Dostal, napríklad pri tzv. 13. dôchodkoch, ale tam bolo konanie pre zmenu zákona zastavené. Ústavný súd môže konať len na základe návrhu od oprávneného subjektu. Teraz by mohol Ústavný súd rozhodnúť túto problematiku aj pre budúce volebné obdobia. Ak to síce aj skritizuje, ale skonštatuje, že je to stále v súlade s ústavou, tým pádom by sa Národná rada ani do budúcna nemusela obávať dôsledkov porušenia pravidiel pre skrátené legislatívne konanie. Ak by ale Ústavný súd povedal opak a zákon vyhlásil za protiústavný, poslanci si aj do budúcna budú dávať obrovský pozor na to, či sú naozaj splnené podmienky. Nebudú chcieť totiž riskovať, že ich zákon bude z tohto dôvodu vyhlásený za protiústavný. Toto bude v pravom slova zmysle precedens aj pre budúce konania v Národnej rade.
Aký vývoj na základe vašich skúseností očakávate v parlamente? Ktorý zo scenárov, ktorý ste predstavili, sa vám zdá najpravdepodobnejší?
V parlamente sa rokuje politicky. Nezvažuje sa teda vždy na 100 percent právny argument, ale dôležitý je najmä politický argument. Politika a právo teda môžu dávať odlišné odpovede. Preto je dosť častým javom, že poslanec ako právnik vie, že postupuje v rozpore so zákonom, no stále môže z politických dôvodov hovoriť, že postupuje zákonne. V ideálnom svete by to bolo tak, že by tieto prezidentkine pripomienky boli zapracované. Sú totiž dobre mienené a smerujú k tomu, aby bol pri zvyšných ustanoveniach použitý riadny legislatívny proces. Toto by bol najlepší scenár, pretože by bolo možné, aby sa pomohlo adresátom týchto sociálnych opatrení a zvyšné opatrenia by mohli ísť do riadneho legislatívneho procesu. Obávam sa ale, že nežijeme v ideálnom svete a takýto scenár by ma preto skôr prekvapil.