Incident, v dôsledku ktorého prišiel pacient o obe oči, sa stal v nemocnici v bratislavskom Ružinove. Prípad sa stal ešte 3. novembra minulého roka. Informáciu priniesla agentúra TASR v stredu.
Denník Pravda sa spojil s lekárkou, ktorá pacienta v Univerzitnej nemocnici Bratislava v mestskej časti Ružinov operovala. „Stalo sa to vlani a prebieha vyšetrovanie. Plne si stojím za svojím, že som za to plne zodpovedná, zodpovedný je operatér, nikoho neobviňujem,“ vyhlásila.
Meno lekárky má redakcia k dispozícii, no rozhodla sa ho nezverejniť. Nateraz prípad vyšetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Manželka pacienta podala podnet v máji a úrad má deväť mesiacov čas na rozhodnutie. Úrad však podľa jeho hovorkyne Moniky Hudecovej môže nemocnici dať len pokutu. Okolnosti incidentu preverí aj bratislavská polícia.
Lekárka dodala, že boli z toho vyvodené pracovnoprávne dôsledky a na oddelení už viac nepracuje. Pre denník Pravda priznala, že po tom, čo sa stala tragická chyba, bola týždeň hospitalizovaná na psychiatrii. K incidentu sa však vyjadriť bližšie nechcela. S pacientom je v kontakte, zároveň mu poslala návrh na kompenzáciu, ktorý však neakceptoval.
„Neviem, prečo sa to teraz vyťahuje,“ uzavrela.
Nie je to ojedinelý zásadný omyl. V roku 2019 v nitrianskej nemocnici 75-ročnému pacientovi operovali nesprávne koleno. Viedlo k tomu viacero systémových pochybení. Na systémové chyby doplatil pacient a lekár. Politici tlačili na nemocnicu, aby ukážkovo potrestala chybujúceho lekára. Do nemocnice vtedy podľa informácií denníka Pravda telefonicky volal vtedajší premiér Peter Pellegrini (vtedy Smer, dnes Hlas) a žiadal, aby lekára demonštratívne vyhodili. Ale ani exemplárne potrestanie jedinca neprinieslo pre bezpečnosť pacienta nič.
Chyby pri operácii sa nestávajú len na Slovensku. V Rakúsku sa podobná tragická chyba stala, keď pacientovi amputovali zlú nohu. Obdobný prípad sa podľa prezidenta Lekárskeho odborového združenia a nemocničného lekára Petra Visolajského stal pred rokmi aj v Nemecku. Slovenská verejnosť sa podľa neho uspokojí s tým, keď obvinia jednotlivca. „Ale to nepomôže pacientom. Pacienti nesmú trpieť a nesmie im byť ubližované, a to sa dá spraviť len cez systémové opatrenia,“ zdôraznil. Systém musí byť podľa neho nastavený tak, aby nedovolil jednotlivcovi ublížiť pacientovi.
V nitrianskej nemocnici síce teatrálne potrestali vinníkov, štát však neprišiel so zásadnou systémovou zmenou. Aspoň takou, aby sa o tri roky podobný prípad nezopakoval.
Čítajte viac V ružinovskej nemocnici vyoperovali pacientovi nesprávne oko. Polícia to preverí„V normálnej krajine s normálnym ministerstvom zdravotníctva sa mali prijať systémové opatrenia na zamedzenie takýchto pochybení vo všetkých nemocniciach, nielen v Nitre po tlaku lekárov,“ zdôraznil Visolajský.
Dodal, že nitrianska nemocnica neskôr na tlak lekárov prijala systémové opatrenia, aby sa takéto chyby neopakovali. Zaviedli viacnásobnú kontrolu správnej strany operácie, skontrolovanie miesta označenia operácie a celkovú prípravu pacienta ešte na oddelení.
No samotné ministerstvo zdravotníctva vo vyhláške z januára 2020 tvrdí, že v nemocniciach sa určili základné kritériá, ktoré musia tieto pravidlá spĺňať. Vyhláška sa zaoberá všetkým od eliminácie a prevencie pádov cez kontrolu funkčnosti zdravotníckych pomôcok, no spomína sa tam aj zoznam predoperačných bezpečnostných postupov bezprostredne pred chirurgickým výkonom. Tie však, zdá sa, boli v ružinovskej nemocnici odignorované.
„Rezort bude tvrdiť, že vydal príkaz, ale je otázne, či sa to kontroluje, ba či sa to vôbec dodržiava. Ako mohla byť dodržaná kontrola, keď pacient prišiel o zrak. Musí na každom oddelení dôjsť k pochybeniu, aby sme to kontrolovali?“ pýta sa Visolajský.
Zanedbaná kontrola
V roku 2009 vydala Svetová zdravotnícka organizácia manuál bezpečnosti pri operáciách. Podľa neho majú sestry a lekári operujúci na jednotlivých oddeleniach kontrolovať prípravu na zákrok, aj stav pacienta, aj aktuálny stav zdravotníkov.
„Napríklad pred operáciou sa koleno oholí, označí fixkou, pričom pacient je pri vedomí a vieme to skontrolovať. Personál to zapíše,“ opisuje postup Visolajský. Ďalšia kontrola je na operačnej sále. Ešte pred uspaním pacienta skontroluje aj anestéziológ. Poslednú kontrolu vykonáva chirurg, až potom môže chytiť skalpel do rúk. „Zarežeme a operuje sa. Toto je viacnásobná kontrola, ktorá sa nerobí, a preto k takýmto pochybeniam, žiaľ, dochádza. Ľudia sú omylní, no systém musí zabezpečiť, aby pacientovi nebolo ublížené, aj keď ho operuje omylný človek,“ vysvetľuje Visolajský.
Prízvukuje, že systém musí zabrániť tomu, aby vyšiel z koľají systému operácie. „Aj keby všetky ľudské faktory zlyhali, musí ho zastaviť kontrola,“ spresnil.
Čítajte viac Ak vám vyoperujú nesprávne oko, štát podľa advokáta zodpovednosť nenesieVisolajský kladie otázku, že či ministerstvo zdravotníctva kontroluje, či vyhlášku nemocnice dodržiavajú. „Nestačí vydať príkaz, to treba aj kontrolovať. Čo nám pomôže, že pôjde doktorka do basy? Pacient je takisto ohrozený pri ďalšej operácii. Nie je problém potrestať konkrétneho človeka, no základné riešenie je, že sa to nesmie opakovať,“ podčiarkol.
Lekár, ktorý tiež operuje, si pomáha príkladom pilotov lietadiel. Pred letom musia spať určitý počet hodín. „Neexistuje, aby ponocovali. No nejde o to, aby bol pilot dobre vyspaný a cítil sa pohodlne v kabíne, ale o to, že od neho závisia životy ľudí,“ upozorňuje.
Hnevá sa, že neexistuje žiaden obdobný predpis pre lekárov. „Ide o bezpečnosť pacienta. Keď ťahá lekár nadčasy, tak dostane ďalšie. Aký je potom výsledok a aká bezpečnosť? Bola by letecká spoločnosť efektívna, keby jej piloti celé noci lietali a len ,sem-tam' mali nejakú haváriu?“ doplnil. Dodal, že tu ani nejde tak o práva lekárov, ale o pacienta. „Sám môžem skončiť na sále a ja nechcem prísť o oko,“ dodal s istým nadhľadom.
Vyčerpaní zdravotníci to neunesú
Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, unavene reaguje, že ako organizácia dlhodobo apelujú na zmeny v zdravotníctve. „Je potrebné plánovať ľudské zdroje, zlepšiť pracovné podmienky, pretože zdravotníci nevládzu,“ hovorí.
Upozorňuje, že vzhľadom na odložené operačné zákroky pre dva roky pandémie bude tlak na zdravotnícke zariadenia len rásť. „Keď sa pozrieme na sľubované zlepšenie pracovných podmienok či finančných ohodnotení, tak sa obávam, že to bude ešte horšie. Obávam sa výpovedí, my podporujeme nároky zdravotníkov, no nie je tu vôľa to riešiť,“ dodala.
Obracia sa na kompetentných, aby dbali na bezpečnosť pacienta. „Samotní vyčerpaní zdravotníci to dlhodobo neunesú,“ uzavrela.
Denník Pravda oslovil fakultné nemocnice na Slovensku. Časť sa k incidentu odmietla vyjadriť. Fakultná nemocnica Trenčín tvrdí, že má nastavený interný systém na kontrolu bezpečnosti operácie.
„Pred operačným zákrokom si operatér osobne prekonzultuje s pacientom oblasť, ktorú má mať pacient zoperovanú, a v prípade, že je to možné, je operovaná časť zároveň viditeľne označená nezmývateľnou fixkou,“ vysvetlila Martina Holecová, hovorkyňa nemocnice. Aby sa predchádzalo udalostiam podobným tej v bratislavskom Ružinove, má trenčianska nemocnica vypracovanú procesnú mapu, dôsledne a podrobne upravujúcu manažment pacienta pred operačným zákrokom, počas neho a po ňom.