„Žiadame o zabezpečenie dočasného obmedzenia užívania pitnej vody na iné účely v čase jej nedostatku,“ hlási Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť. V 35 mestách a obciach je zakázané polievanie, umývanie áut, napúšťanie bazénov.
Výrazné problémy s nedostatkom pitnej vody má Pača v okrese Rožňava, kde vyhlásili mimoriadnu situáciu. Obecné vodojemy sú takmer prázdne, vodu do nich vozí cisterna už tretí deň. Pramene, ktoré zásobujú obecný vodovod, sú podľa starostu Ladislava Zagibu vyschnuté.
„U nás od septembra poriadne nepršalo a aj zima bola slabá,“ opisuje život pod Uhorianskym kopcom Zagiba. Hoci je obec obklopená lesmi, cez deň sa aj tam teplota šplhá k 38 stupňom.
„Neviem čo sa deje, či sa málo modlíme, alebo čo. Všetko je tu vyhorené, stromy schnú, divá zver sa chodí napájať do dediny a žerie ľuďom úrodu,“ opisuje púšť v Pači starosta. Dodáva, že v potoku nie je žiaden život, lebo v ňom nemá čo tiecť.
„Sme v 21. storočí a členmi Európskej únie a aj napriek tomu je na Slovensku viac ako 200 obcí, ktoré žijú ako v 18. storočí. Ľudia tam rozmýšľajú nad tým, či spláchnu, alebo umyjú riad. Pol milióna ľudí na Slovensku nemá prístup k bezpečnej tečúcej pitnej vode,“ upozornil environmentálny aktivista z mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko Michal Sabo.
Bez prístupu k pitnej vode nie sú podľa neho len marginalizované komunity. „Je to problém mnohých obcí, či už na západe, juhu či severe. Obce, ktoré majú pod dvetisíc obyvateľov, súčasný systém šikanuje, pretože sa nemôžu uchádzať o verejné zdroje,“ dodal. Prekážky k funkčnej kanalizácii im podľa Saba spôsobujú byrokratické prieťahy, a ak sa obciam podarí projekt pretlačiť, tak im ho z Environmentálneho fondu vrátia.
„Problém dnes už nie je len v tom, že mestá a obce nemajú kanalizáciu, ale nemajú ani vodu,“ hnevá sa aj Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska. Pripomína, ako minulý rok operačný program Kvalita životného prostredia vyhlásil jednu eurofondovú výzvu vo výške 11 miliónov eur. Práve tieto financie majú byť využité na to, aby sa budovala napríklad kanalizácia alebo vodovody. Podotkol, že táto suma by stačila reálne len na kanalizáciu v trojtisícovej obci Bátorove Kosihy. „Netuším, komu to reálne pomohlo, veď za to sa nedá spraviť nič. "Slovensko ide riešiť digitalizáciu a nezvládli sme pritom ani kanalizáciu. Nie, že máme poprehadzované priority, my žiadne nemáme,“ tvrdí Kaliňák.
Čítajte viac Klimatológ: Sucho začína byť na Slovensku veľkým problémomAni kvapka
Vedúci odboru Hydrologické monitorovanie, predpovede a výstrahy v Žiline Ivan Machara hovorí, že zrážky sú minimálne. „Na všetkých tokoch máme enormne nízke hladiny. Keď aj niekde naprší, voda hneď klesá dole, lebo kvôli extrémnym teplám sa rýchlo vyparí. Žiaľ, niekde sa potom môže stať, že vysychajú studne,“ povedal. Podľa klimatológa Pavla Nejedlíka z odboru Ústavu vied o Zemi SAV sa nedá povedať, že po suchu prídu dažde.
„Ani vojaci nám nemôžu pomôcť, ani hasiči, lebo majú jedno päťkubíkové vozidlo na celý okres,“ upozorňuje starosta Pače Zagiba. Tvrdí, že problém majú nielen s pitnou vodou, v obci nemajú ani úžitkovú.
Našli však miesto, kde by mohla byť voda ukrytá. „Aj teraz tam vyteká voda a je tam mokro. No potrebujeme hydrogeologický posudok, lebo sami nevieme, či sa nám do toho oplatí ísť a či je prameň natoľko výdatný,“ skonštatoval skepticky Zagiba. No ak by sa tam voda našla, musela by potom obec pozemok odkúpiť a pristavať vrt. „Neviem za čo. Každá samospráva je v katastrofálnej finančnej kondícii. Niečo sa musí udiať. Bojím sa, ako nám cez víkend vydrží voda. Vozia nám ju z vodárne, no to sú tisícky eur,“ ozrejmil Zagiba.
Klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Pavel Faško potvrdil, že na zrážky je región, v ktorom leží aj Pača, chudobný. „Neďaleko odtiaľ, v Rožňave, je meteorologická stanica, z ktorej máme údaje od roku 1881. Keď som tam prechádzal všetky mesačné úhrny od septembra do júna, ide o najhorší stav za ostatných minimálne 142 rokov,“ povedal.
Spresnil, že za desať mesiacov tam zaznamenali iba 285 mm zrážok. Za normálnych okolností by to malo byť 512, takže deficit predstavuje 227 mm. „To znamená, že v tomto veľmi dlhom období, čo je už takmer rok, tam zaznamenali len 56 percent dlhodobého priemerného úhrnu zrážok. Keď sa to hodnotí v rámci celého roka, tak spomínaná hodnota začína byť už pri 90 percentách hranicou podnormálnych zrážok,“ hovorí klimatológ s tým, že toto je už naozaj extrémny stav. „Je jasné, že zdroje vody, ktoré tam majú, musia v týchto podmienkach dochádzať,“ poznamenal.
Chýbajúce investície
Na základe údajov z mapy intenzity sucha má najväčší problém s nedostatkom vody najmä východ krajiny. Trpí však aj región Záhoria aj okolie Karpát. Aj tieto oblasti sú závislé od zrážok v zime.
„Keď si zoberieme región Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, tak sme nikdy neboli zvyknutí na to, že v období tesne po zime – teda v apríli či máji – by bol problém s vodou. Za posledných päť rokov zaznamenávame čoraz viac problémov,“ podotkol pre denník Pravda generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Olajoš. Pripisuje to čoraz menším úhrnom zrážok a zimám bez snehu.
„Tým, že sa lokálne vodné zdroje veľmi rýchlo vyčerpajú, tak obnova vody pod povrchom nie je až taká rýchla. Obávame sa, že už nebude pravidlom, že v okolí Bratislavy si skoro každý vyvŕtal svoju studňu,“ hovorí Olajoš.
Dodáva, že objemovo môže vody napršať tak ako pred desiatimi rokmi, vtedy však padal pokojný plynulý dážď tri dni v kuse. „Naše systémy vedeli všetko zachytiť. Dnes ten istý objem padne za pár hodín. To nám spôsobuje problém. Veľa vody natečie do kanalizácie a zvyšok ide ďalej cez krajinu. Voda stečie po povrchu preč a nenasiakne do podloží okolo a do studní teda nedoteká,“ upozorňuje.
Podľa Olajoša existujú tri riešenia, ktoré sú skôr celospoločenského charakteru. „Prvá vec je, že na celom území sme k dažďovým vodám vždy pristupovali s tým, že je to skôr problém ako riešenie. Treba sa zamyslieť nad tým, čo s dažďovou vodou. Napríklad urobiť si nádrž doma a nepoužívať na polievanie trávnika studňu,“ zdôraznil.
Riešením by boli podľa neho aj diaľkovody. „Kvalitnú a preverenú vodu vyťažiť tam, kde sa dá, a potom zabezpečiť jej prenos tam, kde to potrebujeme,“ spresnil. Nebráni sa ani budovaniu nových veľkých vodných nádrží.
Vyschnuté pramene
Vodu v cisternách vozia aj do Bukovej, ktorá leží na úpätí Malých Karpát. „Napúšťame ju priamo do vodojemu,“ ozrejmil hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Podstupka. Tamojší vodný zdroj je závislý od lokálnych prameňov, ktoré sú nedostatočné.
Nedostatok vody potrápil aj modranské miestne časti Kráľová a Harmónia. Bratislavská vodárenská spoločnosť musela spustiť záložný vodojem. „Kvôli klimatickej zmene už v júni klesla výdatnosť studní a prevádzkované vodojemy nemajú dostatok vody na pokrytie zvýšenej spotreby. Prejavuje sa to hlavne vo večerných hodinách, keď ľudia nárazovo zavlažujú svoje záhrady a vo väčšej miere sa sprchujú,“ informovali vodári už 21. júna.
Prvé problémy s nedostatkom vody zaznamenali pred dvomi týždňami v troch obciach v okresoch Trnava a Piešťany. V obciach Dolný Lopašov, Lošonec a Smolenice platí zákaz využívať pitnú vodu na napúšťanie bazénov a polievanie záhrad.
Trnavská vodárenská spoločnosť (Tavos) na ľudí apelovala, aby vodou šetrili. „Ak bude sucho pretrvávať a ľudia nezačnú pitnou vodou šetriť, budeme nútení pristúpiť k regulácii dodávok pitnej vody,“ píše sa v jej stanovisku, ktoré adresovala dotknutým obciam. Pitnú vodu odporúča spoločnosť používať primárne len na pitie, varenie a osobnú hygienu.
Obce Lošonec a Smolenice sú zásobované výhradne z prameňov Sv. Studne a Stok II. „Ich výdatnosť sezónne kolíše v závislosti od zrážkovej činnosti. Pokiaľ je deficit atmosférických zrážok, kriticky klesá aj ich využiteľné množstvo,“ vysvetlila Eleonóra Forgóva, technicko-prevádzková riaditeľka Tavosu.
Trochu iná situácia je v Dolnom Lopašove. Prameň Lopašovka je momentálne vyschnutý. „Verejný vodovod dotuje vrt s povoleným odberným množstvom tri litre za sekundu, ktorý sa javí pre potreby obce nepostačujúci,“ ozrejmila Forgóva. Ako dodala, nevýhodou týchto obcí je, že ide o samostatné vodovody a nie sú prepojené na zokruhovaný systém skupinových vodovodov.
„V dôsledku nepriaznivých klimatických zmien dochádza k dlhodobému poklesu výdatnosti prameňa Lopašovka a to z pôvodne povoleného odberného množstva 4,3 litra za sekundu na 0,56 litra za sekundu,“ hovorí starosta obce Dolný Lopašov Mário Beblavý. Pre potreby obce disponibilné množstvo pitnej vody nepostačuje a spôsobuje aj pokles prevádzkového tlaku vody vo verejnom vodovode, dodáva starosta.