NBÚ: Pri razii na súde pochybili policajti, ich postup bol 'značne neštandardný'

Razia Národnej kriminálnej agentúry na bratislavskom okresnom súde stála miesto predsedu súdu Romana Fitta. Postup polície označil za "značne neštandardný" aj Národný bezpečnostný úrad.

, , 05.07.2022 17:00
debata (57)

O stanovisku Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) informuje portál pravnelisty.sk a sudca bratislavského krajského súdu Peter Šamko. Stanovisko Fitt, ako povedal pre Pravdu, využije ako podporný argument.

Ten upozorňuje, že sudca je viazaný povinnosťou mlčanlivosti a povinnosťou zachovávať vec v tajnosti. Prvá sa týka samotného vyšetrovacieho spisu, na základe ktorého sudkyňa Okresného súdu Bratislava III nevzala do väzby dvoch kajúcnikov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Vraj mali krivo svedčiť v kauze obvinenia bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského z korupcie. Druhá povinnosť sa týka utajovanej prílohy spisu. O tú vlastne kriminálnej agentúre išlo – tú sa však policajtom nepodarilo dostať.

Práve utajovaná príloha vraj mala potvrdiť, že niekto „ide“ po Makóovi.

Utajovaná príloha

Predseda Okresného súdu Bratislava III Roman Fitt požiadal o stanovisko Súdnu radu. No kým sa tá stihla vyjadriť, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) Fitta odvolala, pretože „nezvládol manažovanie súdu“ a nespolupracoval s policajtmi.

Sudca Šramko poukazuje na stanovisko Národného bezpečnostného úradu z 21. júna. Podľa neho rozhodovanie o tom, či je informácia alebo vec utajovaná, je v plnej kompetencii jej pôvodu. A to je výhradne orgán verejnej moci. Len tej môže vymedziť utajované skutočnosti, ktoré môžu u neho vznikať, určiť stupeň ich utajenia, rozhodnúť o zmene, prípadne zrušení stupňa utajenia.

Ochranu utajovanej skutočnosti pri manipulácii s ňou zabezpečuje oprávnená osoba. Najmä tým, že neumožní prístup nepovolanej osobe alebo cudzej moci k utajovanej skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad píše doslova:

„Pravidlá ochrany utajovaných skutočností, ako aj manipulácie s utajovanou skutočnosťou sa musia dodržiavať bez výnimky, a teda aj pri aplikácii jednotlivých inštitútov Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom.“

Mlčanlivosť sudcu

Sudkyňa ani predseda súdu, od ktorých žiadala NAKA vydanie utajovanej prílohy, neboli zbavení mlčanlivosti. Národný bezpečnostný úrad píše: „Poskytnutie utajovaných skutočností v prípadoch, ak k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti nedošlo, je možné považovať za neoprávnenú manipuláciu s utajovanou skutočnosťou.“

Ale aj: „Oprávnená osoba by sa tak dopúšťala vyzradenia utajovanej skutočnosti nepovolanej osobe spôsobom kvalifikovaným ako porušenie zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach s dôsledkom možného vyvodenia administratívnej deliktuálnej zodpovednosti a podľa povahy veci aj trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu ohrozenia vyhradenej skutočnosti a dôvernej skutočnosti alebo trestného činu vyzvedačstva.“

Národný bezpečnostný úrad ďalej konštatuje, že všeobecné pravidlo mlčanlivosti – čo sa týka obsahu vyšetrovacieho spisu – možno odvodiť už zo skutočnosti, že nejde o verejne prístupný dokument. V prípade vyšetrovacieho spisu obsahujúceho utajované skutočnosti možno umožniť nahliadnutie do spisu iba po splnení podmienok, ktoré ustanovuje zákon.

Ak teda príslušný orgán disponuje pred samotným úkonom informáciou, že zaisťovaná vec obsahuje utajovanú informáciu alebo informácie, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti, pričom na strane vyzvanej osoby neprišlo k oslobodeniu od predmetných povinností, mal by na strane príslušných orgánov platiť zákaz aktivity, ako platí takýto zákaz v prípade výsluchu svedka.

Vyšetrovatelia NAKA vedeli, že príloha spisu vo veci obvinenia Makóa a Beňu je utajená, a práve pre to mali o ňu záujem.

Namiesto pomáhania si…

Najdôležitejšie je však konštatovanie, že „vyzvaná osoba nielenže nie je povinná vydať vec, ktorá obsahuje utajované skutočnosti alebo skutočnosti podliehajúce povinnosti mlčanlivosti, ale za predpokladu, že od povinnosti mlčanlivosti alebo povinnosti zachovávať utajované skutočnosti v tajnosti nebola v zmysle relevantných právnych noriem oslobodená, nemá ani len právo takéto skutočnosti, respektíve veci ich obsahujúce vydať na účel trestného konania“.

Na margo hrozby, že polícia prehľadá priestory súdu, len aby sa dostala k utajovanej prílohe spisu, Národný bezpečnostný úrad konštatuje, že je to „postup značne neštandardný“. A pripomína, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné si navzájom pomáhať. Navyše NAKA mohla požiadať aj o zapožičanie spisov. „Takáto žiadosť orgánu činného v trestnom konaní môže byť zo strany súdu odmietnutá iba v prípade, ak tomu bránia závažné dôvody,“ dodáva Národný bezpečnostný úrad.

„Národný bezpečnostný úrad vo svojom vyjadrení dal, samozrejme, za pravdu mne. Pokiaľ sa držíme litery zákona, ani nemohol zaujať žiadne iné stanovisko,“ reagoval pre Pravdu Fitt. Zadosťučinenie ale v tejto súvislosti necíti. „Pre mňa to nie je nejaké zadosťučinenie, pretože táto situácia bola pre mňa od samého začiatku absolútne jasná,“ zdôraznil.

Vyjadrenie NBÚ zároveň čiastočne posilňuje aj jeho pozíciu v správnej žalobe, ktorú podal proti postupu ministerstva spravodlivosti pri jeho odvolaní z funkcie predsedu súdu. „Argumentácia vo vzťahu k žalobe je ale iná. Ide o to, že tam nie je žiadny legitímny zákonný dôvod na moje odvolanie. Veď to je absurdné,“ dodal Fitt s tým, že teraz bude čakať na rozhodnutie súdu.

© Autorské práva vyhradené

57 debata chyba
Viac na túto tému: #NBÚ #NAKA #kajúcnici
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy