Na Slovensku zatiaľ žiaden pacient s opičími kiahňami nie je. Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb v pondelok uviedlo, že riziko všeobecného rozšírenia infekcie v populácii je „veľmi slabé“, ale je „zvýšené“ u ľudí s viacerými sexuálnymi partnermi.
„Slovensko nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní, avšak máme široké možnosti cestovania, a preto nemôžeme vylúčiť, že budeme mať potvrdený prípad opičích kiahní aj u nás. Reálne riziko vzniku ochorenia existuje. Rozsiahle epidémie nepredpokladáme, ale očakávame sporadické ohniská,“ priblížila vedúca sekcie epidemiológie a pripravenosti na pandémie Úradu verejného zdravotníctva Adriana Mečochová.
Zatiaľ len traja ľudia na Slovensku majú reálne skúsenosti s opičími kiahňami. V roku 2004 v Sudáne mal možnosť vidieť pacientov s týmto zriedkavým ochorením odborník na tropickú medicínu profesor Vladimír Krčméry. Príznakom ochorenia sú vyrážky a pľuzgiere po celom tele pacienta.
„V Sudáne to bola strašná choroba. Panovala tam vtedy značná podvýživa a pacienti krvácali z tých pľuzgierov. Všetci vykrvácali a zomreli," ozrejmil Krčméry. Náchylní na úmrtie sú podľa neho podvyživení pacienti, či pacienti, ktorí majú HIV. Oproti covidu má ľudstvo pri kiahňach výhodu, že nejde o respiračné ochorenie.
„Respiračné ochorenie sa šíri rýchlo, ale na to, aby sa šírilo, musia byť ľudia nezodpovední," upozorňuje. Dodáva, že na základe doterajších poznatkov by mohlo z európskej populácie opičím kiahňam podľahnúť zhruba päť až desať percent z infikovaných. Ochorenie sa však prenáša aj dotykom – napríklad pri podaní rúk, bozkom, ale aj vtedy, ak sa z pohára infikovaného napije zdravý človek.
K prenosu z človeka na človeka dochádza podľa odborníkov najmä prostredníctvom kvapôčok, je však nutný dlhodobý kontakt. Iné spôsoby prenosu z človeka na človeka zahŕňajú priamy kontakt s telesnými tekutinami či infekčnými léziami a nepriamy kontakt s materiálom lézií, napríklad prostredníctvom kontaminovaného oblečenia alebo bielizne.
Ochorenie sa objavuje najmä v centrálnej a južnej Afrike. V týchto dňoch sa však šíri aj v krajinách, kde o opičích kiahňach doteraz nepočuli. Ochorieť môže podľa odborníkov aj ten, kto prekonal ovčie kiahne. Nie je náhoda, ak po pandémii koronavírusu budú ľudia bojovať práve s epidémiou opičích kiahní, pretože podľa Krčméryho ľudia čoraz viac zaberajú miesto zvieratám a ich ochorenia sa následne prenášajú na človeka.
Od makakov k ľuďom
Opičie kiahne sú pomenované po makakoch, u ktorých boli pozorované ešte v roku 1958. Hlavnými šíriteľmi sú však hlodavce. Vedci dementujú aj domnienky, že by za šírenie mohla očkovacia látka AstraZeneca, ktorá obsahuje šimpanzí adenovírus. „To sú dve odlišné veci, ide o hoax," reagoval epidemiológ ministerstva zdravotníctva Martin Pavelka. Dodal, že očkovacia látka na pravé kiahne funguje aj na opičie.
Prvý prípad opičích kiahní u človeka popísali v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike. Vírus opičích kiahní je podobný vírusu varioly – pravých kiahní. Nové infekcie však nie sú zaznamenané od roku 1980. Symptómy opičích kiahní sú podľa epidemiológov podobné, avšak miernejšie ako v prípade pravých kiahní, pričom toto ochorenie zvyčajne trvá dva až štyri týždne.
Opičie kiahne zvyčajne nie sú smrteľné. Často sa prejavujú horúčkou, bolesťami svalov, opuchom lymfatických uzlín, zimnicou, vyčerpanosťou a vyrážkami podobnými ovčím kiahňam.
„Človek môže byť infekčný ešte skôr, ako sa na jeho tele objavia vyrážky a pľuzgiere," upozorňuje Krčméry. Preto by mal človek myslieť na svoju cestovateľskú anamnézu, teda či v poslednom čase necestoval do krajín strednej Afriky.
Profesor Krčméry pripomína, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa ochorenie na človeka prenieslo z opíc, no zdrojom ochorenia sú hlodavce ako veveričky či potkany. „Veľa turistov sa v Afrike správa k opiciam tak, že sa nainfikujú. Buď sa s nimi naťahujú o ukradnutý foťák alebo hodinky a opica ich pohryzie alebo poškriabe," spresnil Krčméry. Pripomína, že paviány, makaky či šimpanzy sú veľmi alergické na to, ak im turisti z banánu hodia len šupu. „Vtedy vás určite napadnú," dodal.
Doposiaľ nebol pri opičích kiahňach zaznamenaný sexuálny prenos. Párty na Kanárskych ostrovoch sa spomína ako jedno z možných ohnísk šíriaceho sa vírusu opičích kiahní. V európskych štátoch je už viac ako sto potvrdených prípadov, najviac v komunite homosexuálov v Madride a v jeho okolí. Viac ako dvadsať prípadov hlásia zo Španielska, Portugalska a Veľkej Británie.
Zatiaľ bez výskytu
Úrad verejného zdravotníctva uisťuje, že Slovensko k 24. máju nezaznamenalo žiaden potvrdený ani podozrivý prípad opičích kiahní.
Prvý prípad v Európe bol zaznamenaný 7. mája v Spojenom kráľovstve.
V Európe sa ochorenie nateraz šíri len v krajinách, ktoré majú priame letecké spojenie s Afrikou. „Vo Viedni každé ráno 5:35 pristane stroj, ktorý má 12 prípojov z Bujumbury, Ouagadougou, Kigali, Juby, N'Djameny a tak ďalej. To isté má Amsterdam," zdôraznil profesor Krčméry. Pripomína, že s tým, že sa ochorenie zavlečie až do Európy, sa nedalo nič robiť, pretože letecké kontroly nedokázali zamedziť ani šíreniu covidu.
„Riziko tu je, najmä ak sme sa nepoučili v tom, že letecký transport je najľahší spôsob, ako dostať každú tropickú chorobu do Európy," zdôraznil.
Za dve najväčšie výhody opičích kiahní považuje Krčméry to, že nemajú až takú vysokú mortalitu (úmrtnosť) ako pôvodný vírus kiahní (pravých kiahní) a taktiež, že populácia nad 40 rokov je voči ochoreniu povinne zaočkovaná. „Očkovanie proti kiahňam sa skončilo v Európe v rokoch 1979 až 1980. Už vtedy to bolo choroba, ktorá bola potlačená," doplnil.
Dobrovoľná a zodpovedná karanténa je podľa neho cestou, ako sa dá najľahšie zamedziť šíreniu ochorenia. „Ak niekto pricestoval zo safari v Kongu a poškriabala ho opica, tak by mal ísť do dvojtýždňovej karantény," radí Krčméry.
Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory, priznáva, že nateraz neexistuje kauzálna liečba ochorenia. Teda taká, ktorá je zameraná na príčinu ochorenia a podmienky, ktoré ho spôsobujú. V prípade, keď nie je známa príčina, sú zmierňované príznaky ochorenia.
Takto sa môžu prejaviť opičie kiahne
- inkubačný čas je obvykle 6 až 16 dní, ale môže kolísať od 5 až do 21 dní
- zvýšená telesná teplota, horúčka
- bolesť hlavy
- bolesti svalov
- bolesť chrbta
- opuch lymfatických uzlín
- zimnica
- únava až vyčerpanie
- vyrážky
ZDROJ: ÚVZ SR
Copyright © 2003