Neustály konflikt je totiž rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý občania strácajú dôveru v zmysel a životaschopnosť zastupiteľskej demokracie. Minulosť pritom oplýva viacerými príkladmi neblahých dôsledkov ignorancie týchto negatívnych trendov.
Blížime sa k polčasu rozpadu koalície?
Koalícia sa permanentne rozpadáva aj nerozpadáva. Minimálne verbálne. Tých rozpadov už bolo niekoľko, reálne ale žiaden. Takže ak by sme mali vychádzať z politickej reality, tak si nemyslím, že sa blížime k rozpadu vlády. V každom prípade sa domnievam, že by sa časti verejnosti a aj časti vládnej koalície možno uľavilo, ak by došlo k nejakej radikálnej zmene v rámci fungovania koalície. Či už k takej, že by sa Eduard Heger odhodlal odvolať ministra alebo ministrov, ktorí vyvolávajú napätie v jeho kabinete, alebo keby niektorá z politických strán odišla z vládnej koalície.
VIDEO: Kedy premiér Heger vymení Sulíka s Matovičom?
Má premiér Eduard Heger na to, aby dospel k odvolaniu niektorého ministra?
Z ostatných vyjadrení Eduarda Hegera je už vidieť, že je zo situácie vo vláde a v koalícii rozhorčený. Lenže stále ešte nie je v stave, v ktorom by bol ochotný dôjsť k nejakému radikálnemu rozhodnutiu. Stále ešte nestojí pred svojím rubikonom, ktorý by mal prekročiť. Ale minimálne sa k nemu blíži. Takže je možné, že to, akým spôsobom sa voči nemu správajú jeho ministri alebo niektorí poslanci vlastnej koalície, ho časom dotlačí k tomu, že bude musieť aj on urobiť štátnické rozhodnutie – čo ďalej s fungovaním vládnej koalície.
Konfliktom ministrov Sulíka a Matoviča nie je rozhorčený len premiér, ale asi aj značná časť spoločnosti. Mali by sme to tentoraz brať vážnejšie, alebo nie? A prečo?
Vážnejšie by to mal brať prednostne premiér, respektíve vládna koalícia, pretože oni nesú zodpovednosť za to, ako koalícia funguje, za to, akým spôsobom ten konflikt posilňuje nedôveru verejnosti k inštitúciám štátu, ale aj k zastupiteľskej demokracii ako systému. Tí by si mali uvedomovať, že pokračovanie tejto samovražednej občianskej vojny v rámci koalície je nebezpečné pre budúcnosť Slovenska.
Čítajte viac Šialenstvo vo vláde graduje. Odíde Sulík alebo Matovič?
V dávnejšom rozhovore počas minulého leta ste spomínali, že napriek tomu, že vzťahy v koalícii sú horšie ako kedykoľvek predtým, tak scenár predčasných volieb je viac nepravdepodobnejší. Platí to aj dnes?
To, či budú alebo nebudú predčasné voľby, majú v rukách strany vládnej koalície. Takže bez ich rozhodnutia zmeniť ústavu a tým pádom umožniť uskutočnenie predčasných volieb, byť nemôžu. To znamená, že by sa musela nájsť ústavná väčšina za predčasné voľby, ktorá si myslím – aj z toho pohľadu, že mnohí z tých, ktorí by za ne hlasovali, by sa do Národnej rady nedostali – je s blížiacim sa termínom riadnych volieb a nízkymi preferenciami v prípade parlamentných strán skôr menšia než väčšia.
Prieskum GLOBSEC-u ukázal negatívny trend slovenskej spoločnosti, ktorá sa za posledné dva roky väčšmi prikláňa k autoritárstvu. Do akej miery je za tento narastajúci trend zodpovedná koalícia a jej neustále konflikty?
Myslím si, že to je jeden z rozhodujúcich faktorov prehlbujúcej sa nedôvery k zastupiteľskej demokracii. Nedôvery prejavujúcej sa v tom, že veľká časť verejnosti by radšej privítala nejakého „osvieteného despotu”, než rozhádaný parlament a rozhádanú vládu. A to preto, že občania sú dva roky konfrontovaní s permanentnou krízou, ktorá nielen dopadá na ich životy, ale ich aj otravuje. To predstavuje krízu v rámci koalície, či už medzi jednotlivými ministrami, alebo poslancami vládnej koalície, ale aj koalície a opozície. Myslím si, že tým, že ľudia do istej miery nepoznajú praktiky fungovania zastupiteľskej demokracie a súčasne nevidia svetlo na konci tunela z kríz, ale vidia len rozhádaných politikov, tak sa prirodzene utiekajú k silným lídrom. Tak, ako sa k nim utiekali ľudia počas krachujúcej Weimarskej republiky.