Právny zástupca rodiny, europoslanec a bývalý sudca Miroslav Radačovský totiž vyhlásil, že podáva proti uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť. Smrť bývalého policajného prezidenta tak nie je uzatvorená ani po roku a pol od jeho smrti.
Lučanský bol zadržaný v rámci akcie Judáš 3. decembra 2020. Bol obvinený z korupcie, usvedčovať ho mal bývalý člen SIS František Böhm.
Do väzby poslal Špecializovaný trestný súd v Pezinku 6. decembra, potom ho previezli do ústavu v Prešove. Pojednávanie o väzbe sa konalo za prísnych opatrení, pretože Lučanského manželka bola v tom čase infikovaná koronavírusom.
Radačovský vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti, zosumarizoval, že bývalý policajný prezident strávil vo väzbe 26 dní. Z toho desať v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne a dva vo vojenskej nemocnici v Ružomberku.
Do Ružomberka a neskôr do Trenčína sa dostal po zranení oka. Verejnosť sa však túto správu dozvedela najskôr ako fámu, že si Lučanský v cele siahol na život. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (vtedy Za ľudí, dnes SaS) narýchlo zvolala tlačovú konferenciu a s vtedajším šéfom Zboru väzenskej a justičnej stráže Milanom Ivanom vysvetľovali, že Lučanský sa zranil sám. Vyvracali podozrenia zo zranenia pri cvičení či napadnutí inými väzňami. Ale aj podozrenia z napadnutia samotnými dozorcami.
Podľa oficiálnej verzie bol Lučanský v cele veľmi nervózny, čo potvrdzovali aj policajti, ktorí sa o neho starali ešte v cele predbežného zadržania. Neustále chodil, cvičil, nedokázal pokojne postáť. A práve pri chodení sa mal – aj podľa jeho vlastného oficiálneho vyhlásenia – potknúť o papuču a tvárou naraziť do kovového rámu postele.
Čítajte viac Rok od Lučanského smrti. Ľudia si ho pripomínajú
Lučanskému museli operovať oko v Ružomberku a potom ho previezli na zotavenie do väzenskej nemocnice v Trenčíne. Odtiaľ putoval späť do Prešova.
Tam ho našli 30. decembra 2020 obeseného na teplákovej bunde. Zomrel na druhý deň v civilnej nemocnici, pričom sa predpokladalo, že mozog je tak veľmi poškodený, že Lučanský jednoducho neprežije.
Ministerstvo veľmi neskoro priznalo, že Lučanský spadol v nemocnici z vozíka. Údajne si odmietol sadnúť do vozíčka, keď však personál trval na tom, že nemôže ísť po vlastných, mal sa hodiť na vozíček, ktorý sa prevrátil a pacient si rozbil hlavu.
„Aktívne bol vo väzbe 14 dní. Počas týchto niekoľko dní, podľa znaleckých posudkov a výpovedí svedkov, boli zistené viaceré poranenia,“ pokračuje Radačovský.
Konkrétne zranenia v oblasti pravého oka a pravej očnice, pomliaždenie hlavy v oblasti temena hlavy, zranenie v oblasti uhla sánky vľavo, jazva v zadnej časti temennej oblasti uprostred a vpravo so znakmi po vybratých stehoch, pásovitý charakter poranenia na krku, podľa vyjadrenia niektorých svedkov ryha asi 10 cm šírky 2 cm, kožné škrabance na zadobočnej ploche v dolnej tretine pravej zápästnej kosti ľavej ruky, spôsobená kovovým ostrým predmetom, odrenina na bočnej ploche pravého lakťa v štádiu hojenia, krvná podliatina na koreni nosa v štádiu hojenia.
Čítajte viac Žitný o Lučanskom: Trvám na tom, že ho zabili
Adam Lučanský, syn nebohého generála zasa tvrdí: „Žiadne z týchto poranení otec nemal predtým, ako bol zadržaný a vzatý do väzby. Videl som telo otca aj po smrti a nemal na krku žiadne stopy po obesení. A nevidel som to ja.“
„Aj napriek tomu vyšetrovacie orgány inšpekčnej služby konštatovali, že tieto poranenia si generál Lučanský spôsobil sám alebo už ich mal predtým. Podali sme proti uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť,“ dodal Radačovský.
Po Lučanského smrti ľudia zapaľovali sviečky pred policajnými stanicami po celom Slovensku. Z jeho smrti sa stala politická kauza, ktorá stála šéfa ZVJS Ivana miesto. Ministerka Kolíková zriadila komisiu, ktorá sa mohla oboznámiť s časťou vyšetrovania. Svojho zástupcu v komisii mal aj denník Pravda. Podľa komisie nebolo zistené cudzie zavinenie Lučanského smrti. A k tomu záveru prišla aj policajná inšpekcia.
Keď rodina podáva odvolanie voči tomuto záveru, smrť generála Lučanského ešte stále nie je uzavretá.