Vláda odsúhlasila rýchlejší rast výdavkov na obranu, do roku 2035 má na ňu ísť 38 miliárd eur

Vzhľadom na agresiu Ruska voči Ukrajine a zvýšenie rizík pri neplnení dlhodobých cieľov v rámci NATO sa ukazuje ako nevyhnutné urýchliť trend rastu výdavkov na obranu a dosiahnuť dvojpercentnú úroveň HDP už tento rok namiesto plánovaného roku 2024.

08.06.2022 12:40 , aktualizované: 12:56
Nemecko Ukrajina Rusko konflikt vojna armáda... Foto: ,
Ilustračné foto: Raketový systém protivzdušnej obrany Patriot
debata (55)

Ministerstvo obrany to konštatuje v dlhodobom pláne rozvoja rezortu s výhľadom do roku 2035. Materiál v stredu odsúhlasila vláda, rokovať o ňom bude aj parlament.

„Vybudovanie potrebných kapacít a spôsobilostí rezortu obrany si do roku 2035 vyžiada približne 38 miliárd eur. V prípade, že požadované zdroje pre MO SR nebudú alokované v tejto výške, dôjde k oneskoreniu plnenia ambície v jednotlivých míľnikoch, prípadne k neplneniu plánov rozvoja spôsobilostí a rušeniu už existujúcich spôsobilostí,“ upozornil rezort.

Zdôrazňuje potrebu dlhodobého a predvídateľného vyčleňovania dostatočných finančných zdrojov a ich efektívne a transparentné využitie.

Prvým z troch základných míľnikov plánu je rok 2024. „Do tohto roku sa naše úsilie zameria na spustenie významných projektov rozvoja ozbrojených síl, zabezpečenie potrebnej infraštruktúry, služieb a materiálu pre prijatie spojencov na našom území. Začneme tiež so zásadným zvyšovaním počtu profesionálnych vojakov,“ vysvetlil v úvode minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Boris Kollár Čítajte viac Kollár: Slovenská armáda potrebuje urgentne prezbrojiť

Pripomenul tiež obstaranie 152 pásových obrnených vozidiel a 76 kolesových obrnených vozidiel 8×8. Investovať sa má aj do infraštruktúry leteckých základní v súvislosti s prípravou na nové stíhacie lietadlá F-16.

Druhým míľnikom je rok 2026. Od konca tohto roku má SR disponovať spôsobilosťami ťažkej mechanizovanej brigády. Ako upozornil minister, splnenie tohto prioritného záväzku si bude vyžadovať nákup modernej techniky i zvyšovanie počtov profesionálnych vojakov.

„Stanovením tohto míľnika a krokov, ktoré musíme na jeho splnenie vykonať, sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré sú ochotné a schopné vnímať svoje potreby v oblasti obrany za rámec jedného volebného obdobia,“ poznamenal.

Ďalším medzníkom je rok 2035. „Je pravdepodobné, že do tohto roku sa zmení charakter hrozieb, východiská dlhodobého plánu a následne bude aj plán samotný revidovaný. To je však prirodzenou súčasťou akéhokoľvek dlhodobého strategického plánovania,“ skonštatoval Naď.

Konštrukta Defence závod Čítajte viac Na výrobe obrnených vozidiel Patria sa budú podieľať slovenské firmy

Ako dodal, proces modernizácie, budovania spôsobilostí ozbrojených síl, skvalitňovania personálu a zefektívňovanie procesov v celom rezorte obrany si vyžadujú pomenovanie koncového stavu už v dnešných dňoch.

V prípade vyčleňovania minimálne dvoch percent HDP na obranu je dlhodobou ambíciou vynakladať na personál maximálne 50 percent ročného limitu finančných zdrojov MO SR. Minimálne 20 percent z obranných výdavkov bude určených na hlavnú výzbroj a techniku ozbrojených síl a súvisiaci výskum a vývoj s cieľom smerovať k 2 percentám z obranných výdavkov na obranný výskum a vývoj.

26 vojenských cvičení

Na Slovensku sa má v druhom polroku 2022 konať 26 vojenských cvičení. Slovenskí vojaci sa zároveň majú zúčastniť na 48 výcvikových aktivitách v zahraničí. Vyplýva to z návrhu Ministerstva obrany, ktorý v stredu odsúhlasila vláda.

Na území SR sa uskutoční napríklad cvičenie Combined Effort so slovensko-poľskou účasťou. Mnohonárodné zastúpenie by malo mať cvičenie Toxic Valley. Slovenských vojakov čaká aj cvičenie s Ukrajincami zamerané na podporu budovania spôsobilostí špeciálnych síl Ukrajiny v rámci programu „NATO – Ukraine“. S českými vojakmi si tiež majú precvičiť taktické postupy síl na špeciálne operácie.

Príslušníci Ozbrojených síl SR alebo Vojenskej polície by mali byť vyslaní na cvičenia v Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Turecku, USA, Rumunsku, Chorvátsku či Gruzínsku.

V materiáli schvaľuje tiež prechod cez územie Slovenskej republiky pre ozbrojené sily členských krajín NATO a Partnerstva za mier s výnimkou Ruska a Bieloruska na účel plnenia ich úloh v súlade s medzinárodným právom, a to na základe predchádzajúceho oznámenia a príslušného povolenia.

Súhlas sa nevzťahuje na prechod zahraničných ozbrojených síl cez územie SR realizovaný v rozpore s právnym poriadkom SR alebo podmienkami, ktoré príslušné orgány Slovenskej republiky stanovili.

Kabinet tiež v rámci dokumentu odsúhlasil vyslanie ozbrojených síl do zahraničia a prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na základe medzinárodných zmlúv z oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a budovania dôvery a bezpečnosti.

55 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #rezort obrany #výdavky na obranu