Čaputová pri Bielej légii nemôže cúvnuť

Po škandále s udelením štátnych vyznamenaní pre členov Bielej légie chce prezidentka zmeniť výber oceňovaných.

23.05.2022 23:55
debata (56)

Po prešľape pri udeľovaní štátnych vyznamenaní prezidentka Zuzana Čaputová nemá zákonnú možnosť, aby zmenila svoje rozhodnutie. Aféra súvisí s ocenením troch bojovníkov proti komunizmu, ktorí však boli zároveň najvernejšími stúpencami vojnového slovenského štátu. „Ústava neumožňuje prezidentke odňať štátne vyznamenanie a takáto možnosť sa nespomína ani v zákone o vyznamenaniach Slovenskej republiky," reagoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec v odpovedi na otázku Pravdy, či Čaputová zvažuje anulovať vyznamenanie pre troch členov antikomunistickej Bielej légie.

Časť vyznamenaných nedávno i niektorých z minulosti sa ozvala do Kancelárie prezidentky s tým, že na protest vrátia svoje ocenenia v prípade, keď hlava štátu neodníme ocenenia Albertovi Púčikovi, Antonovi Tunegovi a Eduardovi Tesárovi. Denník Pravda sa to dozvedel od dvoch od seba nezávislých nemenovaných zdrojov z Kancelárie prezidentky a z jej blízkeho prostredia. „Okrem vyhlásenia pána Fedora Gála neevidujeme žiadne ďalšie upozornenia nositeľov štátnych vyznamenaní, že by ich chceli v súvislosti s vyznamenaním členov Bielej légie vrátiť," tvrdí Strižinec.

Čaputová sa po nepríjemnostiach s ocenením členov Bielej légie rozhodla zabezpečiť, aby sa podobná vec nezopakovala. „Interný proces získavania a posudzovania historických prameňov pri udeľovaní štátnych vyznamenaní prejde zmenou. Kancelária v reakcii na vzniknutú situáciu upraví hodnotiaci proces a informačné toky pri posudzovaní osobností, vrátane oslovovania viacerých vedeckých inštitúcií v záujme overenia všetkých historických a iných dôležitých faktov," informoval Strižinec.

Prezidentka ocenila trojicu Púčik, Tunega, Tesár 8. mája. Pre pandémiu koronavírusu sa ceremónia uskutočnila až v máji namiesto tradičného 1. januára, keď Slovensko oslavuje vznik samostatnej republiky. Nominácie posudzuje komisia, ktorá sa skladá z vedúceho Kancelárie prezidentky a z piatich externých odborníkov. Tvoria ju zástupcovia z vysokoškolského prostredia, zo Slovenskej akadémie vied, z oblasti kultúry a z podnikateľského sektoru.

Oba nemenované zdroje zároveň pod podmienkou anonymity ozrejmili, ako vyzeral proces výberu kandidátov na udelenie vyznamenaní a kde sa mohla stať závažná chyba.

Vlani komisia zasadla prvýkrát v septembri a druhý raz v novembri, keď prišla reč na troch členov Bielej légie. „Všetci jej členovia vrátane šéfa Kancelárie, ktorým je Metod Špaček riadiaci jej rokovanie, sa zhodli, že akákoľvek diskusia o Púčikovi, Tunegovi a Tesárovi je bezpredmetná." Dôvodom bola ich spätosť s ľudáckym režimom Jozefa Tisa.

Rozhodnutie komisie nebolo prekvapujúce. Návrh na ich ocenenie už raz prišiel a bol zmietnutý zo stola. Stalo sa to približne pred štyrmi rokmi, keď bol hlavou štátu Andrej Kiska.

Členovia Bielej légie v zápisnici chýbali

Komisia v novembri vypracovala zápisnicu – zaujala stanovisko ku každému nominovanému. Denník Pravda mal možnosť do nej nahliadnuť. Jej obsah je taký, že komisia pri každom mene uvádza zásluhy spojené s navrhnutým na vyznamenanie a poskytuje stanovisko v zmysle, či sa má nominácii vyhovieť alebo ju zamietnuť. „Keďže Púčik, Tunega a Tesár boli okamžite vyradení, tak sa pochopiteľne ich mená v zápisnici ani neobjavili."

Napriek tomu o niekoľko mesiacov všetci traja získali in memoriam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. „Je to vôbec prvýkrát takmer v tridsaťročnej ére samostatnej Slovenskej republiky, čo podobnú poctu dostal niekto bez odporúčania komisie."

Od novembra 2021 päť externých posudzovateľov už nemalo s tohtoročnými oceneniami nič spoločné, pretože si splnili svoju úlohu. V januári tohto roku si Kancelária vyžiadala posudok o troch členoch Bielej légie z Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý sa venuje obdobiu ľudáckej i komunistickej totality.

Vyžiadaný posudok sa k Čaputovej nedostal

Ako Pravda už písala v minulých dňoch, text z ÚPN vyznel jednoznačne v neprospech Púčika, Tunegu aj Tesára. Vypracovaný posudok pre Kanceláriu prezidentky sa však do rúk Čaputovej nedostal.

Napríklad Tunega sa začiatkom roku 1945 podieľal na príprave podzemnej spravodajskej organizácie nazvanej Slovenská tajná ochrana (STO) so zameraním proti československej demokratickej štátnosti. Činnosť mala začať vyvíjať až po skončení vojny. Tunega v apríli 1945 s Púčikom utiekol na rakúske územie spolu s Alojzom Macekom, hlavným veliteľom Hlinkovej mládeže (slovenskej obdoby Hitlerjugend), ktorého Národný súd v roku 1947 odsúdil v neprítomnosti na doživotie.

Traja budúci členovia Bielej légie plánovali vytvoriť ilegálnu organizáciu sympatizantov zakázanej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Sieť agentov mala poskytovať dôležité informácie exilovej slovenskej ľudáckej vláde. Spravodajskí referenti mali robiť napríklad prehľad nepriateľských osôb v ozbrojených zložkách a pozorovať činnosť Židov.

Najprv nie, ale neskôr áno

Zo zistení Pravdy tiež vyplýva, že zamietavý názor v Kancelárii prezidentky na ocenenie trojice z Bielej légie sa v januári nijako nezmenil.

Po udelení štátnych vyznamenaní viacerým osobnostiam ako prvý upozornil na kontroverznú minulosť Púčika, Tunega a Tesára historik Adam Šumichrast v Pravde. „Keď sa prezidentka dozvedela o spojení týchto troch vyznamenaných s Tisovým totalitným režimom, tak doslova zúrila," povedal jeden z nemenovaných zdrojov z okolia prezidentky.

Ako sa mohlo stať, že niekto z úradu podsunul Čaputovej tieto mená na ocenenie, s ktorým by jednoznačne nesúhlasila, keby mala vopred k dispozícii potrebné poznatky?

Najprv treba poukázať na to, že oceňovaní bývajú každý rok nielen tí, ku ktorým komisia zaujme písomné stanovisko. (A jej názor má len odporúčací charakter.) Čaputová – a robili to aj jej všetci predchodcovia v Grasalkovičom paláci – si vyberá ešte ďalších ľudí, ktorých vyznamená. „Dôležité slovo patrí zároveň osobám z jej najbližšieho okolia."

Nielen teoreticky sa mohlo stať to, že niekto z prezidentskej kancelárie mohol svojvoľne doplniť mená Púčika, Tunega a Tesára na zoznam vyznamenaných. Podľa zistení Pravdy sa to stalo vecou vnútorného vyšetrovania, ktoré nariadila Čaputová. V hierarchii jej úradu by mal niesť v prvom rade zodpovednosť za tento zoznam kancelár Špaček, no treba zopakovať, že podľa všetkého ani raz nedal najavo, že by si traja členovia Bielej légie mali zaslúžiť štátne vyznamenanie.

Pravda sa pýtala či Čaputová zvažuje vyvodiť zodpovednosť voči Špačekovi. Strižinec na túto otázku neodpovedal.

Maslo na hlave má aj Boris Kollár

Ocenenie Púčika, Tunegu a Tesára presadzoval niekdajší eurokomisár a bývalý predseda KDH Ján Figeľ. Zastáva funkciu predsedu správnej rady Nadácie Antona Tunegu.

Okrem iného asi vyznieva aj ťažko pochopiteľne to, že títo traja ľudia boli ocenení v krátkom čase dvakrát. Púčik, Tunega a Tesár totiž dostali vlani v septembri in memoriam Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Udelil im ju predseda parlamentu Boris Kollár. Poctu pre nich z jeho rúk prevzal Figeľ.

Kollár v príhovore označil troch členov Biele légie za „nebojácnych chlapcov", ktorí sa pustili do zápasu za slobodu a demokraciu a proti nastupujúcemu komunizmu. (Mimochodom, predseda hnutia Sme rodina o sebe zdôrazňuje, že je odporcom ľudáckeho režimu a tiež hovorieva, že v rodovej línii je priamym potomkom slávneho rabína Chatama Sofera, ktorý dlhý čas pôsobil v Bratislave v prvej polovici 19. storočia.)

Všetci traja členovia Bielej légie skončili na popravisku. Vo februári 1951 ich obesili za protikomunistickú činnosť.

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová #štátne vyznamenania #Biela légia