Extrémne pôdne sucho zaberá 17,7 percenta Slovenska. Ide najmä o horný a dolný Zemplín, západnú časť Podunajskej nížiny, Štiavnické vrchy, Zvolenskú kotlinu a okolie Topoľčian, priblížila odborníčka.
Veľký zrážkový deficit je aj na strednom Slovensku, v okolí Banskej Bystrice. Z hľadiska dĺžky trvania sucha je na tom podľa Labudovej najhoršie Prešovský kraj. „Napríklad v okolí Podolínca pretrváva sucho už od marca, v ostatných častiach kraja od konca apríla,“ poznamenala.
Klimatológ SHMÚ Pavel Faško pripomína, že deficit zrážok je na Slovensku od septembra minulého roka. V júli sa ochladilo a v niektorých dňoch sa vyskytli zrážky, ktoré mali pôvod v búrkach. Problém rozsiahleho nedostatku zrážok a sucha tak podľa Faška zásadnejšie nenapravili. „Na základe dostupných výsledkov predchádzajúcich analýz nebolo takto málo zrážok, v takomto dlhom období na Slovensku zaznamenaných aspoň od konca 19. storočia,“ zhodnotil.
Faško poukazuje, že najvýraznejšie rozdiely v úhrnoch zrážok boli počas prvých jedenástich júlových dní na západnom Slovensku. Napríklad v Holíči spadlo v tomto čase 51 milimetrov zrážok a v Senici 19 mm. Meteorológovia zaznamenali na západnom Slovensku na viacerých miestach menej ako desať milimetrov. „Podobná situácia bola aj na juhozápadnom okraji stredného Slovenska. Ale smerom na sever a východ od tejto oblasti už bolo na niektorých miestach zaznamenaných v priebehu tohtoročného júla viac zrážok,“ opísal klimatológ.
Čítajte viac Voda na prídel?
Dodal, že na krajnom východe Slovenska v prvých jedenástich dňoch tohtoročného júla zaregistrovali v Michalovciach päť milimetrov zrážok a vo Vysokej nad Uhom tri milimetre. „Deficit zrážok potenciálne môže v tohtoročnom júli ďalej rásť, nehovoriac o tom, že nadnormálne teplé počasie podporuje výpar, ktorý zvýrazňuje sucho,“ podotkol Faško.
V rámci národnej reportovacej siete zaznamenali podľa Labudovej početné závažné dosahy sucha na poľnohospodárske plodiny. „Napríklad v okolí Nitry a Topoľčian bolo hlásené vädnutie plytko koreniacej zeleniny, ale aj opadávanie jabĺk a hrušiek. Problémy má aj vinič,“ povedala odborníčka. Doplnila, že na východe Slovenska hlásili nútené dozrievanie plodín a ďalšie nenávratné poškodenie porastov, ktoré ovplyvnili vysoké teploty počas predchádzajúcej vlny horúčav.
Čítajte viac Sucho si vyberá svoju daň. Už dve obce na východe nemajú vodu
Viditeľné vplyvy sucha hlásia aj lesníci. Napríklad v okolí Brezna ide o „výrazné sucho, vädnutie listov pri drevine buk, začervenenie ihličia pri drevine jedľa a smrek“. Najvyššie dosahy na lesy sú pritom podľa Labudovej reportované pre Záhorie a dolný Zemplín.