Pavol Demeš si spomína na kardinála
Pavol Demeš, ktorý pôsobil ako poradca prvého prezidenta SR Michala Kováča pre oblasť zahraničnej politiky, poukázal na to, že Jozef Tomko bol nielen kňaz, ale aj prvotriedny diplomat. „Stretol som ho opakovane, či už ako člen delegácie prezidenta Michala Kováča počas jeho návštev Vatikánu alebo počas návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku, ktorého pán kardinál sprevádzal. Navyše som s ním mal i dlhší osobný rozhovor, keď ma prijal vo svojom byte v Ríme v roku 2009, alebo to bolo počas rôznych spoločensko-kultúrnych či diplomatických podujatiach vo večnom meste. A dokonca otvoril aj moju fotografickú výstavu o apoštolovi Pavlovi v Bratislave," povedal Demeš.
Poukázal na to, že Jozef Tomko patril k výrazným osobnostiam katolíckej cirkvi, ktorý až do konca svojho plodného života požíval veľkú úctu niekoľkých pápežov a kardinálskeho zboru. „Precestoval svet a zanechal v rôznych kútoch sveta stopu v cirkevnom i svetskom prostredí. Bol to neprehliadnuteľný, vyrovnaný a pekný muž. Mimoriadne vzdelaný a pracovitý, z ktorého sálala životná radosť a viera v Boha i v človeka. Za každých okolností. Nepotrpel si na pompéznosť a okázalosť. Keď mal verejné vystúpenie alebo slúžil bohoslužbu, tón jeho hlasu bol rovnaký – v bazilike i v kaplnke. A bol vždy zrozumiteľný," zdôraznil Demeš.
Zároveň upriamil pozornosť na to, že Jozef Tomko nikdy nezabudol na svoje korene a Slovensku sa snažil pomáhať v časoch vlády štátostrany a naplno po roku 1989, kedy už mohol pravidelne do svojej pôvodnej domoviny cestovať. „Vždy sa zaujímal o spoločensko-politické a cirkevné dianie u nás, vnímal rozporuplnosti nášho ponovembrového vývoja. Snažil sa byť nápomocný širokému spektru ľudí, od hláv štátu až po bežných ľudí. Prijatia v jeho rezidencii v Ríme boli pre mnohých ľudí zo Slovenska nezabudnuteľné. Boli to stretnutia, ktoré vo vás zachovali hrdosť na našu vlasť, za ktorú sme každý svojim dielom zodpovedný," uzavrel Demeš.