Klimatická zmena sa ľahko ignoruje, kým nie je horúco. Slovensko malo Deň zúčtovania v máji

Mnohé dopady globálneho otepľovania sú totiž už teraz, podľa hodnotenia OSN, jednoducho nezvratné. Ukázalo sa, že extrémne javy úzko spojené so zmenami klímy, ako sú záplavy a vlny horúčav, sú oveľa intenzívnejšie.

„Veda hovorí jednoznačne: vlny horúčav a extrémnych prejavov počasia, ktoré Európa v súčasnosti zažíva, sú dôsledkom klimatickej krízy. Musíme ako komunity, ale aj v rámci komunálnej a vyššej politiky začať spoločnú adaptáciu na svet, v ktorom budu vysoké teploty každodenná realita,“ spresnil pre denník Pravda kolektív Z lavíc do ulíc. Upozorňujú, že dnešné horúčavy a s nimi spojené riziká pre život by nemali byť ilustrované zábermi vysmiatych detí jediacich zmrzlinu.

„Čo momentálne zažívame, je klimatická kríza, utrpenie ľudí, živočíchov a prírody v priamom prenose. Preto okrem prispôsobenia sa meniacim podmienkam klímy sa musíme zamyslieť aj nad systémom, ktorý nás sem dostal,“ zdôrazňujú. Klimatická kríza je podľa Z lavíc do ulíc bezpochyby aj krízou súčasného ekonomického a sociálneho systému. „Bez zmeny jedného to druhé nevyriešime,“ dodávajú.

Na Slovensku pritom už nastal 4. mája takzvaný ‚overshoot day‘, ktorý je na Slovensku označovaný ako Deň zúčtovania. Je to deň, keď spoločnosť vyčerpá všetky prírodné zdroje, ktoré planéta stihne za rok vytvoriť. V praxi to znamená, že od stredy 4. mája si začalo ľudstvo „požičiavať“ budúce zdroje Zeme na to, aby spoločnosť mohla ďalej fungovať tak, ako je zvyknutá. Tento dátum sa každoročne mení, žiaľ, stále nastáva skôr a skôr. Pred rokom to bol 29. júl, pričom celosvetový deň ekologického dlhu sa stanovuje od roku 1970. Vtedy pripadol na 29. decembra.

„Namiesto toho, aby sme pre vidinu krátkodobého zisku a ekonomickej stability naďalej prehlbovali závislosť našej spoločnosti na fosílnych palivách, ktoré spôsobujú zmeny klímy, potrebujeme začať sociálne spravodlivý prechod na obnoviteľné zdroje energie,“ uzavreli Z lavíc do ulíc.

Boj za klímu či politika?

Slovenský parlament mal v marci šancu vyhlásiť stav klimatickej núdze. Poslanci Národnej rady však v hlasovaní nepodporili návrh na jej vyhlásenie, ktorý predložil nezaradený poslanec Tomáš Valášek (PS). Parlament mal podľa návrhu požiadať vládu, aby pripravila do konca roka návrh tzv. klimatického zákona. Mal obsahovať záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu Slovenska najneskôr do roku 2050 a cieľ zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 60 percent do roku 2030.

Poslanec Andrej Stančík (OĽaNO) tvrdí, že podľa neho išlo, „žiaľ, o politickú iniciatívu opozičnej strany, ktorá ho neprerokovala s vládou ani opozíciou“.

Keď mali poslanci rokovať o prijatí stavu klimatickej núdze, bola sála v Národnej rade prázdna. Dôvodom, prečo za ňu koaliční poslanci odmietli hlasovať, bolo to, že za opozičné návrhy sa nehlasuje. „Na základe koaličnej zmluvy teda uznesenie nemohlo byť v parlamente koalíciou podporené. Za kľúčové však považujem kroky vlády a ministerstva životného prostredia, ktoré veľmi konkrétne a udržateľne prispievajú k ochrane klímy,“ spresnil Stančík.

Hnutie OĽaNO však slovami poslanca Stančíka tvrdí, že rozhodne vnímajú realitu klimatických zmien a berú ju vážne. „Náš minister Ján Budaj robí kroky k ochrane prírody a klímy, ktoré boli doteraz bezprecedentné a práve na zelenú politiku sme vyčlenili viac ako 2,3 miliardy eur z plánu obnovy,“ ozrejmil Stančík. Peniaze podľa neho pôjdu na obnovu budov, dekarbonizáciu ekonomiky či udržateľnú dopravu.

„Klimatická zmena je nepopierateľným faktom, atmosféra sa otepľuje. Dáta však ukazujú, že proces je možné spomaliť,“ tvrdí poslankyňa SaS a tímlíderka pre životné prostredie Anna Zemanová. V strane Sloboda a Solidarita podľa nej pristupujú k problematike klimatickej zmeny so zdravým rozumom. „Sme presvedčení, že aj v malej krajine, akou je naša, môžeme už dnes urobiť kroky, aby sme sa na dopady zmeny klímy pripravili a zmiernili príspevok človeka k jej urýchľovaniu,“ dodáva. Podľa nej je potrebné okrem krokov k adaptácii na zmenu klímy snažiť sa o znižovanie emisií a o tvorbu krajiny, ktorá je schopná zadržiavať uhlík a vodu.

Denník Pravda požiadal o stanovisko ku klimatickej kríze aj ostatné koaličné strany, tie však do uzávierky na otázky nereagovali.

„Je mi z nich úplne na smiech. Debatu o katastrofických suchách tu máme každé leto. Stále konštatujeme, že je leto najsuchšie vôbec. Dnes je klimatická kríza tak do očí bijúci fakt a dôkazov je toľko, že človek by si myslel, že ľudia si uvedomujú, že treba konať,“ reagoval Valášek. Parlament však cez leto nezasadá a podľa poslanca Valáška by mimoriadne letná schôdza pomohla primať poslancov k tomu, aby klimatickú krízu vnímali ako problém. „Máme zvolávať mimoriadne schôdze parlamentu na poli na juhu Slovenska, aby poslanci mali všetky dôkazy na to, aby sa zbadali a niečo urobili?“ pýta sa.

Otepľovanie je nezvratné

„V politickej rovine malo toto uznesenie jediný cieľ, aby Národná rada vyslala jasný signál, že sme si vedomí problému a chceme urobiť všetko preto, aby sme tento problém zvládli,“ dodáva Valáškov stranícky kolega a aktivisita Michal Sabo.

Spresnil, že ak si Slovensko nevie ani na politickej úrovni priznať, že má problém, tak sa nedá rozprávať o ďalších cieľoch. Zdôrazňuje, že ľudia ktorí sa už dnes vedia rozumne spotrebiteľsky správať, sú podľa Saba pripravení na život v budúcnosti. „Postupne budeme musieť upraviť svoj hedonistický spôsob života. Či už to bude potravinová kríza, ktorá nás vzhľadom na extrémne suchá čaká, či to bude zvýšené používanie hromadnej dopravy, pretože palivo bude drahé. Klimatická kríza nás donúti, aby sme sa zmenili,“ spresnil. Podľa neho je úlohou občianskej spoločnosti, aby na politikov tlačili.

Horúčavy však nesužujú len Slovensko. Vo Veľkej Británii namerali na niekoľkých staniciach 40 stupňov. Nový rekord má podľa aktuálne dostupných informácií hodnotu 40,3 °C a bol zaznamenaný na stanici Coningsby, čo dokonca nie je na juhu krajiny. Slovenský hydrometeorologický ústav pripomína, že hodnota rekordu je zhodou okolností rovnaká ako tá na Slovensku. Ešte severnejšie, v Škótsku, teplota vystúpila na takmer 35 °C, čo tiež predstavuje absolútny rekord v tejto krajine. Pár desatín nad teplotou 40 °C namerali aj v Paríži, čo však na rekord nestačilo, pričom vlna horúčav v roku 2019 bola vo Francúzsku výraznejšia.

„Tieto aktuálne horúčavy nemôžeme priamo spájať s klimatickou krízou. Dôležitejšie je pozerať sa na celok, teda na počet tropických dní, teda dní, keď teplota prekročí 30 stupňov,“ vysvetľuje Jakub Hrbáň, klimatický aktivista z iniciatívy Klíma ťa potrebuje. Zdôrazňuje však, že to, že horúčavy sú častejšie a dlhšie, je dôsledkom toho, že sa ako spoločnosť nachádzame v klimatickej kríze. Dodáva, že poslanci sa o túto tému nezaujímajú tak, ako by sa mali. „Všetci sú odborníci na obranu, na školstvo, spravodlivosť či zdravotníctvo, no musíme si uvedomiť, že klimatická zmena je dôležitou či ešte komplexnejšou témou, pretože ovplyvňuje všetky sféry každodenného života,“ vyhlásil.