Obavy zo smrtiaceho očkovania sa nenaplnili, obetí je sedem. Dáte sa zaočkovať?

Denník Pravda pripravil otázky a odpovede o tom, čo Slovákov v súvislosti s očkovaním čaká na jeseň.

03.08.2022 09:00
debata (530)

Je to rok a pol odvtedy, čo bol v Nitre zaočkovaný prvý Slovák profesor Vladimír Krčméry. Odvtedy sa dalo zaočkovať 2,8 milióna ľudí, čo predstavuje polovicu populácie Slovenska.

Aktuálne sa postupne rozbieha očkovanie štvrtou dávkou. Na ňu je momentálne registrovaných 3 774 ľudí starších ako 50 rokov a ministerstvo zdravotníctva uvažuje nad zmenou očkovacej stratégie. Rezort sa chce sústrediť hlavne na starších ľudí.

Igor Daniš aktual Čítajte viac Očkovacia dilema. Dáme sa opäť masívne očkovať?
Nežiaduce účinky vakcín (k 31. 7. 2022)
Vakcína Počet hlásení
Comirnaty (Pfizer/BioNTech) 5 903 (1 053 závažných, z toho 3 úmrtia)
Spikevax (Moderna) 1 470 (192 závažných, z toho 1 úmrtie)
Vaxzevria (AstraZeneca) 3 185 (385 závažných, z toho 3 úmrtia)
JCOVDEN (Janssen) 379 hlásení (70 závažných)
Sputnik V 36 hlásení (6 závažných)
Nuvaxovid (Novavax) 6 hlásení (0 závažných)
Neuvedený názov 112 hlásení (9 závažných)
Zdroj: ŠÚKL

„V septembri očakávame dodávku prvých stotisíc týchto dávok od výrobcu Moderna, postupne budú prichádzať aj ďalšie od spoločnosti Pfizer. Obe spoločnosti v tomto kontexte požiadali Európsku liekovú agentúru o registráciu adaptovaných vakcín na ochorenie covid,“ priblížili z ministerstva zdravotníctva. Následne by sa mala opäť spustiť očkovacia kampaň.

Vlani, počas demonštrácií proti pandemickým opatreniam, sa ulicami Bratislavy ozývali výkriky, že zaočkovaní budú masovo umierať a že vakcíny majú v sebe čipy na ovládanie. No z 2,8 milióna zaočkovaných ľudí na Slovensku nahlásilo Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv len 11-tisíc podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení vyhodnotili 1 715 ako závažných. Ústav pritom celkovo eviduje sedem úmrtí „v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a pri troch ako pravdepodobný“. „Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený,“ ozrejmil ústav.

„Je zjavné, že vakcíny nespôsobujú infarkty ani pľúcne embólie či krvné zrazeniny, to je hlúposť. Nepotvrdilo sa nič z toho, že by ľudia po očkovaní masovo zomierali,“ zdôraznil infektológ z Univerzitnej nemocnice Bratislava Peter Sabaka. Pritom podľa modelovej štúdie, ktorú publikovali v odbornom časopise The Lancet Infectious Diseases, vakcíny proti ochoreniu covid zachránili počas prvého roka očkovania takmer 20 miliónov životov. Ešte väčšiemu počtu úmrtí by sa dalo zabrániť, ak by krajiny dosiahli ciele týkajúce sa vakcinácie. Dodal, že podľa neho na presvedčení dezinformačných kruhov ani tieto fakty nič nezmenia.

Denník Pravda pripravil otázky a odpovede o tom, čo Slovákov v súvislosti s očkovaním čaká na jeseň.

Bude očkovanie aj naďalej odporúčané všetkým? Mali by sa štáty snažiť o čo najvyššiu zaočkovanosť?

Svetová zdravotnícka organizácia nedávno aktualizovala svoje očkovacie ciele. Dvakrát očkovaný má podľa nich byť všetok zdravotnícky personál na svete a všetci ľudia starší ako 60 rokov. Prioritu majú silne ohrozené osoby, teda ľudia s inými závažnými chorobami. Svetová zdravotnícka organizácia skonštatovala, že doterajší cieľ zaočkovať do polovice tohto roka 70 percent všetkých ľudí vo všetkých krajinách dosiahnutý nebol. Do konca júna to dokázalo len 58 krajín.

Virológ Jaromír Pastorek, bývalý predseda Slovenskej akadémie vied, však zdôrazňuje, že nájdenie tých správnych rizikových skupín, u ktorých by malo byť očkovanie nevyhnutné, by bolo extrémne finančne náročné. Infektológ Sabaka však dodáva, že štáty by sa už viac nemali snažiť o čo najvyššiu zaočkovanosť, ale zamerať sa priamo na seniorov a na ľudí s pridruženými ochoreniami. Napriek tomu upozorňuje, že v medicíne je všetko o pravdepodobnosti. „Aj mladý aj zdravý môže mať s covidom problémy, no tá pravdepodobnosť je dnes už veľmi nízka,“ spresnil.

Zabránilo by očkovanie ďalšiemu lockdownu? Hrozí opätovné zahltenie zdravotného systému?

Na Slovensku je v nemocniciach momentálne hospitalizovaných 667 pacientov s covidom. Virológ Pastorek si nemyslí, že nové varianty budú do nemocníc posielať toľko pacientov, ako to bolo v posledných vlnách. Najviac pacientov s koronavírusom ležalo v nemocniciach koncom februára 2021. Vtedy pomoc lekárov potrebovalo 3 954 ľudí. Druhý vrchol bol 5. decembra 2021, keď bolo v nemocniciach 3 563 pacientov s koronavírusom. Dnes by sa však už taký katastrofický scenár nemal opakovať. Virológ Pastorek však upozorňuje, že zdravotníci sú vyčerpaní a odstávka poskytovania zdravotnej starostlivosti bude podľa neho znova hroziť. No nie kvôli vírusu, ale kvôli nedostatku sestier a lekárov.

Prečo leží v nemocniciach rovnaký počet zaočkovaných a nezaočkovaných pacientov?

Drvivú väčšinu tvoria pacienti starší ako 65 rokov. Z nich je zaočkovaných 212 ľudí a nezaočkovaných je 180. Začiatkom júna pritom v nemocniciach ležalo aj viac zaočkovaných pacientov. „Obrovské množstvo ľudí je proti ťažkému priebehu ochorenia chránené buď očkovaním, alebo prekonaním. V nemocnici vidím, ako tí pacienti vyzerajú. Ak prichádzajú ako očkovaní a majú covid, tak sú starší ako 80, alebo 90 rokov, majú množstvo pridružených ochorení,“ vysvetľuje infektológ Sabaka. Podotkol, že do nemocnice pacienti neprichádzajú s tým, že potrebujú kyslík. No majú horúčku a sú dehydrovaní.

Dodal, že v nemocniciach sú aj mladší, teda 60– či 70-roční. „Poväčšine sú to všetko ľudia, ktorí sú neočkovaní a takí, čo neprekonali covid, teda nechránení,“ dodal. Zdôrazňuje, že vidieť pacientov v nemocniciach, ktorí by vyžadovali 60 litrov kyslíka za minútu a že by sa dusili, je dnes nesmierne vzácne. „Predtým sme ich mali stovky,“ dodal.

Zmení sa podávanie vakcín?

Očkovanie znamená vpravenie očkovacej látky do organizmu, najčastejšie injekciou do svalu ramena, zadku alebo stehna. Po samotnom očkovaní nastane v organizme proces imunizácie. Teda telo na vpichnutú látku reaguje a vytvára imunitnú odpoveď, pri ktorej sa v ňom tvoria protilátky. Cieľom očkovania je práve tvorba protilátok, ktoré ostávajú v krvi očkovaného a ochránia ho pri kontakte s ochorením.

Svetová zdravotnícka organizácia chce, aby boli k dispozícii aj vakcíny, ktorých aplikácia bude jednoduchšia ako doteraz, napríklad v podobe nosového spreja. „Je to iné ak vpichom zasiahnete bunku, do ktorej sa vyleje mRNA a vytvorí sa v nej proteín. Pri nosovom spreji bude potrebné použiť väčšie množstvo mRNA. Je to možné, no účinnosť môže byť nižšia,“ ozrejmil Pastorek.

Má ešte zmysel povinné očkovanie?

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vo februári vyhlásil, že povinné očkovanie ohrozených skupín proti ochoreniu covid je legitímnym nástrojom štátu s cieľom ochrany verejného zdravia. Dodal však, že by ho využil len v prípade, ak by sa objavil nebezpečnejší variant.

Prídu nebezpečnejšie mutácie?

Aj napriek tomu, že za ostatných päť dní pribudlo 8,3 tisíca infikovaných, štát nechystá žiadne protipandemické opatrenia. Covid automat je vypnutý a rúška sú povinné len v zdravotníckych zariadeniach. Pastorek pripomína, že vírus mutuje neustále, no fatálne prípady mu zabraňujú v šírení. „Môže vzniknúť nebezpečnejší variant, ale takisto aj slabší. No ak vznikne veľmi nebezpečný a zabíja hostiteľa, tak zabíja aj sám seba a to vírus nechce,“ spresnil Pastorek.

Profesorka epidemiológie a členka konzília odborníkov Henrieta Hudečková dodáva, že ak by sa vírus natoľko zmenil, že by vyvolal ďalšiu pandémiu, tak by si to vyžadovalo opätovné zavedenie prísnych obmedzení, „Vrátili by sme sa k prístupu sploštenia epidemickej vlny v už aj tak pandémiou unavenej populácii. No ja dúfam, že sa do takejto situácie nedostaneme,“ ozrejmila. Napriek tomu zdôraznila, že "myslieť si, že už máme všetko za sebou, je trochu naivné“.

Čo robia farmaceutické spoločnosti so ziskami z očkovania?

Spoločnosť Pfizer vyhlásila 92-percentný prevádzkový rast tržieb. Za celý rok zarobili 81,3 miliardy dolárov a rok predtým 41,7 miliardy dolárov. Moderna vykázala za celý rok 2021 celkové príjmy vo výške 18,5 miliardy dolárov, čo je nárast z 803 miliónov dolárov za celý rok 2020.

Spoločnosť BionTech, ktorá ako prvá vyvinula vakcínu pre Pfizer, stavala na dlhoročnom výskume mRNA. Snahou bolo vyvinúť vakcíny proti viacerým druhom rakoviny. Zakladateľ BionTechu Ugur Sahin oznámil, že peniaze za vakcínu teraz investuje do boja s rakovinou. Takisto Moderna už rok vyvíja vakcínu proti rakovine. AstraZeneca sa chce zamerať na liečbu ischemickej choroby srdca.

Pastorek vysvetľuje, že možné to je, no ak sa to podarí, nebude to „všeliek“. „Vakcína na rakovinu či kardiovaskulárne ochorenie sa dá vyvinúť. Dá sa vyvinúť liek, ktorý by zabránil množeniu nádorov v prostate, ale nebude účinný na boj s rakovinou prsníkov,“ skonštatoval Pastorek.

© Autorské práva vyhradené

530 debata chyba
Viac na túto tému: #vakcíny #očkovanie