Ako sa dnes podľa vás prejavuje fašizmus? Stotožňujete sa s interpretáciou, na ktorej sa zhodli diskutujúci v poslednej DEMDIS diskusii?
Znaky, na ktorých sa zhodli respondenti, sa dajú považovať za charakteristické vlastnosti fašizmu, na jeho definovanie by nám to ale nestačilo. Do tej istej definície by nám totiž mohli spadnúť aj ďalšie ideológie ako napríklad komunizmus. Fašizmus sa, podobne ako iné politické ideológie, vyvíja a prispôsobuje aj svojmu okoliu, kľúčovými základnými definičnými znakmi ale zostávajú mýtus o znovuzrodení (teda viera, že národ je v ohrození, úpadku a kríze a je nevyhnutná jeho obroda prostredníctvom očisty od nepriateľov národa) a vyhrotený nacionalizmus. Ak chceme mať zmysluplnú a užitočnú definíciu fašizmu, tieto dva prvky by v nej nemali chýbať.
Prečo si podľa vás diskutujúci nespájajú fašizmus s prehnanou formou nacionalizmu?
Ťažko sa odpovedá na motívy ľudí, ktorým nevidím do hlavy, no predpokladal by som, že je to výsledkom súčasnej zmätenej doby, v ktorej sa technológií masovej komunikácie zmocnili bezzásadoví manipulátori a šarlatáni. Z internetu sa stalo útočisko nenávisti, štvania, čierno-bieleho videnia, ktorému udáva tón svojou rétorikou a témami krajná pravica. Internet sa stal miestom, kde sa môže za odborníka vydávať ktokoľvek a slovo influencera má niekoľkonásobne vyššiu váhu než slovo odborníka. To, čo sme videli pri spochybňovaní expertov v čase pandémie a čo vidíme pri spochybňovaní expertov pri témach globálneho otepľovania, je ešte markantnejšie pri spoločenských a humanitných vedcoch. Viac „odborníkov“ ako na fašizmus už máme len na šport, ktorý sa aktuálne odohráva, či už je to hokej, futbal, alebo cyklistika. Preto čudovať sa, že si respondenti nespájali fašizmus s nacionalizmom, ktorého je „dieťaťom“, je vlastne asi zbytočné.
Diskutujúci sa zhodli, že nie každý zákaz zo strany štátu je prejavom fašizmu. Na strane druhej i na tom, že aj fašistické režimy využívali racionálne a legitímne zákazy na dosiahnutie svojich cieľov. Bolo to skutočne tak?
Fašistické režimy v každej krajine sa snažili legitimitu svojej moci opierať o údajne racionálne argumenty, tvrdili, že sú vyvrcholením historického vývoja, nevyhnutnosťou, že majú na expanziu právo, že konajú v súlade s morálkou a etikou a podobne. Treba sa ale vždy pozrieť na to, čo bolo za tým. Keď Hitler hovoril o historickom práve Nemcov na územia na východe, ktoré slovanské kmene dobyli od germánskych Ostrogótov, a teraz sa majú vrátiť späť, keď hovoril o nevyhnutnosti získania životného priestoru, bez ktorého nemecký národ zahynie, keď sa pri tézach o árijských „nadľuďoch“ (übermenschen) odvolával na filozofiu Friedricha Nietzscheho, keď hovoril v biologických termínoch o nevyhnutnosti „vyrezať nádor“ či zbaviť sa „baktérií“ z národného tela a podobne, to všetko slúžilo na ospravedlnenie a zdôvodnenie si genocídy, ktorú v strednej a vo východnej Európe chystal. Mnoho z toho, čo vieme o fašizme, sú propagandou vytvorené mýty, polopravdy či lži, ktoré sa môžu niekomu zdať ako legitímne či racionálne, ale nie sú.
Prečo si vysvetľujete presvedčenie časti spoločnosti, že liberalizmus je fašizmus? Aký pôvod má tento naratív?
Krajnej pravici vyhovuje, ak sa nálepka „fašizmus“ aplikuje na čo najviac subjektov. Ak sú všetci fašisti, tak nie je fašista nikto. Evidentne je to stratégia, ktorá funguje. Spájanie slov liberalizmus a fašizmus asi najviac spopularizoval americký konzervatívec a konšpirátor Jonah Goldberg, ktorý vydal v roku 2008 knihu Liberal fascism (Liberálny fašizmus). Je plná dezinterpretácií, lží a účelových nezmyslov – stala sa ale absolútnym bestsellerom. Seriózni historici ju odsúdili, no našlo sa aj niekoľko šarlatánov, ktorí knihu pochválili, a tak sa vytvoril dojem, že neexistuje zhoda, že existujú dva názory, dva tábory a že pravda je teda niekde uprostred. Dnes to asi stačí.