Exsudca Lindtner: Naše prípady sú rovnaké, ale Lipšicovi stíhanie zastavili a mne nie

Exsudca David Lindtner, obžalovaný z korupcie a ovplyvňovania súdov, žiada o zastavenie trestného stíhania.

, 11.07.2022 14:45
David Lindtner Foto: ,
David Lindtner
debata (3)

Dnes už advokát zastupujúci Roberta Fica a Roberta Kaliňáka v návrhu, ktorý podal na Špeciálnu prokuratúru, argumentuje aj prípadom jej šéfa Daniela Lipšica. Tvrdí, že ich prípady sú podobné z hľadiska núdze o dôkazy, ktoré by podporili osamotené výpovede. Lipšic čelil obvineniu v súvislosti so zverejnením informácií o prevodoch peňazí Mariana Kočnera na jeho účet v Privatbanke.

Lindtner bol pôvodne obvinený vo dvoch kauzách – v marci 2020 to bola najprv Búrka a v októbri toho roku pribudla aj Víchrica, kvôli ktorej bol bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III viac ako pol roka aj vo väzbe. Obe obvinenia boli neskôr spojené a 1. júla 2022 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na Špecializovaný trestný súd obžalobu pre dva skutky prečinu nepriamej korupcie a jeden skutok zločinu zasahovania do nezávislosti súdu.

Lindtner však podal na prokuratúru žiadosť, aby bolo jeho trestné stíhanie zastavené. „Vzhľadom na absolútnu dôkaznú núdzu (úplná absencia dôkazov) možno konštatovať, že je nepochybné, že skutky, ktoré sú obvinenému kladené za vinu, sa nestali,“ tvrdí Lindtner.

„Na podporu právnej argumentácie uvedenej v návrhu na zastavenie trestného stíhania predkladáme rozhodnutie Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie JUDr. Danielovi Lipšicovi,“ uvádza v žiadosti, ktorú má denník Pravda k dispozícii.

Toto rozhodnutie je aj súčasťou vyšetrovacieho spisu proti Ficovi a Kaliňákovi, ktorí čelia obvineniu zo založenie zločineckej skupiny, zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a z vyzradenia daňového tajomstva. Keďže ich zastupuje práve bývalý sudca Lindtner, získal aj súhlas na použitie tohto rozhodnutia.

Lipšicovo obvinenie

Podľa obvinenia mali v apríli 2012 vtedy končiaci minister vnútra Daniel Lipšic a jeho hovorca Gábor Grendel poskytnúť novinárom neoprávnene získané informácie a doklady v súvislosti s kontrolou v Privatbanke, ktorú vlastní finančná skupina Penta. Lipšic ešte v roku 2012 informoval o odhalení dvoch prípadov podozrivých operácií Finančnou správou.

V prvom prípade hovoril o prevode troch miliónov eur z údajného obchodu s cennými papiermi z Malty na účet súkromnej osoby. V druhom prípade išlo o štyri milióny eur od bratislavského daňového úradu pre toho istého klienta banky. Tým mal byť práve Marian Kočner. Lipšic hovoril o porušení zákona Privatbankou, ktorá tieto neobvyklé transakcie nenahlásila.

Lipšic bol 13. októbra 2016 na základe trestného oznámenia Kočnera a Privatbanky obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva spolupáchateľstvom a tiež pre prečin poškodzovania cudzích práv a prečin ohovárania. Súčasný podpredseda parlamentu za OĽaNO Gábor Grendel čelil obvineniu pre zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva spolupáchateľstvom.

Na prípad následne upozornil 19. októbra 2016 podnikateľ Marián Kočner. Poukázal aj na prepisy SMS správ medzi Grendelom a vybranými novinármi, ktoré sa vtedy objavili na webe. Komunikácia medzi Grendelom a vtedajším šéfom spravodajstva RTVS Lukášom Dikom mala podľa Kočnera svedčiť o dohadovaní si príspevkov v niektorých spravodajských reláciách.

Vyšetrovanie neprinieslo nič

Lipšicovi trestné stíhanie 16. júla 2019 zastavili, neskôr nasledoval aj Grendel. Prokuratúra argumentovala faktom, že aj keď samotné obvinenie bolo odôvodnené dostatočným podozrením, následné vyšetrovanie toto podozrenie žiadnym spôsobom neposilnilo. Malo stáť len na výpovedi bývalej novinárky Martiny Ruttkayovej, ktorá policajtom potvrdila, že informácie o Kočnerovi dostala od Grendela. Až z komunikácie z Kočnerovej Threemy sa ukázalo, že na túto výpoveď ju mal nahovoriť práve Kočner.

„Výsledky vyšetrovania, resp. miera preukázateľnosti v tejto trestnej veci aj po vykonaní rozsiahleho dokazovania sa v podstate nezmenila. Rozsah preukázateľnosti postačujúci na vznesenie obvinenia však nepostačuje na postavenie obvineného pred súd a v danej veci sa dôkazy preukazujúce spáchanie skutku obvineným JUDr. Danielom Lipšicom neposilnili,“ píše sa v rozhodnutí prokuratúry.

Keďže prípad ostal v rovnakej miere objasnenosti aj po mesiacoch vyšetrovania, podľa prokuratúry nebolo možné podať obžalobu. „Vyšetrovaním vykonaným po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia nebola naplnená preukázateľnosť vyššej miery ako pri vydávaní uznesenia o vznesení obvinenia. Takáto dôkazná núdza nemôže byť podkladom rozhodnutia (o podaní obžaloby, pozn. red.) a vzhľadom na vyčerpanie všetkých dôkazných prostriedkov, ktoré prichádzajú do úvahy, nie je žiaden dôvod na predpoklad, že túto dôkaznú núdzu by bolo možné prekonať vykonaním ďalších dôkazov,“ vysvetlila prokuratúra dôvod zastavenia trestného stíhania proti Lipšicovi.

Lindtner tvrdí, že jeho prípad je analogický. „Obhajobe je zrejmé, že každý prípad je individuálny, avšak základné zásady platia všeobecne,“ podotýka Lindtner vo svojej žiadosti a zdôrazňuje, že ani v jeho prípade sa okrem výpovedí dvojice kajúcnikov vyšetrovanie za dva roky nikam neposunulo a nenašli sa žiadne dôkazy, ktoré by tieto výpovede potvrdzovali.

Úplná absencia dôkazov

<A> Podľa obvinenia mal Lindtner v roku 2017 v prípade sporu o bratislavský hotel Carlton ovplyvňovať zákonnú sudkyňu Miriam Repákovú. Údajne od nej žiadal rozhodnutie v prospech podnikateľa v realitách Erika Mikurčíka, a teda v neprospech dvoch bohatých spoluvlastníkov známej softvérovej firmy Eset Maroša Grunda a Rudolfa Hrubého.

K druhému skutku malo dôjsť v roku 2018 v spore medzi spoločnosťou TSS GRADE a Železnicami Slovenskej republiky. „David Lindtner si dal od neurčitej osoby sľúbiť neurčitý úplatok pre podpredsedu okresného súdu Bratislava Vladimíra Sklenku, konkrétne vo veci dvoch platobných rozkazov celkovo vo výške cca 40-tisíc eur, za to, že vybaví, aby boli tieto platobné rozkazy vydané a v tejto súvislosti osloví zákonných sudcov,“ uvádza uznesenie.

Proti Lindtnerovi svedčia najmä výpovede sudcov Repákovej a Sklenku. Ako tvrdí, ich výpovede žiadne iné dôkazy nepodporujú a ešte aj z Kočnerovej šifrovacej aplikácie Threema vyplýva, že Sklenka konal skôr v prospech spolumajiteľov spoločnosti Eset. Potvrdzovať to má aj trestné oznámenie, ktoré Mikurčík na Sklenku podal ešte v roku 2017.

Sklenka si podľa neho mohol každodenne zisťovať nové súdne spory s hodnotou nad milión eur, pričom následne sám iniciatívne kontaktoval účastníkov konania s ponukou na vybavenie veci. Sklenka takto podľa Lindtnera mohol ovplyvňovať zákonných sudcov používaním falošnej legendy o tom, že koná v prospech niekoho iného.

Výpovede Sklenku a Repákovej preto Lindtner považuje za účelové, lživé a tiež úplne osamotené, teda, že ich nepodporujú žiadne dôkazy. „Výpovede týchto svedkov, ako aj predložené listinné doklady vrátane komunikácie z aplikácie Threema nielenže nepochybne vylučujú, že by sa skutky stali, ale súčasne preukazujú motiváciu Sklenku a Repákovej krivo obviniť obvineného, a tým jednak odvrátiť pozornosť od skutočného zdroja vlastnej korupčnej činnosti a jednak kryť osoby, ktoré sa korupcie reálne dopúšťali,“ tvrdí Lindtner.

„V danom prípade ,dôkazná' situácia (úplná absencia dôkazov) jednoznačne nemôže viesť k odsúdeniu obvineného v konaní pred súdom, a preto by bola obžaloba v takomto prípade podaná nepochybne v rozpore s ustanovením (o podaní obžaloby, pozn. red.), nakoľko postavenie obvineného pred súd nie je dôvodné,“ uzatvára Lindtner.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Daniel Lipšic #David Lindtner
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy