Už niekoľko týždňov sledujeme diskusie o „odstrihnutí“ sa od ruskej ropy, ktorá je odlišná od ropy z iných krajín. Označujú ju za ťažkú. Prečo?
Ruská ropa nie je vyložene ťažká. Keď si zoberieme klasifikáciu ropy podľa stupňov API, ktorú používajú obchodníci, ťažké ropy sú pod 22 stupňov API, ľahké nad 38 a ruská ropa (Russian Export Blend Crude Oil) má 32 stupňov API. Je síce pod hranicou ľahkých rôp, ale nie je to ťažká ropa. Môžeme povedať, že je stredne ťažká.
Čo je stupnica API?
To je americký štandard prepočítavania hustoty ropy. Dosadzuje sa do toho hustota pri 15 stupňoch. Stupeň API je recipročnou hodnotou k hodnote hustoty vyjadrenej v kilogramoch na kubický meter.
Prečo sa o ruskej rope hovorí, že je ťažká, ak je v skutočnosti stredne ťažká?
Možno aj pre vysoký obsah síry. Ľahké ropy majú zvyčajne pod pol percenta síry, a ruská ropa má jeden a pol percenta síry. Svojimi vlastnosťami ju zaraďujeme medzi ťažké, ale že by bola vyložene ťažká, tak by som to nedefinoval. Vo svete sa začali využívať skutočne veľmi ťažké ropy, napríklad kanadská z ropných pieskov. To je takmer asfaltická ropa.
Z ťažkej ropy sa vyrobí viac nafty?
Ľahké produkty sú svetlé, ťažké sú tmavé. Ťažká ropa je teda tmavšia, úplne až čierna. Ruská je tmavohnedá až čierna. Ale jej hustota nie je až taká, že by sme ju považovali až za asfaltickú ropu. Ľahšie ropy obsahujú viac ľahkých produktov. To sú produkty atmosférickej destilácie ako benzíny, petrolej, plynový olej. To sú v podstate základy motorových palív, benzínu a motorovej nafty. Ťažká ropa obsahuje ťažké produkty s bodom varu nad 356 stupňov, ktoré sa destilujú vo vákuovej kolóne a z toho sa získavajú olejové destiláty. To sú frakcie, ktoré poznáme ako základy pre motorové oleje a zvyšok je asfalt. Ťažké ropy teda obsahujú veľa olejových destilátov a asfaltu.
Čím je ropa je ťažšia, tým menej nafty z nej vieme vyrobiť?
Áno. Čím viac nafty a benzínu z nej vieme vydestilovať, tým je ľahšia. Ale vyrobiť naftu vieme pomocou tzv. hydrokrakovania ťažkých zvyškov, technológie známej pod názvom EFPA, aj z ťažkej ropy. Tak ako to beží v rafinérii Slovnaft, ktorá jej zavedením zvýšila výrobu ľahkých produktov na 86 percent. Podiel ľahkých produktov, ktoré sa vydestilujú z ropy, je okolo 60 percent a navyše vedia vyrobiť motorové palivá aj z asfaltov. To znamená, že to, čo sa dá vydestilovať z obsahu ropy a čo vyrobiť, sú dva rôzne parametre. Čo sa dá z ropy destilovať, to je základ. Kvalita rafinérie potom určuje, či vie vyrobiť ľahké produkty z ťažkých frakcií. Zároveň však neplatí, že čím ľahšia ropa, tým menej nafty obsahuje. To je individuálne a záleží to od miesta, kde sa ropa ťaží. Ropa z každého náleziska je iná a aj frakčné zloženie je iné, pričom hustotu môžu mať rovnakú.
Sú ruská ropa, oblasť, kde sa ťaží, alebo spôsob jej ťažby niečím špecifické?
Každé nálezisko je svojské, ale ťažko povedať, že by sa ruská ropa úplne odlišovala niečím špecifickým od iných rôp.
O európskom trhu sa hovorí ako o naftovom. Ročne spotrebuje 290 miliónov ton nafty. Prečo je to tak?
Je to prevahou naftových automobilov. Naftové motory získali v posledných možno 20 rokoch na prevahe v celej Európe. V západnej Európe to bolo ešte skôr. A ďalším dôvodom je zrejme aj zvyšovanie kubatúry motorov áut. Dnes sú SUV autá takmer prevládajúcimi aj v meste, čiže nie sú len na úžitkové účely, ale aj na bežné vozenie.
Ak EÚ od Ruska prestane odoberať ropu, bude potrebovať náhradu z iných krajín, ktoré ale musia zvýšiť aktuálnu ťažbu. Ak tie ťažbu nezvýšia, hrozí v Európe nedostatok pohonných hmôt?
Na to nedokážem zodpovedne odpovedať, ale verím, že sa podarí aspoň čiastočne vykryť výpadok, ktorý by nastal po odstrihnutí sa od ruskej a bieloruskej ropy, a možno čiastočne bude treba znížiť aj spotrebu. Tie opatrenia na znižovanie sú aj tak už v chode, vzhľadom na náhradu fosílnych palív inými zdrojmi energie.
Vieme, že ropa je nerastná surovina a jej zásoby sú obmedzené. Už pred rokmi som počul prognózu, že ropa sa istého dňa vyčerpá. Kedy to bude pri súčasnej svetovej spotrebe?
Už okolo roku 1970, keď som študoval, sme sa učili, že zásoby sú na 30 až 40 rokov. Tie sú už dávno za nami a už dva- či trikrát sa opäť hovorilo, že zásoby ropy sú na takých 40 rokov. Teraz sa to vraví tiež. Ale vo svete sa prichádza na nové možnosti ťažby. Teraz sa napríklad ťaží z hlbokých morí. Z nálezísk v hĺbke šesť kilometrov pod hladinou mora. Takže je možné, že sa bude stále viac ropy ťažiť aj z týchto hĺbkových nálezísk.