Prekvapenie na čele volebného pelotónu sa nekoná. Ako vyplýva z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, voľby by vyhral Hlas Petra Pellegriniho. Ten sa už dlhšie vyjadruje, že Hlas má ambíciu byť premiérskou stranou po ďalších parlamentných voľbách.
Hlas však v porovnaní s májovými výsledkami posilnil len mierne – z 20,3 poskočil na 20,5 percenta. Smer naopak mierne klesol. Kým strane bývalého trojnásobného premiéra Roberta Fica by v máji dalo hlas 14,9, v júni by to urobilo 14,4 percenta voličov.
Tandem Hlas – Smer však už dlhšie vedie v pomyselnom rebríčku. Aj preto zrejme Fico už viackrát vyzval Pellegriniho, aby sa uzmierili a viac spolupracovali už pri komunálnych voľbách na jeseň tohto roku. Zatiaľ zostali jeho výzvy bez väčšej odozvy. Hlas pritom vznikol odchodom časti nespokojných poslancov na čele s bývalým premiérom Pellegrinim. Smer sa však po mesiacoch postavil na nohy a začal naberať aj na voličských preferenciách.
Už tradične je najúspešnejšou koaličnou stranou SaS Richarda Sulíka. Hoci si v porovnaní s májom predsa len pohoršila. Z 11,1 klesla v júni na 9,6 percenta. Napriek tomu si drží pomerne veľký odstup od svojich koaličných kolegov.
Čítajte viac Pád vlády si želá viac ako polovica ľudí
Mimoparlamentné Progresívne Slovensko má už svojich stabilných 9,1 percenta. Strana, ktorú najnovšie vedie europoslanec Michal Šimečka v podstate neustále dáva verejnosti najavo, že by bola najvhodnejšou alternatívou súčasnej vlády.
Prekvapením júnového prieskumu voličských preferencií je Sme rodina Borisa Kollára. Tomu sa podarilo po dlhšom čase odlepiť sa od piatich percent. Kým v máji mali kollárovci 5,6, v júni by ich volilo už 7,6 percenta voličov. Sme rodina sa podarilo presadiť výstavbu nájomných domov, o čom dali vedieť billboardmi po celom Slovensku.
Takáto prezentácia však nepomohla v súčasnosti mandátovo najsilnejšiemu vládnemu hnutiu OĽaNO Igora Matoviča. Hoci predbehli dobu a obyčajní oblepili Slovensko billboardmi, že splnili sľub o 200 eurách na dieťa, nepomohlo im to. Klesli z májových 8,1 na júnových 7,1 percenta.
Pod pokles preferencií OĽaNO i SaS sa mohli podpísať vzájomné spory, ktoré vyvrcholili odchodom Sulíka z koaličných rád. Nepomohlo dokonca ani Matovičovo verejné ospravedlnenie.
Čítajte viac Matovičove pôsobenie v politike vníma negatívne až 82 percent voličov
Republika, ktorá vznikla odštiepením od ĽS NS, si drží 6,8 percenta. Mimoparlamentné KDH od mája poskočilo zo 6,5 na 6,7 percenta.
Do parlamentu by sa podľa 95-percentného intervalu spoľahlivosti mohlo dostať ešte združenie maďarských strán Aliancia a SNS.
Päťpercentná hranica, ktorá je zárukou vstupu do zákonodarného zboru, je zatiaľ nedosiahnuteľná pre ĽS NS, ktorého šéf musel odísť z parlamentu. No rovnako aj pre štvrtú koaličnú stranu Za ľudí Veroniky Remišovej. O tejto strane sa koaliční partneri už bežne vyjadrujú pomerne ponižujúco a naznačujú, že remišovci sú iba trpení v koalícii.
Rozdelenie kresiel v parlamente
Ak by sa karty rozdávali podľa júnových preferencií, Hlas by mal 38 poslancov. Klub Smeru 26 a SaS 18. Progresívci by do parlamentu poslali 17 svojich zástupcov. Sme rodina 14 a OĽaNO o jedného poslanca menej. Republika a KDH by vládli 12 hlasmi v pléne.
Zvyšok súčasnej koalície by teda mal k dispozícii 45 mandátov. Ak by aj vzali progresívcov, počet hlasov by stúpol na 63. Na parlamentnú väčšinu by však potrebovali 76 kresiel. To by by sa nepodarilo, ani ak by do koalície pribrali KDH.
Ak by sa Smer a Hlas dohodli na spolupráci, znamenalo by to 64 poslancov. SaS, PS, ale aj OĽaNO sa tvrdo vyhradzujú voči spolupráci s Ficom. Ak by sa do koalície pridal Kollár, počet poslancov by vzrástol na 78, čo už vyše polovice parlamentných kresiel.
Matovič často vyčíta Sulíkovi, že chce utvoriť vládu s Hlasom. V takom prípade by spojenie Hlasu a SaS malo k dispozícii 56 poslancov. Do trojky by však bol klub Sme rodina málo a museli by hľadať ešte štvrtého do partie.
Teoreticky, ak by sa Hlas spojil so Smerom a SaS, vládli by silou 82 poslancov.