Najväčšia martinská Základná škola na Hurbanovej ulici má 683 žiakov. Riaditeľka Renáta Mračková z tzv. krúžkovného nadšená nie je. Podľa nej školám skôr uškodí, nemá to pre ne žiadny prínos. „Ak to správne sledujem a čítam, tie krúžky by mali fungovať mimo škôl. Sme z toho akoby vynechaní. Príspevok nedostaneme my, ale rodič na základe nejakej aplikácie, ktorá sa ešte len vyvíja. No a po skúsenostiach z ostatných dvoch rokov si myslím, že fungovať ani nebude,“ mieni Mračková.
Celé ich to vraj môže skôr „obrať“ o nejaké deti, ktoré využívajú možnosť navštevovať krúžok priamo v škole. „Takto zrejme radšej prejdú niekde inde. Tým pádom stratia možnosť chodiť k nám. Tým, že sa vzdelávacie poukazy zrušia, ak som to dobre pochopila, a zostane len ten príspevok, školy nebudú mať záujem otvárať krúžky,“ tvrdí. Pripomenula však, že pre rodičov môže byť dosť veľkou záťažou prepravovať svoje ratolesti po vyučovaní z ich budovy do iných priestorov. „U nás to majú pohodlnejšie,“ podotkla.
„Podporiť voľnočasové aktivity nie je zlá myšlienka, no keď ten nápad vznikal, zrejme pri tom chýbal niekto z praxe,“ vraví. Pokračovala, že aktuálne u nich majú množstvo krúžkov, no za nových podmienok budú pre rodičov asi nezaujímavé. „Učitelia to u nás zadarmo robiť nebudú. No a to je ďalšia vec – vznikne veľa krúžkov, ktoré nebudú viesť odborníci. Pedagógovia za týchto podmienok do toho nepôjdu, keďže už teraz vieme, ako sú na tom finančne,“ hovorí. Podčiarkla, že keby ponúkanú sumu dostala ich škola, vedeli by krúžkom zabezpečiť kvalifikované vedenie a pomohli by si aj novou vybavenosťou. „Najmä športovísk, ktoré sú v strašnom stave. My to pociťujeme o to viac, že sme športová škola,“ doplnila s tým, že majú aj plaváreň, ktorá by už tiež potrebovala „prilepšiť“.
Desať krúžkov
Základnú školu na ulici Fraňa Kráľa v Žarnovici navštevuje 454 žiakov. Jej riaditeľka Miroslava Cenderská objasnila, že v škole majú viac ako desať krúžkov. „Vedú ich naši učitelia. Platíme to zo vzdelávacích poukazov,“ ozrejmila. Príspevok 60 eur na dieťa by bol pre nich určite prínosom, no má to „háčik“ – celé je to nejasné. „Neviem, aký je okolo toho systém, nič bližšie. Takže je otázne, či je to prospešné,“ poznamenala.
Keby spomínaná suma putovala k nim, využili by ju na zaplatenie odmien pedagógom, ktorí sa tejto činnosti venujú. „Teraz je to dosť podhodnotené, lebo zo vzdelávacích poukazov toho až tak veľa nie je. Zvýšili by sme im teda ich mzdu,“ vysvetlila. Okrem toho by dokúpili nejaké pomôcky potrebné na krúžky ako volejbal, stolný tenis, florbal. Tiež napríklad mikroskopy na ekologický alebo biologický krúžok. „Peniaze by sa zišli. Otázne je, či skôr neprídeme o tie, ktoré už máme,“ dodala riaditeľka.
Do Základnej školy v obci Poniky chodí 142 žiakov. Riaditeľka Mária Janovčíková vysvetlila, že krúžky u nich vedú kmeňoví zamestnanci školy, pričom hradené je to tiež zo vzdelávacích poukazov. „Ten systém, ktorý teraz navrhuje vláda, ešte nemám úplne prelúsknutý. Ak to má ale platiť len na krúžky mimo pôdy školy, nepoteší nás to. Zase by nám zobrali nejaké peniaze a na úkor toho by vzniklo niečo iné,“ povedala.
Najhorší dosah to podľa nej môže mať na deti zo sociálne slabších rodín. „Tie majú teraz možnosť navštevovať športové či vzdelávacie krúžky priamo v našej škole, no ak to bude mimo obce, doplatia na to. Rodičia si nemôžu dovoliť voziť ich na takúto činnosť autom do susednej Banskej Bystrice,“ priblížila. Môže sa vraj teda stať, že mimo dedinskej školy zostanú bez šance na krúžok.
Jeden model je
V meste pod Zoborom vedie Katarína Vargová Základnú školu Nábrežie mládeže 5 s 840 žiakmi. Myšlienku podporiť krúžky pre deti oceňuje, no nemyslí si, že treba vymýšľať niečo nové a komplikovať ľuďom život. „My už predsa nejaký model máme. Dlhodobo sa nenavyšovali finančné prostriedky v rámci vzdelávacích poukazov, takže by to bola najjednoduchšia forma,“ myslí si.
Zdôrazňuje, že učitelia dostávajú za vedenie krúžkov v popoludňajších hodinách mizivú sumu. „Napriek tomu to robia, pretože sa chcú deťom venovať,“ dodala. V tejto chvíli jej nie je jasné, kto bude krúžky viesť a ako má vyzerať metodika financovania. „Neviem si predstaviť ďalší spôsob financovania v školstve. Už máme toľko finančných balíkov, že sa z nich môžeme akurát zblázniť,“ podotýka.
V škole je otvorených v tomto školskom roku 23 krúžkov. Navštevuje ich približne 350 detí, niektoré aj z iných škôl. „Funguje u nás veľa športových krúžkov. Venujeme sa hokeju, futbalu i atletike, ale máme krúžky z rôznych oblastí,“ priblížila Vargová. Krúžky vedú pedagógovia. Keramický krúžok má pod palcom bývalá učiteľka výtvarnej výchovy, ktorá je momentálne na dôchodku.
Suma 60 eur by podľa riaditeľky mohla motivovať tých pedagógov, ktorí doteraz žiadne krúžky neviedli. „Mohlo by sa tak zapojiť viac učiteľov, ale aj viac detí,“ rozmýšľa. Vedúci krúžkov by zároveň mohli dostať vyššie odmeny. Viac peňazí by sa podľa nej ušlo aj na lepšie vybavenie, čo by viaceré krúžky mohlo zatraktívniť. „Teraz to máme v rámci vzdelávacích poukazov nastavené tak, že dve tretiny idú na mzdy a zvyšok na to ostatné,“ vysvetľuje Vargová.
„Myslím si, že sú dôležitejšie veci v školstve ako krúžkovné,“ hovorí Vladimír Šváček, ktorý je riaditeľom senickej Základnej školy s materskou školou na Ulici V. Paulínyho-Tótha. Viaceré školy sú podľa neho zanedbané – potrebujú opraviť, dobudovať telocvične či doplniť vybavenie. „Jedálne už nespĺňajú súčasné hygienické normy,“ dopĺňa. Peniaze sa podľa neho dali využiť rozumnejšie. Navrhovaný systém považuje za nedomyslený.
„V tomto roku sme ponúkli 30 krúžkov, ktoré financujeme zo vzdelávacích poukazov,“ približuje Šváček. Odmena za hodinu krúžku je 6 – 7 eur v hrubom. Fungovanie väčšiny krúžkov zabezpečujú učitelia. Sú však aj také, ktoré vedú externisti, napríklad hasičský krúžok. Ak by mala škola k dispozícii 60 eur na žiaka, využila by ich na prevádzku krúžkov, pomôcky pre deti a na mzdy pre vedúcich krúžkov. „Určite by sme nerozšírili ponuku krúžkov. Máme ich dostatočné množstvo a učitelia majú aj iné povinnosti,“ uzatvára.
Nech to ide mimo škôl
Rozporuplné pocity ohľadom krúžkovného má riaditeľka Základnej školy s materskou školou v obci Boleráz Daniela Miškovičová. „Neviem si predstaviť, ako to bude fungovať,“ hovorí. Pýta sa, kto bude krúžky viesť a či budú musieť deti niekam dochádzať. „Málo detí od nás si uplatnilo vzdelávacie poukazy v Trnave. Väčšinou zostali v škole, kde majú vyplnený čas. Nemusia cestovať, čo sú ďalšie výdavky pre rodičov,“ spresňuje riaditeľka.
Školské krúžky považuje za veľký prínos, pretože žiaci sa počas nich pripravujú aj na rôzne súťaže, v ktorých reprezentujú školu. Deti si môžu vyberať z 11 krúžkov. Z takmer 260 žiakov ich navštevuje vyše 170. Najväčší záujem je o športové krúžky. Aj Miškovičová potvrdzuje, že krúžkovné v sume 60 eur by využila na lepšie finančné ohodnotenie vedúcich krúžkov. „To, čo dostávajú teraz, je naozaj minimum,“ hovorí.
Ďalšie peniaze by investovala do nákupu pomôcok pre potreby krúžkov. Nákladné sú podľa nej najmä športové potreby. „Keď sme kúpili niečo menej kvalitné, rýchlo sa to poškodilo,“ dopĺňa s poukazom na florbal. Ako ďalší nápad predostiera súťaže, ktoré by mohli zorganizovať medzi obcami.
Vedeli by v škole ponúknuť viac krúžkov? „Športových už nemôžeme mať viac, pretože je to obmedzené telocvičnou,“ vysvetľuje riaditeľka. Riešením by bolo vybudovanie športovej haly na neďalekom ihrisku. „Možno by sa na vedenie krúžku dal nahovoriť niekto z miestnych športovcov,“ dodáva.
Jednou z najväčších košických škôl je Základná škola na Hroncovej ulici. Navštevuje ju 663 žiakov. Jej riaditeľ Martin Fazekaš oceňuje snahu štátu viesť deti k zmysluplnému využívaniu voľného času. „Je však otázne, čo sa týmto krúžkovným chce dosiahnuť? Prilákať ešte viac detí k záujmovej činnosti?“ pýta sa. Na jeho základnej škole totiž krúžky fungujú veľmi dobre. Majú vlastné centrum voľného času. Je organizačnou zložkou školy a v súčasnosti ponúka žiakom viac ako 30 záujmových útvarov. „Všetky vedú interní aj externí zamestnanci a o záujmové vzdelávanie je v našej škole veľký záujem. Nemyslím si, že sa ešte zvýši vďaka tomuto príspevku,“ konštatuje a dodáva, že čo sa týka financovania, je pre školu dôležité, aby dokázala pokryť mzdové náklady a materiálno-technické vybavenie potrebné pre vedenie krúžku. Peniaze by vedeli určite správne využiť. Bol by však rád, ak by celý proces nezaťažoval školy. „Ideálne, ak by to šlo výlučne cez rodičov, mimo školy,“ dodáva na záver.
Základná škola v Kechneci (okres Košice-okolie) patrí medzi menšie. Navštevuje ju 170 žiakov. „Podľa mňa, je to opäť nejaký rýchly, nepremyslený nápad, ktorý nám nikto ešte nevysvetlil. Namiesto toho mohli zvýšiť plat učiteľom,“ myslí si riaditeľka Lucia Kysilková, ktorá je hrdá na svojich šikovných učiteľov, že už teraz vedú 12 krúžkov na škole.
„Sú rôznorodé – tanečný, florbalový, šikovné ruky, výtvarný, travel Kechnec – turistický, spevácky či zdravotnícky a nechýbajú ani jazykové – maďarčiny, ruštiny, slovenčiny…,“ vymenúva. Peniaze by, samozrejme, privítala. „Minimálne by sme mali z čoho zaplatiť učiteľa, nakoľko doteraz a bez centra voľného času to nebolo veľmi platené. Za niektoré krúžky bol iba symbolický poplatok,“ konštatuje a dodáva, že pokiaľ by sa krúžkovné spracovávalo cez on-line aplikáciu, problém by na škole nemali.
„Po on-line výučbe by asi aplikáciu vedeli používať všetci rodičia. Mnohému sa v covidovom čase naučili,“ podotýka.