Členka predstavenstva Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Anna Šuvadová zdôrazňuje, že tempo vstupu nových onkologických liekov do štandardnej úhrady z verejného zdravotného poistenia na Slovensku je dlhodobo nízke. „Od februára 2021 do februára 2022 vstúpili do systému len štyri lieky. Za rovnaké obdobie pritom pribudlo v Slovinsku osem a v Rumunsku deväť nových štandardne hradených liekov. V Česku ich bolo sedem,“ porovnáva Šuvadová.
Realitu nedostatku inovatívnych liekov pripomenuli Slovensku aj utečenci z Ukrajiny. „Keď k nám prišli onkologickí pacienti z Ukrajiny, nevedeli sme im na Slovensku poskytnúť liečbu, na ktorú majú doma zo zákona nárok,“ priznal štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Róbert Babeľa.
O 125 liekov menej
<a>Najnovšia analýza Európskej federácie farmaceutických odvetví a asociácií, ktorá mapovala situáciu v 38 krajinách, zaradila Slovensko medzi najhoršie krajiny v Európe.
Výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Iveta Pálešová však upozorňuje, že Slovensko si túto priečku drží dlhodobo.
Ilustruje to na príklade, ako dlho trvá, kým sa liek dostane od registrácie až k pacientovi. „V krajinách Európy sú to štyri mesiace. Najlepšie je na tom Nemecko, kde to priemerne trvá 133 dní. Na Slovensku je to 564 dní,“ spresnila.
Európska lieková agentúra schválila za posledných desať rokov 160 inovatívnych liekov. Kým Rakúsko ich používa 127, Česko 88, tak na Slovensku je to 35 moderných liekov.
„Tieto lieky sú schválené Európskou liekovou agentúrou, a teda mohli by už na druhý deň byť dostupné vo všetkých členských štátoch,“ vysvetľuje Pálešová. Dodáva, že registrácia nie je vždy ľahká. Môžu za to tak prísne vstupné kritériá, ako aj pripravenosť zdravotníckeho systému vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov.
Pálešová zároveň dopĺňa, že v porovnaní so susedmi V4 Slovensko zaostáva v dostupnosti modernej liečby najčastejších onkologických diagnóz, a to pri rakovine pľúc, prsníka a hrubého čreva.
Pripomína taktiež, že na Slovensku „nie sú dostupné žiadne inovatívne lieky na liečbu rakoviny obličiek, močového mechúra, pažeráka, pankreasu a ďalších ochorení“. „Holt, život nie je ľahký. Treba sa pozerať aj na to, či je liek efektívny pre pacienta a či si to môže štát dovoliť,“ dodal štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Babeľa.
Kedy príde zmena?
Najväčšiu zmenu si rezort zdravotníctva sľubuje od prijatia novely zákona číslo 363 o liekoch. Prvé čítanie novely bolo naplánované na deň, keď parlament rozhodoval, či vydá bývalého premiéra Roberta Fica (Smer) na väzobné stíhanie. Novela prešla prvým čítaním hladko, pričom zo 136 prítomných poslancov hlasovalo za 115, zdržalo sa 20 a proti bol len extrémista Marek Kotleba (ĽS NS). Konkrétne zmeny, ktoré má zákon priniesť, nateraz nie sú známe, pretože ešte nie sú známe finálne podoby legislatívnych pripomienok.
Štátny tajomník Babeľa podotkol, že 6. júna by mala koaličná rada schváliť pozmeňovací návrh, ktorý by mal byť následne 10. júna prerokovaný na parlamentnom zdravotníckom výbore. Následne pôjde pred poslancov na schválenie.
Ak pôjde všetko podľa toho, ako si rezort zdravotníctva naplánoval, novela by mala vstúpiť do platnosti 1. augusta 2022. Štátny tajomník tvrdí, že zákon by automaticky umožnil vstup na slovenský trh pre 50 liekov.
Výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Pálešová však optimizmus ministerstva zmierňuje. Argumentuje totiž, že proces trvá dlhšie ako štátom stanovených 180 dní. „Nemôžeme očakávať, že hneď na druhý deň príde 50 nových liekov, tento proces trvá aj dva roky,“ podotkla.
Pri dĺžke celého procesu zohráva rolu aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Na Slovensku by mal mať vstup liekov na starosti Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Na túto agendu však má vyčlenených len piatich zamestnancov. Preto ministerstvo zdravotníctva žiada rezort financií, aby uvoľnilo prostriedky na ďalších ľudí. Liekovej agende by sa malo venovať až 18 ľudí. Štátny ústav pre kontrolu liečiv podľa Babeľu kontroluje len kvalitu liekov.
Zdravotnícky analytik Martin Smatana nielen v tejto otázke poukazuje na vzťah ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO). „Minister financií nedôveruje zdravotníctvu a rezort nemôže robiť kroky podľa svojich predstáv,“ zhodnotil Smatana.