Poslanci OĽaNO predložili zákon na potrestanie verejných činiteľov za šafárenie s majetkom

Na Slovensku by sa mohla zaviesť hmotná zodpovednosť verejných činiteľov. Zmenu má priniesť návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Do Národnej rady SR ho predložila skupina poslancov za OĽANO. Plénum by sa novelou mohlo zaoberať už na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína 14. júna.

27.05.2022 13:34
debata (10)

Poslanci chcú zaviesť funkčný mechanizmus „trestania“ prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa má byť koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj nedbanlivostného konania. O tzv. vedomú nedbanlivosť ide vtedy, keď verejný funkcionár vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí. Takéto konanie podľa predkladateľov zahŕňa aj inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. „Slúži na zabránenie účelového zbavovania sa majetku dlžníka s cieľom ukrátiť majetok veriteľa – v danom prípade štátu alebo územnej samosprávy reprezentovanej verejným činiteľom,“ priblížili poslanci v dôvodovej správe.

Za jediný možný dôvod vyvinenia sa, tzv. exkulpácie, navrhujú poslanci prípad, keď verejný funkcionár preukáže, že konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, „pretože všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie vydané na jeho základe mu ukladali povinnosť konať takýmto spôsobom“.

Novou legislatívou sa definuje pojem verejný činiteľ, ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá má oprávnenie konať v mene orgánu verejnej moci, teda napríklad minister, alebo osoba, ktorá je orgánom verejnej moci, napríklad starosta obce.

Novela definuje, že verejný činiteľ je povinný pri nakladaní s verejnými prostriedkami, majetkom štátu alebo územnej samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne, účinne a v súlade s účelom ich použitia. Ak to poruší s vedomím, že môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za spôsobenú škodu. „Verejnými prostriedkami sa pritom rozumejú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy. Sú nimi aj finančné prostriedky Európskej únie,“ uviedli poslanci.

Poslanci poukázali na problém, keď sa na správe majetku podieľajú viacerí funkcionári. Navrhujú, aby za škodu zodpovedal ten verejný funkcionár, ktorý vykonal právny úkon, na základe ktorého sa nakladanie s verejným majetkom stáva platným, čiže tzv. finálny právny úkon. „Ostatní verejní činitelia sú zodpovední za škodu vtedy, ak vykonali právny úkon, ktorý bol podmienkou vykonania tzv. finálneho právneho úkonu,“ uviedli.

Uplatniť nárok na náhradu škody by mohol podľa návrhu štát alebo územná samospráva. Podmienkou má byť právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní a správe majetku. „Za takéto rozhodnutie sa považuje aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu,“ uviedli predkladatelia.

Iniciovať konanie by sa malo z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo územnej samosprávy by konal generálny prokurátor. Návrh hovorí aj o možnosti poistiť sa pre „predmetný typ zodpovednosti za škodu“. Na uplatnenie práva na náhradu škody by chceli poslanci zakotviť desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu.

Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. januára 2023.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #hmotná zodpovednosť
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy