Čo hovorí prezidentka
V prvom rade Čaputová predkladateľovi – teda Matovičovi – vyčíta, že obišiel normálny legislatívny proces. Nedal svoje návrhy do medzirezortného pripomienkového konania. Prezidentka sa v pondelok stretla so zástupcami samospráv, dôchodcov, zamestnávateľov, zamestnancov, ale aj prorodinných združení. Ako podčiarkla, stretla sa s nimi preto, aby získala ich názory na vec.
Návrh zákona bol schválený vládou a zároveň prvýkrát zverejnený v plnom znení dňa 18. mája. Na druhý deň, dňa 19. mája 2022, bol podaný v Národnej rade Slovenskej republiky. V pozmenenej podobe bol návrh zákona definitívne schválený na šiesty deň od predloženia vo vláde dňa 24. mája 2022. Zákon cez rôzne opatrenia počíta s celkovými výdavkami štátneho rozpočtu vo výške 1,2 miliardy eur ročne," podotkla Čaputová.
Zákon bol prijatý za šesť dní. Prezidentka odcitovala zákon, kedy je možné využiť inštitút skráteného legislatívneho konania. „Môže sa použiť iba výnimočne, a to ‚za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody‘. Na využitie skráteného legislatívneho procesu teda treba, slovami zákona, presne tieto mimoriadne okolnosti, ktorým nemožno čeliť inak, ako rýchlym prijatím zákona. Ak uvedené dôvody nie sú naplnené, použitie skráteného legislatívneho konania porušuje ústavné princípy právneho štátu a legality," podotkla Čaputová.
Preto otvorene namieta skrátené legislatívne konanie. To zasa časť koalície zdôvodňovala potrebou pomôcť rodinám čo najskôr. O rastúcej inflácii sa pritom hovorilo už vlani na jeseň.
„Nemôžem akceptovať tie systémové zmeny, ktoré majú začať platiť až od 1. januára 2023, teda po viac ako siedmich mesiacoch od ich prijatia v parlamente. V tomto prípade totiž nebol žiaden dôvod, prečo vynechať riadny proces, diskusiu so sociálnymi partnermi a ďalšími dotknutými, ktorých sa takáto zmena týka,“ argumentovala hlava štátu.