Opozičné strany Smer a Hlas opäť začínajú rozprávať o predčasných voľbách, ktoré chcú vyvolať prostredníctvom referenda. Keď sa minulý rok obrátila prezidentka na Ústavný súd s petíciou za vyhlásenie referenda, Ústavný súd označil vtedy navrhnutú otázku za nevhodnú. Prečo?
Ústavný súd odmietol názory niektorých ústavných právnikov, že referendum je len drahý prieskum verejnej mienky, a priznal platným výsledkom referenda právnu silu ústavného zákona. Súčasne správne konštatoval, že referendová otázka musí byť formulovaná tak, aby z nej vzišlo všeobecne záväzné pravidlo, a nesmie byť len na jedno použitie. Možno dodať, že opačný výklad by odporoval ústave, ktorá hovorí, že výsledok referenda môže parlament zmeniť alebo zrušiť ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. To, čo je na jedno použitie, sa reálne po troch rokoch nedá ani zmeniť, ani zrušiť tak, aby to vyvolávalo právne účinky. Súčasne z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že ak má mandát poslanca zaniknúť, musí byť pre to explicitný ústavný základ.
Čo všetko vyplýva do budúcnosti z rozhodnutia Ústavného súdu vzhľadom na konanie referenda o predčasných voľbách?
Ústavný súd potvrdil, že ľud má v rukách reálny nástroj na zmenu ústavy. Ak by povedal to, čo žiadali niektorí ústavní právnici, ktorí chápali výsledky referenda len ako drahý prieskum verejnej mienky, potom by ľud priamo nemohol zmeniť nič a podľa mojej mienky by to inštitút referenda pochovalo. Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že ak ľud bude chcieť, aby mohol byť parlament kedykoľvek rozpustený a aby sa potom mohli kedykoľvek konať predčasné voľby, urobiť tak môže v referende, v ktorom si toto všeobecné pravidlo platné pre každý parlament odhlasuje.
Je teda v súčasnosti vôbec možné sformulovať referendovú otázku o predčasných voľbách tak, aby neodporovala ústave?
Áno, je to možné. Ústavný súd výslovne povedal, že deľba a regulácia štátnej moci stojí a padá s existenciou ústavných pravidiel a ich dodržiavaním. Ak tieto pravidlá občanom nevyhovujú, majú stále moc a legitimitu zmeniť ich, priamo v referende alebo prostredníctvom volených zástupcov v parlamente. Musí však skutočne ísť o ich zmenu, nie o ad hoc prelamovanie a jednorazové suspendovanie, ani keď sa to javí ako politicky vhodné. Takýto postup v skutočnosti vedie k erózii ústavného systému – oslabovaniu a ničeniu ústavy, hoci by sa formálnoprávne tváril ako legálny a legitímny.
Ako je možné, že v minulosti sa referendum o predčasných voľbách opakovane konalo, čím argumentuje predseda Smeru Robert Fico, a v súčasnosti to nie je už také jednoduché. Čo sa zmenilo?
Po prvé, ak sa pozrieme na formuláciu otázok v roku 2000 a 2004, obe sa začínali slovami „Ste za to, aby sa Národná rada uzniesla na ústavnom zákone“, resp. „Ste za to, aby poslanci prijali ústavný zákon“. Takáto formulácia znamená, že sa nežiada prijať všeobecne záväzné pravidlo, ale je to žiadosť smerom k Národnej rade, aby taký ústavný zákon prijala, čo je, pochopiteľne, v napätí so zákazom imperatívneho mandátu. Po druhé, ak by aj v roku 2000 a 2004 boli otázky formulované presne rovnako ako v roku 2021, čo neboli, o ich ústavnosti nemal možnosť rozhodovať v relevantnom konaní Ústavný súd, na rozdiel od roku 2021.
Peter Pellegrini zo strany Hlas hovoril o spôsobe, že by sa v jednom referende rozhodovalo o zmene ústavy, ktorá by konanie referenda umožnila, a v druhom paralelnom už o vyhlásení predčasných volieb. Ako vnímate takúto možnosť?
Paralelne to nie je ústavne možné. Na rozpustenie konkrétneho parlamentu v referende potrebujete mať už v čase konania referenda explicitný ústavný základ. Ako keď dnes máte v ústavnom texte vetu, že dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. Preto môžu ľudia odvolávať starostov a zároveň nemôžu rozpúšťať svoje obecné alebo mestské zastupiteľstvá, lebo takýto explicitný ústavný základ vo vzťahu k nim chýba.
Vidíte vôbec nejakú ústavne konformnú sériu krokov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách?
Áno. Najprv referendum o zavedení všeobecného pravidla, že je možné ľudovým hlasovaním rozpustiť konkrétny parlament, a ak s tým ľud vysloví súhlas, potom ľudové hlasovanie o rozpustení súčasného parlamentu. Na porovnanie, presne takto chceli postupovať v Lotyšsku, keď boli v roku 2008 výrazne nespokojní s vtedajším parlamentom. Najprv prebehlo referendum o zavedení všeobecného pravidla, a ak by bolo platné, tak by nasledovalo ľudové hlasovanie o rozpustení konkrétneho parlamentu. Na referende sa zúčastnilo 42 percent oprávnených voličov, z ktorých až 96 percent so zmenou ústavy súhlasilo. Kvôli predpísanému kvóru (nadpolovičná väčšina oprávnených voličov) referendum platné nebolo. Ďalší priebeh bol však taký, že lotyšská hlava štátu zobrala do úvahy vôľu zúčastnených voličov a parlament požiadala zmeniť ústavu tak, aby ľud mohol hlasovanie o rozpustení parlamentu iniciovať. Pokiaľ by žiadosti nebolo vyhovené, prezident chcel navrhnúť rozpustenie parlamentu. Parlament konal pomerne rýchlo a už v apríli 2009 zmenil ústavu podľa požiadavky prezidenta.