Aj ceny tuhého paliva však pre vysoký dopyt „vystrelili“ a u mnohých predajcov zdraželi aj o sto percent. Kým vlani zásoba brikiet pre menší dom vyšla okolo 1 300 eur, dnes to už bude vyše 2 200 eur.
Keď je však domácnosť na kúrenie v piecke či kachliach odkázaná, no drevo ani brikety si za trhové ceny dovoliť nemôže, nastáva problém. V snahe šetriť náklady na palivo sa totiž v domácnostiach následne spaľuje aj zle presušené palivové drevo, nekvalitné uhlie alebo odpad, čo je príčinou nadmerného znečistenia ovzdušia a zápachu.
„V rámci pomoci sociálne slabším skupinám obyvateľstva odporúčame obciam zriaďovať obecné podniky so zameraním na prípravu a distribúciu vhodných palív, napríklad dostatočne vysušeného palivového dreva alebo brikiet vyrobených z biomasy pre občanov v núdzi, respektíve pre sociálne slabé skupiny alebo marginalizované skupiny obyvateľstva,“ hovorí Zuzana Kocunová, riaditeľka odboru ochrany ovzdušia na ministerstve životného prostredia. Denníku Pravda sa podarilo skontaktovať s dvomi samosprávami, v ktorých takýto obecný podnik úspešne funguje. Ide o obec Veľaty v okrese Trebišov a mesto Nové Zámky.
Ľudia hľadajú, ako ušetriť
Problémy so zabezpečovaním vykurovacieho paliva na nadchádzajúcu zimu nám potvrdili čitatelia naprieč celým Slovenskom. Kým predajcovia hlásia rekordné dopyty a vypredávajú sklady, prípadne plnia poradovníky do konca roka, domácnosti sa trápia s vysokými cenami. Aj tuhá alternatíva k elektrine či plynu sa však predražuje. „Vieme potvrdiť, že tak ako ostatné druhy paliva aj cena palivového dreva ide hore. Je ho nedostatok, lebo ľudia si v záchvate paniky robia zásoby niekoľkonásobne vyššie než za normálnych okolností,” hovorí Peter Zemaník, prezident Zväzu spracovateľov dreva.
Čítajte viac Dodávky po známosti a lacné brikety z Poľska. Kým predajcovia nestíhajú dopyt po dreve, ľudia sa vynašli
Aby ľudia ušetrili, nakupujú aj odpadové drevo či si vozia lacné brikety z Poľska. „Po drevo si chodíme sami. Chlapom v Bešeňovej, ktorí ho spracovávajú a predávajú, ostávajú drevené odpady. Tie kupujeme za výrazne nižšiu cenu, ako by to bolo od bežného predajcu,” opisuje čitateľka Simona z obce Lúčky. „Palivo nám citeľne zdraželo. Problém s dodaním je tiež, hoci nám sa po známosti vždy podarí niečo doviezť. Tento rok, vzhľadom na to, že nevieme, aká bude situácia s plynom, ktorým doma vykurujeme tiež, sme sa rozhodli pre istotu doviezť si aj päť paliet lacných brikiet z Poľska,” pridáva sa Samuel z Ružomberka.
Väčšie riziko však nastáva vtedy, keď je domácnosť na kúrenie v piecke či kachliach odkázaná, známosti nemá, no drevo ani brikety si za trhové ceny dovoliť nemôže. Slovensko má totiž dlhodobo problémy s vysokým znečistením ovzdušia, ktoré je spôsobené najmä spaľovaním tuhého paliva. Emisie z vykurovania sa navyše kumulujú, zapríčiňujú zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší, čo vedie k lokálnym smogovým situáciám viditeľným aj voľným okom. Zdravie obyvateľov obcí najviac negatívne zasahuje používanie nevhodných palív, starých kotlov a nesprávnych praktík pri vykurovaní. „Spôsobuje totiž emisie karcinogénov a ďalších znečisťujúcich látok. V najpostihnutejších okresoch na Slovensku nebezpečné emisie zodpovedajú za päť percent všetkých úmrtí,” upozorňuje Kocunová.
Samosprávy sa vynašli
Jedno mesto a jedna obec však postúpili o krok ďalej aj bez čakania na nové podporné schémy. Zobrali situáciu do vlastných rúk a založili si podnik, ktorým pomáhajú celej samospráve. Zákony totiž umožňujú mestám aj obciam zriaďovať sociálne podniky alebo podniky verejnoprospešných služieb, ktoré môžu riešiť aj problémy ľudí s vykurovaním.
Mikuláš Levkut, starosta obce Veľaty, pre Pravdu opísal, že minulú zimu zabezpečili palivové drevo viacerým rodinám, ktoré v obci žijú. „Tohto roku sme už od jarného obdobia začali pomáhať s odvozom palivového dreva z lesných porastov. Toto drevo následne putuje rodinám, ktoré ho môžu využiť na vykurovanie v nadchádzajúcej sezóne,” hovorí starosta.
Čítajte viac Najlacnejšie kúrenie zdraželo o 100 percent. Sklady sú prázdne, zásoby nemáme, hlásia lesníci
Okrem dreva obecný podnik od jari chystal aj štiepku, ktorou vykurujú viaceré obecné budovy. „Na výrobu brikiet však okrem briketovacieho stroja, ktorý už vlastníme, treba aj drvič štiepky, ten však ešte potrebujeme zakúpiť. Zima je pred nami,” dodáva Levkut s tým, že aktuálne sú už pripravení a palivové drevo majú aj v rezerve.
Najskôr zásoby na rozvoz, potom na predaj
Podarilo sa nám spojiť aj s Lukášom Štefánikom, zástupcom primátora Nových Zámkov. „Mesto má vlastnú príspevkovú organizáciu Novovital, ktorá zbiera drevo okolo ciest a z údržby zelene, z neho potom vyrábame peletky a brikety, ktoré už niekoľko rokov rozdávame sociálne slabším,” priblížil.
Riaditeľ Novovitalu Ľudovít Lebó doplnil, že ich peletáreň a briketáreň fungujú od roku 2015, keď získali grant a mohli z neho zakúpiť špeciálnu techniku. „Odvtedy sa kalamitné drevo či výruby spracúvajú aj na sociálne účely. Každoročne začiatkom vykurovacej sezóny mestský úrad stanoví podmienky a následne domácnostiam, ktoré ich splnia, distribuujeme brikety na kúrenie. Rozvážame ich priamo do domov od septembra až do konca vykurovacej sezóny,” opisuje. V prvej várke spravidla dostáva domácnosť 500 kilogramov paliva, teda 20 vriec po 25 kíl brikiet. Keď ich minú a podnik má na sklade zásoby, robí sa v polovici sezóny druhý hromadný rozvoz. Peletáreň zasa zásobuje vykurovacím palivom novozámocké denné centrum seniorov či tenisovú halu.
Podnik takto ročne spracuje stovky ton „prebytočného“ dreva, ktoré pomôže ľuďom kúriť lacnejšie, a zároveň ekologickejšie. Lebó tvrdí, že doteraz zásoby vždy vystačili na celú zimu, často ostalo aj navyše a to mohli výhodnejšie predať. Tento rok je to už inak. „Dopyt je omnoho vyšší ako po minulé roky. Ľudia sa o palivo hlásia už teraz, sami, iniciatívne, hoci sezóna sa ešte ani nezačala,” hovorí.
Systém funguje tak, že podnik najskôr spracuje drevo pre sociálne slabších, ktorým ho mesto dáva zadarmo. „Ľudia by pritom chceli aj kupovať. V lete však máme predaj zastavený, lebo tvoríme zásoby. Sme sociálny podnik, takže najskôr sa robia zásoby na rozvoz, až potom, z toho, čo zostane, sa ponúka na predaj verejnosti,” opisuje riaditeľ Novovitalu.
Aj ceny sociálneho podniku však pôjdu podľa Lebóa nahor. Na stránkach má Novovital ešte minuloročné ceny, kde si za palivové drevo pýtali 30 eur s DPH za 1 m3, za brikety 4,50 eura s DPH za 1 kilogram, balenie briket po 25 kilogramov za 112 eur. Od septembra však pôjdu nahor. „Čakáme len na to, akú cenu nám vyrubia elektrárne. Ale už teraz vieme, že nárast bude citeľný a nevyhneme sa mu,” konštatuje.
Domácnosti dostanú navyše čoskoro aj možnosť vymeniť zastaraný kotol za nový, úspornejší a ekologickejší. V priebehu druhej polovice roka 2022 má byť okrem iných podporných schém k obnove rodinných domov otvorená aj schéma podpory inštalácie zdrojov energie pre rodinné domy, ako sú plynové kondenzačné kotly, tepelné čerpadlá a iné bezemisné zdroje tepla. Túto schému podpory bude spravovať Slovenská agentúra životného prostredia v rámci plánu obnovy, ktorý má za cieľ v rokoch 2022 až 2026 podporiť celkovo aspoň 30-tisíc domácností.
Čítajte viac Veľké porovnanie nákladov na vykurovanie. Ako obstáli drevo, plyn, tepelné čerpadlo či elektrina?
Rekordéri vďaka drevu
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) na Slovensku sa dostali aj do pozornosti Európskej únie. Eurostat v roku 2019 totiž ohlásil rekord. Slovensko takmer zdvojnásobilo podiel čistých zdrojov energie (OZE) vo výrobe tepla a chladu, ktorý tak dosiahol skoro 20 percent. Išlo pritom o najvyšší nárast podielu OZE v tomto sektore spomedzi všetkých krajín EÚ, a to s veľkým odstupom.
„Nárast zaznamenalo 20 členských štátov, pričom najväčší bol zaregistrovaný na Slovensku (z 10,6 percenta na 19,7 percenta), vo Fínsku (z 54,6 percenta na 57,5 percenta) a v Dánsku (z 45,5 percenta na 48 percent),“ uviedol Eurostat.
Dôvodom však bola štatistická nezrovnalosť. Štatistický úrad, ktorý odosiela údaje do Bruselu, do výpočtov prvýkrát zahrnul aj využívanie biomasy a tepelných čerpadiel v domácnostiach. Vychádzal pritom zo špeciálnej štúdie, ktorú vypracoval SHMÚ o emisiách. V nej odborníci úradu zisťovali dotazníkmi na vzorke 1 549 domácností nachádzajúcich sa vo všetkých regiónoch Slovenska, aké palivo využívajú. Výsledkom bol zistený nárast spotreby oproti roku 2018 o 22 627 terajoulov, čo je 91 percent. Kategória, v ktorej k rastu došlo, bola „tuhá biomasa drevo/drevný odpad/ostatný tuhý odpad“. Eurostat tak údaj zarátal do obnoviteľných zdrojov, hoci nie všetky drevené produkty, ktoré ľudia nahlasovali, boli skutočne obnoviteľné.