Na Slovensku je 31-tisíc sestier, podľa údajov ministerstva zdravotníctva ich chýba zhruba 3 200. Priemer Európskej únie je však 8,1 sestier na tisíc obyvateľov. Ak by Slovensko chcelo mať zdravotníctvo na úrovni priemeru krajín Európskej únie, tak by mu nemohlo chýbať zhruba 15-tisíc sestier.
Nemocnice preto musia často obmedzovať zdravotnú starostlivosť. V lete sa chod oddelení ešte viac komplikuje, pretože aj sestry si potrebujú oddýchnuť a vyčerpať dovolenky. „V poslednom období sa prejavuje vyčerpanie a únava personálu, niektoré sestry odchádzajú na PN, a tým v daných úsekoch môže dôjsť k dočasnému oslabeniu tímov, ktoré však v tejto miere zatiaľ neohrozuje činnosť žiadneho z oddelení,“ zdôraznila Lenka Záteková, hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina.
Priemerný plat sestier s príplatkami a službami sa podľa komory sestier pohybuje okolo 1 200 eur. V špecializovaných zariadeniach sa môže vyšplhať aj na 2 100 eur. Vyšší plat však sestry podľa komory dosahujú za cenu veľkého počtu služieb a nadčasov.
Ministerstvo zdravotníctva chce odlev sestier zastaviť zvýšením platov. O koľko, tlačové oddelenie neuviedlo. Ľubica Janíková, hovorkyňa premiéra Eduarda Hegera (OĽanO), však pripomína, že do konca júna by malo byť jasné, ako sa platy v zdravotníctve zvýšia.
Odkiaľ by mali peniaze na zvyšovanie platov ísť nie je zatiaľ isté. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) však ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému (OĽaNO) žiadne peniaze na zvyšovanie platov neuvoľnil. „Krátkodobé zvyšovanie platov? To som ešte nepočul,“ priznal financmajster.
Rezort však už dlhodobo opakuje, že chce dať sestrám tiež viac kompetencií či upraviť normatívy, teda aby na jednu sestru bolo menej pacientov. Každé oddelenie má svoje špecifiká, preto je počet pacientov, o ktorých sa denne sestra musí starať, podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej rôzny. Reálne však pre nedostatok sestier a financií má sestra v nemocnici na starosti podľa nej nezriedka aj 30 pacientov. Tvrdí, že nemocnice naprieč republikou sa tento problém skôr snažia utajiť.
„Taja to preto, aby nevznikalo podozrenie a verejnosť nevedela, že majú nedostatok sestier, pretože nedostatok sestier spôsobuje zníženie kvality starostlivosti, čo nevrhá dobré svetlo na manažmenty a na nimi riadené nemocnice,“ ozrejmila prezidentka Slovenskej asociácie sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. Ďalším dôvodom je podľa nej to, že ak sú sestry takto ochotné v preťažení pracovať, nemocnice a ambulancie ušetria financie na personál, čo im podľa Lazorovej iba pomôže. „Neuvedomujú si však, pretože nie sú dobrí manažéri, že permanentné preťažovanie personálu spôsobuje nespokojnosť a ohrozuje pacientov,“ dodala.
Každá pomoc je dobrá
Štát sa preto snaží zakročiť a expresne zasanovať tento upadajúci stav. Kedy sa tak stane, koľko sestry dostanú a ako dlho bude trvať krátkodobé zvyšovanie platov nateraz nie je známe. „Nový návrh stratégie s vyhliadkou na nadchádzajúcich minimálne 10 rokov bude zostavený podľa aktuálneho nedostatku a zistených skutočnosti v súvislostí s riadením ľudských zdrojov v zdravotníctve,“ deklaruje rezort.
Nedostatok sestier, veková štruktúra, ich odchod do dôchodku a nedostatočný záujem mladých ľudí o toto povolanie sa stáva signifikantným problémom nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. V roku 2004 bol na Slovensku priemer 6,7 sestier na tisíc obyvateľov, o štyri roky neskôr to bolo 6,28 sestier na tisíc obyvateľov. No v roku 2016 už len 5,74 sestier na tisíc ľudí a v roku 2022 sa Slovensko dostalo na číslo 5,4 sestier. To znamená, že jedna sestra prislúcha 185 pacientom.
Príčin, pre ktoré Slovensko eviduje taký vysoký nedostatok sestier, je podľa rezortu zdravotníctva niekoľko – ich veková štruktúra, zmena vzdelávacieho štandardu či migrácia pracovnej sily. „Aj z toho dôvodu si bude motivácia sestier v najbližšom období vyžadovať našu mimoriadnu pozornosť, pretože udržanie sestier v zdravotníckom systéme sa odzrkadlí v poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme naštartovali prípravu zmien v oblasti legislatívy, personálneho normatívu, finančného ohodnotenia, zlepšenia pracovných podmienok sestier a s nimi súvisiaceho zatraktívnenia povolania,“ vyhlásil minister zdravotníctva Lengvarský. Každá motivácia stabilizačný prvok je podľa Lazorovej potrebný, pretože iba napomôže tomu, aby ľudia neodchádzali a aby prišli noví. „Musí ich byť viac a musia sa začať konečne uplatňovať- bývanie, príspevky na cestovanie, vzdelávanie, cestovanie za prácou, vernostné bonusy,“ tvrdí.
Štátu na zdravotníctve nezáleží
Zatiaľ si však musia nemocnice poradiť samy. Rekordný odlev sestier viedol Fakultnú nemocnicu v Nitre k tomu, aby sa ich snažila udržať stabilizačným príspevkom vo výške 2 000 eur. Musia však podpísať zmluvu na dva roky. Ak by za toto obdobie z nemocnice odišli, museli by príspevok vrátiť. V Žiline vyplácajú sestrám od 40 do 100 eur mesačne. Ostatné nemocnice, ktoré denník Pravda oslovil, nad stabilizačnými príspevkami nateraz len uvažujú.
Nemocnice však nevyužívajú len stabilizačné, ale aj náborové príspevky. Tie sa tiež pohybujú v rozmedzí od tisíc do päťtisíc eur sa v závislosti od pracoviska. „Vláda a ministerstvo zdravotníctva sa stále tvária, že sa nič nedeje. Napriek tomu, že dookola upozorňujeme na kritický nedostatok sestier,“ pripomína Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Hnevá sa, že ich požiadavky, výzvy, prosby na odvrátenie nepriaznivého stavu politici prehliadajú. „Je zjavné, že im nezáleží na zdravotníctve a ochrana toho najcennejšieho – zdravia a života obyvateľstva, sú pre nich len frázy predvolebných kampaní či politického boja,“ podotkla. Dodáva, že Slovensko sa dostalo do stavu extrémnej personálnej krízy. „Naši pacienti sú v priamom ohrození života, a to na miestach, kde ho máme chrániť a prinavrátiť,“ dodáva.
Lazorová však upozorňuje, že podobné situácie ako v Národnom onkologickom ústave sú aj v iných nemocniciach, iba sa o tom verejne nehovorí. „Každý poskytovateľ, teda nemocnice, ambulancie či zariadenia sociálnych služieb, zatajujú skutočné počty chýbajúcich sestier,“ zdôraznila. Slovensko je jedinou krajinou, ktorá zaznamenáva kontinuálny pokles počtu ošetrovateľského personálu, teda sestier, čo ukazujú aj údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Na porovnanie: v Nórsku, Dánsku či Fínsku, čo sú počtom obyvateľov porovnateľné krajiny so Slovenskom, sa o pacientov stará o dva- až trikrát viac sestier. Mierny pokles počtu sestier zaznamenali z krajín OECD iba Izrael a Veľká Británia. Na Slovensku je to päť sestier na tisíc obyvateľov, pričom vo Veľkej Británii majú 7,8 sestry na tisíc obyvateľov. V najlepšom Nórsku a Švajčiarsku majú viac ako 17 sestier na tisíc obyvateľov.
V rámci krajín Európskej únie sú za Slovenskom už len Poľsko, Litva a Grécko. Litva je však počtom sestier stabilná, v Poľsku a Grécku zaznamenávajú mierny nárast počtu sestier.
Menej sestier, menej zákrokov
Pandémia kritickú situáciu ešte zhoršila. „Od začiatku pandémie, teda od 6. marca 2020 do 30. novembra 2021, odišlo až 1 575 sestier. Z toho 1 282 uviedlo ako dôvod odchod do dôchodku. Ďalších 1 486 si odvtedy pozastavilo činnosť,“ povedal riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober.
Kým teda spolu odišlo viac ako tritisíc sestier, do systému, naopak, pribudlo iba 691 absolventiek zdravotníckych škôl, pričom ich vyštudovalo oveľa viac. V najbližších rokoch pritom treba rátať s ďalšími odchodmi, veď už teraz sú mnohé sestry v dôchodkovom veku. „Aktuálne nám chýba približne 80 sestier. Pretože chýbajú na pracovnom trhu, je veľmi ťažké túto situáciu riešiť,“ konštatuje Katarína Kapustová, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin. Od začiatku kalendárneho roku podľa nej odišlo 19 sestier. „Najväčší nedostatok máme na špecializovaných pracoviskách, ako je detská JIS, detské ARO a neonatológia. Chýbajú nám však aj sestry na neurologickej JIS, neurochirurgickej JIS a na dialýze,“ dodala.
Klesajúci počet sestier je jav dlhodobý a vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica súvisí najmä s ich vekovou štruktúrou. „Najviac sestier v našej nemocnici je vo veku nad 50 rokov, silné ročníky postupne odchádzajú do dôchodku a nie je možné ich v dostatočnej miere doplniť, pretože sestier absolventiek je omnoho menej, ako je reálna potreba pracovného trhu,“ doplnila. Dodáva, že aktuálne majú najkritickejšiu situáciu s nedostatkom sestier na operačných sálach a neonatologickej klinike.
„Aj v našej nemocnici intenzívnejšie cítime únavu, frustráciu a vyčerpanie personálu, no napriek tomu vidíme ochotu a nasadenie ľudí, ktorí chcú stále pomáhať, ale potrebujú lepšie podmienky a ocenenie ich práce," podotkol riaditeľ žilinskej nemocnice Eduard Dorčík.
„Ide však len o čiastkové riešenia, ktoré je nevyhnutné doplniť strategickými úpravami v oblasti legislatívy, personálnych normatívov a finančného ohodnotenia z úrovne štátu. Vítame preto snahu rezortu zdravotníctva aktívne pracovať na transformácii personálneho zabezpečenia nemocníc,“ dodal Dorčík.
„V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice zaznamenávame dlhoročný výpadok sestier, v súčasnosti je problémom vyššia veková štruktúra, sestry odchádzajú do dôchodku,“ priblížila Monika Krišková, hovorkyňa nemocnice. Dodala, že zaznamenávajú bežnú fluktuáciu medzi zdravotníckymi zariadeniami v rámci regiónu. Spresnila však, že neplánujú uzatvárať oddelenia či iné pracoviská. No zdôrazňuje, že dovolenky sú pre zdravotníkov, zvlášť po uplynulých dvoch rokoch, nadmieru potrebné.