Podľa najnovšej štúdie European Abortion Policies Atlas je Slovensko dokonca 43. najhoršou krajinou v Európe v poskytovaní interrupčnej zdravotnej starostlivosti. Štúdia celkovo hodnotí 52 krajín. Celkové skóre vychádza z úrovne rôznych podmienok a služieb, ako sú napríklad čakacie lehoty, povinné poučenie, dostupnosť šetrnejšej tabletkovej formy interrupcie alebo geografické rozloženie poskytovateľov.
„Akékoľvek prekážky v prístupe k interrupciám posilňujú nerovnosť, diskrimináciu a chudobu žien a porušujú celé spektrum ich ľudských práv,“ upozorňuje riaditeľka organizácie Možnosť voľby Adriana Mesochoritosová.
Ako to vyzerá v pokrokovejších krajinách? Napríklad v Anglicku, vo Francúzsku či v Španielsku má žena, ktorá sa rozhodne umelo prerušiť tehotenstvo, omnoho otvorenejšie možnosti voľby. Ženy majú prístup k lepšiemu gynekologickému poradenstvu, k dispozícii majú kliniky, do ktorých netreba ďaleko cestovať a tiež si môžu slobodne vybrať medzi chirurgickým zákrokom či tabletkou.
Na Slovensku je štát na ženy omnoho prísnejší. Podľa predpisov si môžu zvoliť len drahý chirurgický zákrok. Náklady im predražuje aj fakt, že za lekárom musia často cestovať aj stovky kilometrov, pretože mnohé kliniky odmietajú vykonávať interrupcie. A keď sa tam žena predsa len dostane, púť pokračuje. Musí podpísať poučenie o svojom rozhodnutí, ktoré pritom nie je z medicínskeho hľadiska opodstatnené, a taktiež pred operáciou povinne počkať 48 hodín.
Lekár chráni ľudský život
Organizácia Možnosť voľby upozorňuje, že ženy, ktoré sa rozhodnú podstúpiť interrupciu, čelia na Slovensku nedostatku informácií, odmietnutiu i ubližujúcemu prístupu. V niektorých regiónoch interrupciu nevykonávajú vôbec.
Za problém považujú ženy aj povinné čakacie lehoty, vysokú cenu či nemožnosť podstúpiť tabletovú formu. Vyplýva to z prieskumu organizácie Možnosť voľby, ktorý sa zameral na mapovanie skúseností žien s prístupom k interrupciám a antikoncepcii.
„Ak ženy nemajú včasný prístup k bezpečným a finančne dostupným službám umelého prerušenia tehotenstva, môže to ohroziť ich životy a zdravie. Slovensko by sa malo začať dôsledne starať o zdravie žien a odstrániť všetky prekážky, ktorým čelia v prístupe k bezpečným interrupciám,“ uviedla Mesochoritisová.
Rezort zdravotníctva sa v otázkach umelého prerušenia tehotenstva opiera o medicínske stanovisko „založené na existujúcom právnom poriadku a maximálnej reflexii nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. decembra 2007“.
Čítajte viac Nedostupnosť interrupcií. Komu má prospieť?
„Lekár je zrejme najvhodnejšou osobou na realizáciu ochrany nenarodeného ľudského života a pre ingerenciu (vplyv, pozn. red.) v unikátnom vzťahu medzi nasciturom (ešte nenarodeným dieťaťom, pozn. red.) a jeho matkou aj s ohľadom na text Hippokratovej prísahy," píše sa v náleze.
Text Hippokratovej prísahy podľa Ústavného súdu zosobňuje základný medicínsky etický kódex. „Pričom z nej zjavne vyplýva zásadný etický nesúhlas lekárskeho stavu s prerušením tehotenstva,“ spresnilo ministerstvo zdravotníctva.
No kým na jednej strane ide rezortu o ochranu nenarodeného dieťaťa, na bezpečnosť ženy, ktorá sa rozhodla podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva nehladí.
Štát pritom ani nevie povedať, kde zákroky vykonávajú. „Ministerstvo zdravotníctva neeviduje zoznamy zdravotníckych zariadení podľa vykonávania zdravotných výkonov,“ priznal rezort.
Nevedomosť, urážky a bezmocnosť
Riaditeľ inštitútu INEKO Dušan Zachar pripomína, že slabá dostupnosť interrupcií na Slovensku nie je len vinou štátu. No priznal, že štát je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v najväčších, koncových nemocniciach.
„Štátne zariadenia by mali poskytovať všetkým všetku zdravotnú starostlivosť, ktorú vedia poskytovať a je v súlade so zákonom. Čiže ako nemocnica v celku by štátne zariadenie nemalo mať možnosť nejakú zdravotnú starostlivosť, ktorá je legálna, odoprieť,“ pripomína Zachar.
Dodáva, že hoci si jednotliví zdravotnícki pracovníci môžu uplatniť výhradu vo svedomí, štátne zariadenie by sa podľa neho malo postarať o náhradný personál, ktorý si takú výhradu vo svedomí neuplatňuje. Pripomína však, že čo sa týka poskytovania informácií, v slovenskom zdravotníctve sú skutočné rezervy a štát, ale podľa neho aj napríklad zdravotné poisťovne, pacientske organizácie, médiá, občiansky sektor, by mali podnecovať k vyššej informovanosti verejnosti.
Čítajte viac Krajina v ženskom bruchu
Aj v anonymizovaných rozhovoroch, ktoré Možnosť voľby zozbierala, hrá výrazný faktor práve nevedomosť. Napríklad Hana otehotnela štyri mesiace po pôrode prvého dieťaťa. „Môj gynekológ mi nedal žiadne informácie, odporúčania, nič, lebo je proti interrupciám. Musela som si to všetko hľadať, kde mi urobia predoperačné vyšetrenia. Nie je veľa informácií o klinikách, ktoré robia interrupciu,“ opísala. Aj u ďalšej lekárky jej povedali, že oni také nerobia a prečo si nedávala pozor a nebrala antikoncepciu. "Ale ja som netušila, že môžem užívať antikoncepciu, keď dojčím,” priznala.
Z kvantitatívnej časti prieskumu vzišlo, že až 67 percent žien nemalo dosť informácií o tom, kde môžu interrupciu podstúpiť.
Alarmujúcu situáciu potvrdil aj ďalší výskum Možnosti voľby, ktorý mapoval dostupnosť poskytovania interrupcie v zdravotníckych zariadeniach. „Zo 70 mapovaných zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť až 34 percent odmieta poskytovať legálnu interrupciu a v 23 percent nie je pre nedostatok alebo nekonzistentnosť informácií o danom zariadení možné určiť úroveň dostupnosti. Len 43 percent poskytuje legálnu interrupciu na žiadosť ženy,“ uviedla sociologička Barbora Holubová, ktorá viedla výskum. V niektorých regiónoch to vedie ku kritickej nedostupnosti a ženy musia často opakovane cestovať veľké vzdialenosti, aby sa dostali k zdravotnej starostlivosti.
Za interrupciou aj viac ako 100 kilometrov
Situácia v krajoch sa veľmi líši. Najlepšia dostupnosť služieb je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom a Žilinskom kraji. Už teraz slúži jedno zariadenie pre veľa ľudí a situácia sa môže ešte zhoršiť po optimalizácii nemocníc.
Dostupnosť interrupcií na Slovensku významne ovplyvňuje to, že ich odmietajú vykonávať celé zdravotnícke zariadenia. Na Slovensku je ich 26, teda asi tretina mapovaných zariadení.
Medzi jednotlivými krajmi panujú rozdiely, pričom ženy musia cestovať aj viac ako sto kilometrov.
Šéf Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti docent Martin Redecha podotkol, že kým sa Žilinský kraj pýši najnižším počtom interrupcií, zdravotnícke zariadenia v jeho okolí ich robia dvakrát viac.
Čítajte viac Koniec interrupcií. Je Amerika krajinou pre ženy?