V ideálnom svete by tieto prezidentkine pripomienky boli zapracované. Sú totiž dobre mienené a smerujú k tomu, aby bol pri zvyšných ustanoveniach použitý riadny legislatívny proces. Toto by bol najlepší scenár, pretože by bolo možné, aby sa pomohlo adresátom týchto sociálnych opatrení a zvyšné opatrenia by mohli ísť do riadneho legislatívneho procesu. Obávam sa ale, že nežijeme v ideálnom svete a takýto scenár by ma preto skôr prekvapil, hovorí v rozhovore ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincent Bujňák.
Od 1. júla mali rodiny s deťmi dostať 30 eur. Dostanú ich aj po rozhodnutí prezidentky nepodpísať tieto legislatívne zmeny?
Nie je to isté. Zákon hovorí, že Národná rada hlasuje osobitne o pripomienkach k vrátenému zákonu a osobitne o zákone ako o celku. Ak by parlament neprelomil veto hlavy štátu, znamenalo by to, že zákon nemôže nadobudnúť účinnosť. Parlament má možnosť pripomienky prezidentky zapracovať a zákon schváliť bez ustanovení, ktoré mali nadobudnúť účinnosť k 1. januáru 2023. Zvyšné ustanovenia, ktoré od 1. júla zvyšujú daňové bonusy a rodinné prídavky o tých 30 eur, by v takom prípade mohli nadobudnúť účinnosť. Ak by sa ale stalo, že by sa v Národnej rade z nejakých dôvodov nenazbieralo 76 poslancov pri záverečnom hlasovaní o zákone ako o celku, zákon nebude môcť nadobudnúť účinnosť. Nie je to teda tak, že by tých 30 eur už bolo istých. Závisí to teda od parlamentu, jeho hlasovania a súhlasu 76 poslancov.
Čítajte viac Po rozhodnutí prezidentky o Matovičovom balíčku je koalícia na bode mrazuPrezidentka spomínala, že zákon bol pôvodne schválený za 6 dní. Môžete viac priblížiť proces, akým môže Národná rada postupovať teraz?
Proces je taký, že v Národnej rade budú dve hlasovania. Prvé bude o pripomienkach prezidentky, ktoré sa týkajú vypustenia častí nadobúdajúcich účinnosť od 1. januára 2023. Potom bude druhé hlasovanie o vrátenom zákone ako celku. Ak by sa stalo, že by sa v Národnej rade nenašlo 76 poslancov, ktorí by veto prezidentky prelomili, celý zákon by vôbec nenadobudol účinnosť. Nikdy by nemohol byť publikovaný v Zbierke zákonov a ustanovenia by ich adresátov k ničomu nezaväzovali.
Ak sa parlament rozhodne pripomienky hlavy štátu neprijať, prezidentka sa podľa vlastných slov obráti na Ústavný súd. Čo môžeme očakávať v takomto prípade?
Pokiaľ by sa hlava štátu obrátila na Ústavný súd, je možné, že by Ústavný súd vychádzal zo svojej stabilnej a dlhoročnej judikatúry. Tá hovorí, že pri zásahu do zákona z procedurálnych dôvodov je Ústavný súd zdržanlivý a nebude sa snažiť zákon vyhlásiť za protiústavný. Druhá možnosť je, že by Ústavný súd nadviazal na to, čo hovoril vo svojom nedávnom rozhodnutí vo veci moratória na volebné prieskumy.
Čítajte viac Matovič odkázal Čaputovej: Tie rodiny to nakoniec aj tak vyhrajúČo vyplýva z toho rozhodnutia?
Tam Ústavný súd povedal, že je pripravený zasiahnuť proti pochybeniam týkajúcim sa aj procesu pri zákonodarnej činnosti. A to v prípade, že by identifikoval svojvoľné a hrubé porušenie procesných ustanovení. Keby sa Ústavný súd priklonil k tejto druhej možnosti, zákon by vyhlásil za protiústavný, čím by stratil účinnosť. Potreboval by na to návrh oprávneného subjektu, ktorým nemusí byť len hlava štátu, ale napríklad aj skupina aspoň 30 poslancov Národnej rady či generálny prokurátor. Vláda prichádza do úvahy len teoreticky, pretože svoj vlastný zákon napádať nebude.
Čo by bolo so sociálnymi opatreniami v prípade, že by Ústavný súd konštatoval porušenie pravidiel na skrátené legislatívne konanie?
Keby poslanci nezapracovali pripomienky a prezidentka by dala novelu zákona na Ústavný súd, mohla by si vo svojom podaní vybrať jednotlivé časti zákona, ktoré podľa nej nie sú napríklad v súlade s princípom právneho štátu. Záležalo by na nej, v akom rozsahu by to napadla. Dalo by sa to napadnúť aj v užšom rozsahu. Hlava štátu si môže sama vybrať, ktoré ustanovenia považuje za protiústavné. Keby do svojho návrhu nezahrnula opatrenia viazané na 1. júl, tieto by neboli ohrozené.