Jaroslav Haščák je spoluzakladateľom česko-slovenskej finančnej skupiny Penta Investments.
Aféra Gorila sa týka podozrenia z uplácania vysokých politikov a úradníkov Pentou v rokoch 2005 a 2006. Finančná skupina nekalé konanie v kauze dlhodobo popiera, vyšetrovanie prípadu nebolo podľa dostupných informácií doteraz ukončené. Odpočúvanie stretnutí Haščáka s politikmi a úradníkmi v jednom z bytov v centre Bratislavy obstarala slovenská civilná tajná služba SIS.
Kauza prepukla na konci roka 2011, keď na internete niekto zverejnil dokumenty, ktoré boli vypracované na základe spomínaných odposluchov. O osem rokov neskôr do médií unikla aj samotná nahrávka z odposluchov.
ESĽP sa pri posudzovaní Haščákovej sťažnosti okrem iného odvolal na svoje závery zo staršieho prípadu, v ktorom sa na neho obrátil samotný vlastník odpočúvaného bytu na Vazovovej ulici Zoltán Varga. Štrasburský súd vtedy konštatoval, že naplnenie súhlasu všeobecného súdu so spomínanými odposluchmi a na ich základe potom vytvorené a uchovávané materiály predstavovali zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života. Naopak, Haščák na súde neuspel s námietkami ohľadom porušenia práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu neviny.
„ESĽP dnes opätovne potvrdil, že všetky materiály z akcie Gorila sú nelegálne a musia byť zničené,“ reagoval advokát Martin Škubla s tým, že to vylučuje ich použitie na akékoľvek právne účely vrátane dokazovania v trestnom konaní. Zdôraznil, že povinnosť zničenia materiálov z akcie Gorila vyplýva štátu už z rozsudku ESĽP vydaného v lete 2021 vo veci Zoltána Vargu. „Nepeňažné povinnosti vyplývajúce z tohto rozsudku však štát doposiaľ ignoroval,“ podotkol.
„Je zrejmé, že ESĽP nijakým spôsobom nespochybnil použiteľnosť zvukových nahrávok, ktoré boli zaistené v trestnej veci obžalovaného M. K. a spol.,“ uviedol Úrad špeciálnej prokuratúry v reakcii na rozhodnutie ESĽP. V odôvodnení svojho rozsudku súd podľa prokuratúry len uviedol, že polemika medzi Generálnou prokuratúrou SR a Úradom špeciálnej prokuratúry odhaľuje „nejednoznačnosť praktického a procesného statusu zrejme uniknutého primárneho materiálu“.
Čítajte viac Haščák dal štátu na výber: Buď ospravedlnenie za väzbu, alebo milióny eur
Ústavný súd pred desiatimi rokmi po sťažnosti Vargu súhlasy súdu s odposluchmi dodatočne zrušil, keďže ich považoval za neodôvodnené a nelegálne. Zároveň rozhodol, že bolo porušené Vargovo právo na rešpektovanie súkromného života. Podobnú ústavnú sťažnosť podal aj Haščák, Ústavný súd ju však v roku 2012 odmietol z dôvodu neskorého podania.
Polícia predvlani Haščáka obvinila z korupcie a prania špinavých peňazí, súd ho potom poslal do väzby. Podozrivý bol v súvislosti s údajným nelegálnym obchodovaním so spomínanými nahrávkami. Vlani potom generálny prokurátor Maroš Žilinka stíhanie Haščáka zrušil. Tvrdil, že neboli zaistené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť trestného stíhania.
Haščák sa po obvinení v kauze vzdal výkonných pozícií v Penta Investments a tiež začal na rodinu prevádzať svoj podiel v Penta Investments Group Limited, čo je základný vlastnícky fond celej skupiny.
Kvôli obvineniu a väzobnému stíhaniu žiada Haščák od štátu vysoké odškodné a ospravedlnenie.