Štátna letecká záchranná služba je však na tom biedne. Rezort zdravotníctva svoju záchranársku leteckú službu nemá a ani rezort vnútra na tom nie je o nič lepšie. V súčasnosti Letecký útvar ministerstva vnútra disponuje dvomi ruskými vrtuľníkmi Mi-171, z toho jeden je dlhodobo neschopný prevádzky, a jedným vrtuľníkom Bell 429.
Leteckú záchrannú službu na Slovensku od roku 1991 prevádzkuje spoločnosť Air Transport Europe (ATE). Naprieč Slovenskom majú sedem stredísk a ďalšie dve sú za hranicami v českom Olomouci a v Ostrave. „Podľa poslednej štatistiky pomohli v roku 2021 posádky záchranárskych vrtuľníkov a lietadla spoločnosti ATE ľuďom v tiesni a chorým pacientom spolu 2¤020-krát,“ ozrejmila hovorkyňa spoločnosti Zuzana Hopjaková.
Priemerne tak ide o 289 zásahov jedného strediska ročne. Po novom by túto službu chcel prevádzkovať výhradne štát.
Do konca roka 2026 by preto mal na Slovensku vzniknúť jednotný letecký útvar na plnenie úloh integrovaného záchranného systému. Fungovať má pod taktovkou rezortu vnútra. „Dostupnosť pomoci zo vzduchu bude garantovaná v plnej miere štátom, ktorý zabezpečí vzájomnú zastupiteľnosť jednotlivých záchranných zložiek na celom území Slovenska, ako aj prvkov kritickej infraštruktúry,“ vysvetlil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Rezort nateraz začal analyzovať svoje možnosti a v septembri by chcel Mikulec závery predstaviť vo vláde.
Ruské nechceme
Vrtuľníky Mi-171, ktoré prevádzkuje ministerstvo vnútra, sú však ruské a Mikulec sa ich ešte v apríli rozhodol vymeniť. „V dnešnej situácii, keď sa rokuje o sankciách, sa jednoznačne dá očakávať súbor reakcií zo strany Ruskej federácie. Je len otázkou času, kedy výrobca techniky odoberie certifikáty pre ním licencované údržbové organizácie v Európskej únii a zároveň prestane dodávať náhradné diely patričnej kvality alebo diely celkovo,“ argumentoval rezort.
Čítajte viac Záchranári: Pri vybudovaní štátnej leteckej záchrannej služby je kľúčová analýza
Dva ruské vrtuľníky má bezodkladne nahradiť nová letecká technika. Obstarať by sa mali formou priameho rokovacieho konania a predpokladané náklady odhaduje rezort na 25 miliónov eur.
Ak by však chcel štát posilniť aj leteckú záchrannú službu, musel by strojov nakúpiť ešte viac.
Čisto záchranárske vrtuľníky sú ale o niečo lacnejšie ako tie, o ktoré má záujem rezort vnútra. Cena jedného záchranárskeho vrtuľníka sa pohybuje zhruba okolo piatich miliónov eur. No záleží aj na vybavení. Letka, ktorú má ATE, sa skladá z dvojmotorových vrtuľníkov AGUSTA A109K2, dvojmotorových vrtuľníkov Bell 429 a v Ostrave a Olomouci majú vrtuľníky EC 135T2+, EC 135P2+. Väčšinou ide o vojenské varianty prispôsobené na pôsobenie vo vysokých nadmorských výškach. Tieto typy zvyčajne používa polícia, pátracie a záchranárske skupiny či práve prevádzkovatelia leteckej záchrannej služby.
No nie je to len o strojoch. Pilot záchranárskeho vrtuľníka musí pre splnenie vstupných kritérií pre prijatie do služieb dosiahnuť nálet minimálne tisíc hodín ako veliaci pilot, čo podľa Hopjakovej nie je jednoducho splniteľná podmienka.
„S počtom pilotov, ktorých máme v súčasnosti k dispozícii, dokážeme pokryť aktuálne potreby. No vzhľadom na náročné kritériá výberu je počet vhodných pilotov na pracovnom trhu limitovaný a zaradenie nového pilota do prevádzky trvá až niekoľko mesiacov,“ spresnila Hopjaková.
Poučenie z Česka
„Rátame s možnosťou hustejšej siete záchranných služieb a leteckej záchrannej služby, aby sa pacient včas dostal tam, kde mu poskytnú už kvalifikovanú pomoc,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) vlani po jeho nástupe do funkcie v prvom rozhovore pre denník Pravda.
Vďaka plánu obnovy sa mu to aj môže podariť. Len na obnovu vozového parku a výstavbu či rekonštrukciu staníc záchrannej zdravotnej služby má ísť do roku 2025 približne 55 miliónov eur. Kým sa všetko utrasie, bude aj naďalej leteckú záchrannú službu prevádzkovať ATE.
Spomedzi všetkých siedmich základní na Slovensku vykonalo najviac záchranných akcií v roku 2021 stredisko v Banskej Bystrici s 385 zásahmi, nasledoval Trenčín s 330 a do tretice to boli Košice, kde vrtuľník vzlietol 304-krát.
Potrebu rozvoja letky ministerstva vnútra, ktorá dlhodobo stagnuje, chápu aj v ATE. „Máme však zato, že letka rezortu vnútra má inú úlohu a poslanie, ako je poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ argumentuje Hopjaková.
„Na základe tridsaťročných skúseností s poskytovaním leteckej záchrannej služby hodnotíme plány rezortu obstarať vrtuľníky, vycvičiť pilotov a vytvoriť systém vlastnej organizácie, ktorá zastreší poskytovanie leteckej záchrannej služby na celom Slovensku v priebehu štyroch rokov ako ťažko splniteľné a za cenu vysokých nákladov štátu,“ ozrejmila Hopjaková.
Pripomína, že rovnaká snaha o zabezpečenie leteckej záchrannej služby štátom bola aj v Českej republike v roku 2017. „Od tohto modelu však Česká republika upustila, a to na základe ekonomických analýz aj praxe, ktoré preukázali, že prevádzka súkromnými leteckými prevádzkovateľmi je efektívnejšia a menej nákladná,“ zdôraznila.
Dodáva, že verí, že na Slovensku zvíťazí zdravý rozum a štúdia uskutočniteľnosti preukáže rovnaké výsledky ako v Českej republike. „Veríme, že Slovensko sa bude uberať smerom, aký praktizujú ostatné západné európske štáty, kde leteckú záchrannú službu efektívne prevádzkujú súkromní leteckí prevádzkovatelia,“ uzavrela Hopjaková.