Pokračovanie článku: Súmrak koalície? Toto je päť scenárov, ako sa všetko môže skončiť

Scenár 4: Menšinová vláda

VIDEO: Kollár: Oni to začali, oni to musia ukončiť.

Video

V marci 2020 mala koalíciu silu 95 poslaneckých hlasov. Teraz je to oveľa menej, udiali sa prestupy a odchody. Najviac poslancov odišlo z OĽaNO. Ak by teda SaS odišla, koalícia by mala menej o 19 hlasov. No mohla by rátať s hlasmi nezaradených.

OĽaNO má v súčasnosti 50 poslancov. Sme rodina 17. V piatok však jej šéf a predseda parlamentu Boris Kollár oznámil, že sa klub zväčší o troch nezaradených poslancov. Menoval konkrétne Romanu Tabák, Jána Krošláka (predtým obaja OĽaNO) a Jozefa Šimka (predtým ĽS NS). Tabák zatiaľ prestup poprela, Krošlák sa k Sme rodina prihlásil a Šimko zatiaľ mlčí. Za ľudí má k dispozícii štyroch nezaradených. Spolu majú tri strany 71 až 74 poslancov, teda ani nie polovicu z parlamentné­ho pléna.

Spoľahnúť by sa mohli na ďalšie hlasy z radov nezaradených. Vyskúšali si už hlasovanie spolu s Tomášom Tarabom, Štefanom a Filipom Kuffom (predtým ĽS NS), za viac-menej istý možno považovať aj hlas Martina Čepčeka (predtým OĽaNO). Ale aj s hlasom Kataríny Hatrákovej, ktorú OĽaNO spolu s Tabák vylúčilo, pretože nezahlasovali za vydanie Roberta Fica na väzobné stíhanie.

Aj keby teda trojkoalícia mala 74 hlasov, môže teoreticky rátať s ďalšími piatimi hlasmi. A to už väčšina je. Otázna je cena hlasov nezaradených poslancov.

Koziak hovorí, že ani takéto riešenie by nebolo pre hnutie OĽaNO veľmi výhodnou alternatívou. „Je ťažké povedať, ako by dokázala menšinová vláda fungovať a ako dlho by mohla vôbec vydržať. Menšinová vláda je vždy obrovský problém,“ poznamenal.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #koalícia #Igor Matovič #Hegerova vláda