už nebudú označení menovkami.
debata (81)

Vedie totiž k obmedzeniu transparentnosti a znižuje dôveru medzi občanom a štátom. Je takmer vylúčené, aby si človek, voči ktorému bolo použité násilie, zapamätal len číselné označenie, zdôrazňujú. Policajti sa bránia, že pre mená čelia šikane. Prezidentka s ľudskoprávnym pozadím zatiaľ neprezradila, či zákon svojím podpisom podporí.

„Vypúšťa sa povinnosť používať na služobnej rovnošate pri výkone služobnej činnosti aj menovku policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul. Služobná rovnošata bude naďalej obsahovať identifikačné číslo policajta,“ hovorí novela zákona o Policajnom zbore z dielne ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Tú najprv 23. februára schválila vláda a v utorok 10. mája aj Národná rada. Zo 133 prítomných hlasovalo za novelu 88 koaličných poslancov, proti bolo 12 zákonodarcov zvolených za ĽS NS a poslanci zo strán Smer a Hlas sa pri hlasovaní zdržali.

Aj samotný minister Mikulec medzi prijatými zmenami vyzdvihol najmä zrušenie menoviek. „Zavádzajú sa niektoré zmeny, najmä to, že už policajti nebudú musieť mať menovky na uniformách. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že toto opatrenie nebolo šťastné. Policajti na to upozorňovali dlhé roky. Dochádzalo k mnohým vyhrážkam policajtom. Boli potom vyhľadávaní podľa mien na sociálnych sieťach a pri výkone práce sa dostávali aj do situácií, že boli sami predmetom vyhrážok. Sú tam, samozrejme, aj ďalšie zmeny,“ povedal Mikulec v utorok po schválení novely.

Od Pittnera a Palka

Menovky pre policajtov zaviedol ešte bývalý minister vnútra Ladislav Pittner počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Nariadenie sa stretlo s vlnou kritiky od policajtov, ktorí sa vraj báli podsvetia. Jeho nástupca Ivan Šimko preto túto povinnosť zrušil. Znovu ju ale zaviedol v roku 2003 vtedajší minister vnútra Vladimír Palko. V tejto súvislosti hovoril o výraznom protikorupčnom charaktere. „Policajný zbor je potrebné konečne očistiť od podozrení z korupcie,“ vyhlásil Palko na tlačovej besede v decembri 2002.

Súčasný trend je ale iný. V čase sociálnych sietí čelia policajti útokom aj od obyčajných ľudí. „V mnohých prípadoch pri výkone služobných zákrokov dochádza k osočovaniu, vyhrážaniu sa zakročujúcim policajtom a ich rodinným príslušníkom, ako aj k zaznamenávaniu si osobných údajov policajtov,“ uviedlo ministerstvo v odôvodnení zmeny.

„Zrušením tejto povinnosti by sa dosiahlo rešpektovanie súkromného a rodinného života nielen policajtov, ale aj ich rodinných príslušníkov,“ argumentuje ministerstvo. Ako dodáva, povinnosť policajta nosiť menovku je ojedinelá v rámci okolitých štátov, ktoré sú členmi Európskej únie.

Schválenú zmenu chvália aj policajní odborári. „Odborový zväz polície sa roky snažil o diskusiu v problematike menoviek policajtov. Tí sa pre ne často stávajú terčom útokov na sociálnych sieťach, kde si ich súkromné profily vyhľadávajú nespokojní občania po tom, ako boli videá s nimi zverejnené na internete,“ vysvetlil Odborový zväz polície, ktorý zastupuje záujmy a práva takmer polovice všetkých príslušníkov zboru.

Prezývka alebo kamery

Nie všetci sa však zrušeniu menoviek tešia. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa proti zmene ohradila aj nezisková organizácia Aliancia Fair-play, ktorá ako alternatívu navrhla menovky nahradiť iným jednoducho zapamätateľným označením.

„Menovky policajtov pokladáme za jemný protikorupčný nástroj a opatrenie, ktoré zvyšuje dôveryhodnosť polície. V prípade odstránenia menoviek bude identifikácia policajta možná len prostredníctvom šesťciferného čísla, čo je ťažko zapamätateľné, hlavne pre občana, ktorý je v stresovej situácii, keď ho napríklad policajt šikanuje. Zvýšenie anonymity policajtov je možné dosiahnuť aj mäkším spôsobom, napríklad nahradením menovky „nickom“ alebo iným označením, ktoré by bolo ľahšie zapamätateľné, napríklad označením mena a počiatočného písmena priezviska policajta,“ navrhla aliancia vo svojej zásadnej pripomienke.

Rovnako ako ich návrh nebola akceptovaná ani zásadná pripomienka Kancelárie verejného ochrancu práv. Tá zasa navrhla, aby bola v prípade zrušenia menoviek zavedená povinnosť vyhotovovať audiovizuálny záznam, a teda používať tzv. telové kamery.

„Vyhotovovanie kamerových záznamov z policajných zásahov a pri používaní donucovacích prostriedkov predstavuje významnú záruku ochrany pred zlým zaobchádzaním zo strany policajných príslušníkov. Preskúmavanie primeranosti použitia donucovacích prostriedkov nemôže byť zastavené na skutočnosti, že osoba, voči ktorej bolo zakročované, nie je schopná identifikovať policajného príslušníka len podľa komplikovaného identifikačného čísla. Z dôvodu obráteného dôkazného bremena v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd samotná polícia musí byť schopná poskytnúť dôkazy spôsobilé vyvrátiť tvrdenia o neprimeranom použití donucovacích prostriedkov, a to je spoľahlivo možné len prostredníctvom kamerového záznamu,“ upozornila ombudsmanka.

Neúcta voči občanovi

Za pravdu im dáva aj Peter Weisenbacher z organizácie Inštitút ľudských práv. „Je to neúcta voči občanovi a krok späť smerom k mysleniu – vrchnosť a poddaní. Nie je to zmena, ktorá by vytvárala dôveru medzi občanom a štátom. Určite to vedie k obmedzeniu transparentnosti. Je takmer vylúčené, že si šesťčíselné označenie človek pri stresujúcom zákroku polície zapamätal. Samozrejme, môžu sa stať aj excesy, ako v prípade niektorých zásahov voči tzv. antirúškarom. Ale túto zmenu bolo treba z pohľadu občana nejakým spôsobom dorovnať. To sa malo stať skôr, ako prišlo k zrušeniu menoviek,“ hovorí Weisenbacher.

Aj on by privítal zavedenie telových kamier. „V dnešnej dobe také kamery nie sú finančne náročné, aby nejako zaťažili štátny rozpočet. Tento typ digitálnej techniky je naozaj lacný. Ak to na ministerstve nevedia tak rýchlo obstarať, mali dovtedy so zrušením menoviek počkať. Ale nie naopak. Alternatívou by ale bolo tiež nejaké zjednodušenie tých identifikátorov. Napríklad tri písmená a tri čísla. Alebo podľa útvaru či mesta. Pre bežného človeka, voči ktorému bolo použité násilie, je de facto nemožné, aby si zapamätal číselné označenie. Jediná možnosť je odfotiť si to, čo tiež spôsobuje komplikácie,“ upozorňuje aktivista.

Myslí si preto, že prezidentka by tento zákon podporiť nemala. „Právo prezidentky vrátiť, teda nepodpísať nejaký zákon, je len na jej rozhodnutí. Keďže má pozadie a prax v mimovládnom sektore a je navyše aj právnička, mala by disponovať informáciami, ktoré by jej napovedali, že to nie je v poriadku. Mohla by to odmietnuť, ale, samozrejme, to nie je v súčasnej situácii tá najdôležitejšia vec. Dalo by sa preto pochopiť, ak si to ona alebo jej kancelária nevšimla,“ dodal Weisenbacher.

Aby zákon vstúpil do platnosti, musí ho ešte podpísať prezidentka Zuzana Čaputová. Tej vraj zatiaľ doručený nebol. Neprezradila teda zatiaľ ani svoj názor na zrušenie menoviek.

© Autorské práva vyhradené

81 debata chyba
Viac na túto tému: #policajt #polícia SR
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy