„Nie som sklamaný, počítali sme aj s touto možnosťou. Stále sme presvedčení, že máme pravdu a preto sme to aj vyskúšali. Dopadlo to, ako to dopadlo,“ reagoval na výsledok Beňa.
Niekdajší námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) priznal zločin prijímania úplatku a vynášanie informácií z odpočúvaní, teda prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Za to získal vlani na konci apríla od prokuratúry dohodu o vine a treste, ktorú mu následne 27. mája schválil sudca Ján Hrubala zo Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici.
Beňa tak dostal trest troch rokov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na päť rokov. K tomu mal zaplatiť 14-tisíc eur a prijať zákaz stretávania sa s bývalými spoluobvinenými. Schválením dohody sa priznanie viny už nedá zvrátiť a rozsudok spolu s uloženým trestom sa stávajú právoplatnými.
Beňa ale spokojný nie je a žiada, aby sa o jeho prípade konalo opäť. Prokurátor na to však dôvody nevidí a preto o Beňovom návrhu na obnovu konania rozhodoval Špecializovaný trestný súd v Pezinku.
Nespokojný
Beňa svoj návrh odôvodňuje inou právnou kvalifikáciou rovnakého trestného činu v jeho prípade a inou v prípade jeho spoluobvinených Petra Gašparoviča a Ladislava Vičana. Obaja boli pôvodne obžalovaní a súdení za zločin prijímania úplatku, nakoniec Najvyšší súd 22. marca 2022 skutok prekvalifikoval na prečin nepriamej korupcie. Namiesto prvotného 11-ročného trestu tak Gašparovič dostal 22 mesiacov nepodmienečne a Vičan namiesto 10 rokov len 20 mesiacov nepodmienečne.
„Sme názoru, že súd nemôže ten istý skutok posúdiť raz tak a raz inak,“ tvrdí Beňov obhajca Peter Kubina. Preto si myslí, že na hlavnom pojednávaní s funkcionárom SIS Petrom Gašparovičom a expolicajtom Ladislavom Vičanom vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré vysvetľujú zmenu právnej kvalifikácie.
Požiadal preto súd minimálne o prečítanie rozsudku, keďže Beňa vystupujúci len ako svedok nemal rovnaký prístup do spisu ako jeho spoluobvinení. „Trest je v zjavnom nepomere k závažnosti činu. Trest uložený Beňovi pri pôvodnej právnej kvalifikácii je mimo zákonom povolenej trestnej sadzbe,“ zdôraznil Kubina vo svojom záverečnom návrhu.
Kým zločin prijímania úplatku, za ktorý bol Beňa odsúdený, sa trestá sadzbou od 3 do 8 rokov, za nepriamu kurupciu je to od 0 do 2 rokov. „Rozhodnutím Najvyššieho súdu bolo preukázané, že skutok, za ktorý bol Beňa odsúdený, bol oveľa menej závažný, než ako ho posudzovala prokuratúra aj súd pri schvaľovaní dohody o vine a treste,“ argumentoval Kubina.
Mal sa sťažovať skôr
Súd napokon obnovu konania nepovolil, lebo na to nezistil zákonné dôvody. „Dospel som k záveru, že žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti neboli zistené,“ vyhlásil samosudca Miroslav Mazúch. Dôležitá bola výpoveď Ľudovíta Makóa, ktorý kedysi viedol kriminálku Finančného úradu. Ten však rovnako vypovedal už v prípravnom konaní.
„Pôvodný rozsudok je právoplatný, teda záväzný a nezameniteľný,“ vysvetlil sudca s odkazom na Beňovu dohodu o vine a treste. „Obžalovaný môže v rámci uzatvárania dohody o vine a treste povedať, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku, lebo taký podľa neho zo spisového materiálu nevyplýva. Nič také ale neurobil,“ zdôraznil samosudca. „Súd preto nemal inú možnosť ako návrh na obnovu konania odmietnuť,“ dodal s tým, že ide o právne zaujímajú otázku.
Rovnaký názor vyjadril aj dozorový prokurátor. „Obidva súdy rozhodovali na základe rovnakého skutkového stavu a mali rovnaké dôkazy. Je to čisto právna otázka, že Najvyšší súd v druhej súvisiacej veci dospel k inému právnemu posúdeniu konania,“ poznamenal prokurátor Peter Kysel.
Zničujúce pre právnu istotu
Pripomenul, že ani Najvyšší súd pri predchádzajúcich rozhodovaniach neavizoval, že by mal byť skutok kvalifikovaný ako prečin nepriamej korupcie a nie ako zločin prijímania úplatku. „Aj v tejto trestne veci aj Najvyšší súd viackrát rozhodoval o väzbe a nedošlo ani len k naznačeniu právnej kvalifikácie nepriamej korupcie. Je to výsledok posúdenia komplexne celého dôkazného stavu. Je možné, že dôjde k takému prípadu, ktorý sa bude vymykať ostatným a bude posúdený inak. To je život,“ dodal Kysel.
Odsúdený Beňa proti rozhodnutiu súdu podal sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd. Jeho advokát stále verí, že uspejú. „Myslím, že v tom rozhodnutí nebolo úplne všetko zohľadnené. Keby malo platiť všetko, čo odznelo v odôvodnení, bolo by až nemožné podať návrh na obnovu akéhokoľvek konania, ktoré sa skončilo dohodou o vine a treste. To ale zákon vylučuje. Sme presvedčení, že odlišné posudzovanie rovnakého skutku u rôznych spolupáchateľov by nemal nastať, a malo by sa tomu predchádzať. Je to zničujúce pre právnu istotu,“ uviedol Kubina.
Beňu zadržala Národná kriminálna agentúra v decembri 2020 v rámci akcie Judáš. V prípade 400-tisícového úplatku mal Beňa prisľúbiť pomoc pri zablokovanom majetku firmy Bopal. Jej majiteľ Dušan Bočkay sa mal spojiť cez Vičana s Gašparovičom a dohodnúť úplatok výmenou za odblokovanie majetku.
To mal dosiahnuť Beňa cez bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa. Podnikateľ síce vyplatil ako zálohu prvú polovicu sľúbeného úplatku, pričom druhá mala prísť po odblokovaní majetku, svoj podiel však Beňa údajne neprevzal. Peniaze sa podľa výpovedí nedostali ani k Makóovi.