Soňa Pötheová – expredsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov
Bývalá moderátorka TV Markíza podnikala ako odborníčka na krízový manažment a za druhej vlády Smeru pôsobila na poste šéfky komunikačného odboru Národnej rady. V máji 2015 sa stala ako nominantka strany Smer novou predsedníčkou Úradu na ochranu osobných údajov.
Dôveru novej vlády stratila po tom, čo český novinársky server Investigace.cz zverejnil video, na ktorom sa podnikateľ Marian Kočner a bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka rozprávajú o kauze Gorila. Úrad sa vtedy obrátil na centrum so žiadosťou o informáciu o nadobudnutí videa pod hrozbou pokuty vo výške desať miliónov eur. Pötheová pritom s Kočnerom vtedy už obvineným z vraždy dlhšie udržiavala komunikáciu, ktorá bola aj čiastočne zverejnená. Napriek tomu, že funkčné obdobie jej malo končiť v máji, nová parlamentná väčšina ju 29. apríla z vedenia úradu odvolala.
Ľubomír Jahnátek – expredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
Bývalý minister hospodárstva a neskôr aj pôdohospodárstva bol od júla 2017 predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Opozícia vtedy spochybňovala nielen jeho nezávislosť, ale aj odbornosť.
Vo funkcii skončil takmer po troch rokoch začiatkom júna 2020, keď ho vláda odvolala na podnet ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Ten argumentoval, že Jahnátek porušil princíp nezávislosti ÚRSO v súvislosti s predložením novely zákona, ktorý mal zvýhodniť veľký podnik Duslo, a tvrdil tiež, že bol Jankátek aj v konflikte záujmov v súvislosti s pôsobením jeho syna v manažmente Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska.
Po odvolaní sa Jahnátek vyjadril, že sa bude svojich práv domáhať súdnou cestou. Rozhodnutie vlády označil za nezákonné. Len 27. januára 2022 Ústavný súd rozhodol, že vláda odvolaním porušila jeho základné právo na prístup k verejným funkciám, ale Jahnátkovej žiadosti o zrušenie odvolania súd nevyhovel.
Ľubomír Vážny – bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne
Dlhoročný poslanec parlamentu za stranu Smer, bývalý minister dopravy či podpredseda vlády pre investície bol generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne od júla 2019. V septembri 2020 ho vláda z funkcie na návrh ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) odvolala s odôvodnením, že si ako riaditeľ neplnil zákonné povinnosti. Za najdôležitejší dôvod odvolania označil porušovanie zákona o finančnej kontrole.
Vážny sa ale bránil, dôvody na svoje odvolanie odmietol a postup vlády označil za diletantský. So sťažnosťou sa obrátil na Ústavný súd, kde súčasný poslanec za Smer argumentoval porušením práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Len na začiatku augusta 2022 Ústavný súd rozhodol, že jeho sťažnosť proti odvolaniu z funkcie prijme na ďalšie konanie.
Najväčšia kauza, ktorá sa s ním spája, je ešte z obdobia, keď viedol ministerstvo dopravy. To realizovalo výber obstarávateľa na prevádzkovanie mýtneho systému diaľnic. Už samotné obstarávanie v roku 2008 ale vzbudzovalo pochybnosti, keďže vyhrala najdrahšia ponuka. Ostatné totiž boli z výberu vyradené.
Štát tak cez Národnú diaľničnú spoločnosť podpísal zmluvu za vyše 800 miliónov eur so spoločnosťou Skytoll, za ktorou mala stáť finančná skupina J&T či ružomberský podnikateľ Milan Fiľo. Systém mali prevádzkovať 13 rokov, pričom štát chcel z mýta získať ročne zhruba 200 miliónov eur. Peniaze, ktoré takto štát vyberie, mali byť použité na výstavbu diaľnic a opravu existujúcich ciest.
Najvyšší kontrolný úrad upozornil ešte v novembri 2019 na neefektívne a nehospodárne nastavený systém výberu mýta na Slovensku. Zistil, že diaľničná spoločnosť do vybudovania mýtneho systému investovala viac než 850 miliónov eur, ale licencie k nemu nevlastní. Pritom Vážny tvrdil, že štát odkúpi mýtny systém po 13 rokoch za „symbolické jedno euro“. Kontrolnému úradu sa tiež nepáčilo, že kontrolované obdobie štyroch rokov bol výnos z mýta takmer jedna miliarda, z ktorých ale až polovica ostala pre SkyToll. Na údržbu a stavbu nových ciest tak išlo len 33 percent peňazí vybratých z mýta. Až v lete 2022 začal Úrad špeciálnej prokuratúry trestné stíhanie vo veci pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V súčasnosti by mali byť zabezpečované dôkazy.
Jaroslav Rezník – bývalý riaditeľ RTVS
Bývalý riaditeľ TASR sa musel už od svojho nástupu do funkcie vyrovnať s kritikou časti verejnosti, ktorá v ňom videla politického nominanta Slovenskej národnej strany. Nespokojnosť vyvrcholila už na prelome rokov 2017 a 2018 petíciou a následným odchodom niekoľkých redaktorov. Tvrdili, že pod rúškom objektívnosti od nich vedenie žiadalo reportáže umelo vyvažovať ľuďmi, ktorí svoje domnienky vydávajú za fakty.
Od Rezníka žiadali najmä odchod riaditeľa sekcie spravodajstva a publicistiky Vahrama Chuguryana. Viacerí diváci a zamestnanci najmä televízie vyjadrovali dlhodobo nespokojnosť napríklad aj s jeho snahou o zlepšovanie obrazu Ruska a opakované zľahčovanie agresívnej politiky tohto štátu či ignorovanie porušovania ľudských práv. Rezníkovi vyčítali spôsob, akým prehliadla začiatok ruskej invázie na Ukrajinu, čo aj samotný Rezník označil za chybu. Napriek tomu sa mu podarilo 5-ročné funkčné obdobie riadne dokončiť. O funkciu sa síce uchádzal opäť, ale parlament dal v júni prednosť Ľubošovi Machajovi.