VIDEO: Don Lindell, riaditeľ sekcie bojových vozidiel spoločnosti BAE Systems Hägglunds, o tom, čo ponúkajú slovenskej armáde. (27. 5. 2022)
Tender na obstaranie nových pásových obrnených transportérov oznámilo ministerstvo obrany ešte vlani na jeseň. Vyhodnocovanie zaslaných ponúk od výrobcov trvalo niekoľko mesiacov a do predvýberu postúpili už len traja najlepší uchádzači – nemecké vozidlo LYNX, španielske ASCOD a švédske CV90. Napokon uspeli Švédi, ktorí podľa ministerstva obrany predložili najvýhodnejšiu ponuku, ktorá navyše obstála najlepšie vo všetkých hodnotených kategóriách.
Nemecká spoločnosť Rheinmetall tvrdí, že v zverejnenej štúdii sú nezrovnalosti. Tie nachádza najmä vo vyhodnotení časti o priemyselnej spolupráci. Tvrdia, že benefity pre Slovensko neboli do štúdie zapracované dostatočne jasne. Rheinmetall deklaruje, že na Slovensku preinvestuje 55 percent z 1,7 miliardovej hodnoty kontraktu a navyše sľubuje 130 miliónov z ďalších exportných príležitostí.
„Zvažovali sa v štúdii uskutočniteľnosti slovenská ekonomika, zamestnanosť a sociálne výhody pre obyvateľov Slovenska, alebo bola ponuka spoločnosti BAE preferovaná z iných dôvodov?“ pýtajú sa zástupcovia spoločnosti Rheinmetall.
VIDEO: Ponuka nemeckého Rheinmetallu: Pásový transportér Lynx KF41.
Tvrdia, že ostatní dvaja uchádzači takéto vysoké čísla nikdy verejne nedeklarovali a je preto sporné, či dokážu ponúknuť lepší prínos pre slovenskú ekonomiku. Zároveň Rheinmetall tvrdí, že po započítaní exportného potenciálu ich ponuky sú výsledky štúdie uskutočniteľnosti ešte viac pochybné.
„Ponuky švédskej spoločnosti BAE Hägglunds s ich vozidlom CV90 a španielskej spoločnosti GDELS s ich vozidlom ASCOD tiež obsahovali vlastné priemyselné koncepcie. V ich prípadoch ale bolo zverejnených oveľa menej informácií, čo vzbudzuje otázku, či sú tieto ponuky natoľko výhodné pre slovenskú ekonomiku a či ich finančná návratnosť pre Slovensko môže byť rovnako vysoká. Paradoxne, priemyselná koncepcia spoločnosti BAE, vrátane zapojenia slovenského obranného priemyslu, je pritom hodnotená lepšie ako ponuka Rheinmetallu,“ sťažuje sa nemecká spoločnosť.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) si za svojimi analytikmi a ich výsledkami stojí. Potvrdil, že stále platí aj jeho plán navrhnúť vláde pokračovanie projektu do konca júna. „Minister Naď je presvedčený, že tím zložený zo 70 odborníkov dôkladne, odborne, nestranne a profesionálne vyhodnotil všetky ponuky,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Tvrdí, že prínos jednotlivých ponúk bol dostatočne vyhodnotený nielen vo vzťahu k podielu domácej priemyselnej spolupráce na hodnote zákazky, ale aj vo vzťahu k celkovému prínosu pre slovenskú ekonomiku. „Slovenský obranný priemysel získava za ostatné dva roky pozornosť, dôležitosť a najmä podporu zo strany ministerstva obrany, čo odzrkadľujú aj hospodárske výsledky jednotlivých spoločností. Iste evidujete, že jednou z prioritných požiadaviek pri akomkoľvek modernizačnom projekte je výrazné zapojenie domáceho obranného priemyslu a na tejto požiadavke budeme naďalej trvať,“ ubezpečila hovorkyňa.
Maďarská vláda, ktorá predkladala túto ponuku, a ani samotná spoločnosť sa na ministerstvo neobrátila so žiadnou požiadavkou o stretnutie za účelom vysvetlenia si týchto nimi deklarovaných nezrovnalostí. „Rozumieme, že jednotlivé spoločnosti sa snažia do posledného momentu reagovať, hovorí to o transparentnej súťaži, ktorá nemá dopredu stanoveného víťaza. Všetci zúčastnení mali rovnaké možnosti, rovnaké podmienky a so všetkými sme rovnako otvorene komunikovali. Naďalej platí, že na konci dňa rozhoduje vláda SR, ktorá bude brať pri svojom rozhodovaní do úvahy rôzne ďalšie aspekty,“ dodala Kovaľ Kakaščíková.
CV90 najlepšie vo všetkom
Prvé kusy nových pásových vozidiel chce ministerstvo obrany získať už začiatkom roku 2024. Spolu so 76 kusmi fínskych osemkolesových transportérov Patria AMVXP v hodnote 447 miliónov eur majú pásové obrnené vozidlá tvoriť základ pozemných síl.
Celkové predpokladané náklady na obstaranie PBOV a POV v prvej fáze s odhadovanými nákladmi na infraštruktúru v sume 35 miliónov eur sú v závislosti od vybranej ponuky v rozmedzí od 1 669 093 939 eur s DPH do 1 854 089 739 eur s DPH. Najnižšia cena je pritom od Švédov a tá najvyššia od nemeckého Rheinmetallu.
Systém vyhodnotenia spočíval vo vyhodnotení štyroch hlavných oblastí, z ktorých boli vytvorené čiastkové vyhodnotenia. Čiastkové vyhodnotenia jednotlivých skupín určili poradie krajín s dosiahnutými bodmi, podľa modelu v každej zo štyroch oblastí – finančná, ktorá tvorila 35 percent, technická predstavovala 30 percent, logistická 10, a zapojenie slovenského priemyslu tvorilo 25 percent hodnotenia.
„Zhrnutím všetkých dostupných podkladov sa švédska ponuka s vozidlami CV9030 a CV9035 od výrobcu BAE Hägglunds AB javí ako ponuka, ktorá v najväčšej miere spĺňa požiadavky Ozbrojených síl SR na pásové bojové obrnené vozidlo,“ uvádza ministerstvo obrany v štúdii uskutočniteľnosti, ktorú na konci mája ministerstvo obrany zverejnilo na svojom webe.
Vozidlo CV90 podľa štúdie spĺňa všetky požadované technické parametre, vrátane tých, ktoré boli stanovené ako kľúčové/prioritné z hľadiska použitia pre potreby ozbrojených síl. „Ponuka švédskej strany s 30 mm kanónom bola zároveň vyhodnotená na prvom mieste v bodovom hodnotení všetkých jednotlivých častí,“ zdôrazňujú analytici v štúdii.
Nedostatočné informácie?
Rheinmetallom spochybňované vyhodnotenie navrhovanej priemyselnej spolupráce ministerstvo obrany hodnotilo vlastným spôsobom. Záujemcami deklarované zapojenie domáceho obranného priemyslu bolo vyhodnocované z pohľadu pridanej hodnoty vytvorenej na Slovensku. Aj samotné ministerstvo však priznáva, že informácie od trojice spoločností neboli vždy dostatočné.
„Výsledná hodnota predstavuje najlepší možný odhad podielu pridanej hodnoty vytvorenej na Slovensku z hodnoty tendra pri poskytnutej úrovni detailov informácií predkladateľmi ponúk. Vzhľadom na to, že výsledné hodnoty vychádzajú z limitovaných informácií z ponúk uchádzačov, podnikových a makroekonomických veličín, výsledné hodnoty sa nemusia zhodovať so skutočným podielom domácej pridanej hodnoty, ktorá bude vytvorená zapojením domáceho obranného priemyslu,“ píše sa v štúdii.
Rezort obrany navyše upozorňuje, že hodnoty deklarovanej priemyselnej spolupráce nie sú pre spoločnosti záväzné. „V závere možno skonštatovať, že predkladatelia ponúk vychádzajú z analýz ich predpokladov, bez záväzného garantovania reálneho zapojenia obranného priemyslu. Z tohto dôvodu je odporúčané, aby uvedená skutočnosť bola zapracovaná do zmluvy s víťazným uchádzačom ako povinnosť, spolu s uvedením merateľných ukazovateľov, ktorými sa bude posudzovať/hodnotiť naplnenie tejto povinnosti (resp. v akom časovom horizonte, s možnosťou zapracovania sankčného mechanizmu),“ dodáva štúdia.
Hlavným centrom nespokojnej spoločnosti Rheinmetall na Slovensku mal byť pripravovaný závod v Moldave nad Bodvou. Investícia do výrobných liniek na ploche 12-tisíc m2 a testovacích priestorov s rozlohou 15-tisíc m2 mala dosiahnuť 30 miliónov eur. Závod mal byť navyše využívaný aj na exportné príležitosti, čím by sa podľa spoločnosti vrátilo do slovenskej ekonomiky ešte viac peňazí.
VIDEO: Nemci chcú vyrábať transportéry na východnom Slovensku (14. 3. 2022)
Prenos vedomostí lepší než prevod peňazí
„Malo by sa tam robiť 80 percent produkcie vozidla Lynx pre slovenské ozbrojené sily ako aj hlavná časť testovania a vývoja. Predpokladáme, že na začiatku sa v Moldave vytvorí zhruba 150 nových vysoko kvalifikovaných pracovných miest v produkcii, manažmente. Hovoríme len o regionálnej zamestnanosti, teda žiadni experti, ale ľudia z regiónu. Táto spoločnosť bude zodpovedná nielen za produkciu a testovanie, ale aj za dlhodobú údržbu a servis, ďalšiu modernizáciu a tiež za produkciu ďalších výrobkov z nášho portfólia,“ deklaroval pre Pravdu Oliver Mittelsdorf, viceprezident spoločnosti Rheinmetall pre predaj.
Švédska spoločnosť BAE Hägglunds má o priemyselnej spolupráci trochu inú predstavu. Neplánujú tu zakladať žiadnu novú dcérsku spoločnosť či kupovať niektorú z etablovaných. Tie sú navyše vo viacerých prípadoch tie isté, s ktorými plánovali spolupracovať aj ostatní dvaja uchádzači o kontrakt.
„To nie je náš model. Nikdy sme to neurobili v žiadnej inej krajine. Máme tendenciu nájsť dobrých partnerov, s ktorými by sme mohli počas životného cyklu vozidiel spolupracovať, a vďaka dobrým vzťahom prenášať technológie, aby sa naši miestni partneri dokázali postarať o vozidlo na mieste. To im dáva vyššiu motiváciu a udržateľnejšie využívanie prenosu vedomostí je vždy lepšie ako len prevod peňazí,“ vysvetlil v pripravovanom rozhovore pre Pravdu generálny riaditeľ BAE Systems Hägglunds Tommy Gustafsson-Rask.
Neplánujú preto stavať ani žiadny nový závod. „Hardvér sa bude vyrábať prevažne v existujúcej infraštruktúre miestnych firiem. Nevidíme zmysle v investíciách do novej infraštruktúry, keď tá tu už existuje. Myslíme si, že by to boli vyhodené peniaze,“ dodal Gustafsson-Rask.