„V civilizovanej krajine EÚ neexistuje bývalý či súčasný premiér, ktorý by si dovoľoval verejne spochybňovať prebiehajúce trestné konania a súdne rozhodnutia. A to robí najmä preto, že sú tam jeho nominanti. Nech ponesie zodpovednosť za svojich nominantov, ktorých tam dosadil a ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu. Je to krutá realita, o ktorej sa málo rozpráva, ale budeme mu to pripomínať,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej besede policajný prezident Štefan Hamran.
Ten, ako povedal, reaguje na vyhlásenie politikov len keď uvádzajú dezinformácie alebo hovoria skutočnosti, ktoré môžu vážne destabilizovať policajný zbor či podkopať jeho autoritu. Rozhodol sa preto „takto výnimočne“ reagovať na „absolútne neakceptovateľné“ tlačové vyhlásenia predsedu opozičného Smeru Roberta Fica. Ten dlhodobo spochybňuje zákonnosť viacerých trestných stíhaní pričom tvrdí, že Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry vykonávajú politickú objednávku vlády na likvidáciu opozície.
Fico podľa Hamrana neškodí len polícii alebo aj celému štátu. „Systematicky dehonestuje prácu príslušníkov Policajného zboru, spochybňuje prebiehajúce vyšetrovania, odbornú autoritu vyšetrovateľov a prokurátorov a nemá problém spochybňovať ani rozhodnutia nezávislých súdov. Ak niekto, obzvlášť trojnásobný premiér, začne spochybňovať súdne rozhodnutia, zásadným spôsobom spochybňuje základné princípy právneho štátu. To je začiatok konca,“ zdôraznil Hamran.
Mafiánsky brloh Fica a Pellegriniho
Ficovi s pomocou prezentácie zosumarizoval trestnú činnosť a odsudzujúce rozsudky nad bývalými policajtmi či nominantmi bývalej vlády a strany Smer. Dokopy ukázal prípady sedemnástich odsúdených.
„Ak sa pozriete na ten výpočet ľudí, je tam viacero nominantov alebo ľudí pôsobiacich za vlády Roberta Fica,“ poznamenal Hamran a vyzdvihol prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý okrem právoplatného odsudzujúceho rozsudku na 8 ročný trest čelí aj dvom ďalším obžalobám. „To desí. Je to hanba našej spoločnosti,“ rozčúlil sa Hamran.
Len v prípade vyšetrovacieho tímu Očistec, kde sú stíhané bývalé špičky polície za založenie korupčnej zločineckej organizácie, je podaná obžaloba na 25 osôb v deviatich samostatných konaniach. Medzi nimi aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, niekdajší riaditeľ NAKA Peter Hraško, či podnikateľ Norbert Bödör. Až 22 týchto ľudí sa už priznalo a s políciou spolupracujú, pričom obvinených zostáva stále 17 osôb. Všetci dokopy polícii vydali až 4 milióny eur, ktoré získali nezákonne.
Zoznam odsúdených využil expremiér a minister financií Igor Matovič (OĽaNO), ktorý ho na svojom oficiálnom webovom profile nazval „aktuálnym stavom zápasu za spravodlivosť.“
„Sľúbili sme rozobrať mafiánsky brloh, ktorý tu stvoril Fico s Pellegrinim … ľudia nás do boja vyslali … vyhrali sme voľby … a tak slobodní vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia si robia svoju robotu … ale veľmi bohatým ľuďom v pozadí dvoch spomenutých to preveľmi vadí … a urobia čokoľvek pre povalenie vlády,“ uviedol Matovič.
Žilinka je nezrozumiteľný
Policajný prezident sa povenoval aj prípadu Súmrak, kde od 19. apríla čelia obvineniu zo založenie zločineckej skupiny čelia okrem Fica aj exminister vnútra Robert Kaliňák, policajný exprezident Tibor Gašpar a nitriansky podnikateľ Norbert Bödör. Títo obvinení totiž tvrdia, že NAKA a špeciálna prokuratúra sa snažia narýchlo podať obžalobu, aby takto zamedzili generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi využiť paragraf 363 Trestného poriadku a obvinenia im zrušiť.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka ale do prípadu aj tak vstúpil, preštudoval si spis a ešte 1. augusta skonštatoval, že konanie o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia nebolo plynulé. Došlo podľa neho k neodôvodneným prieťahom v celkovej dĺžke 55 kalendárnych dní, z ktorých bolo 38 pracovných.
Ešte v ten deň sa voči tomuto rozhodnutiu vymedzila špeciálna prokuratúra, ktorá tvrdí, že prieťahy neboli zavinené vyšetrovateľom ale samotným právnym tímom obvinených. Zároveň ale vyhovela pokynu generálneho prokurátora, o sťažnostiach rozhodla a už ukončený prípad vrátila do štádia vyšetrovania a doplnenie dokazovania.
Za pravdu špeciálnej prokuratúre dal aj policajný prezident. Podľa Hamrana vyšetrovateľ Jaroslav Vereščák konal zákonne. „Veľmi správne čakal na to, aby mu bolo predložené odôvodnenie sťažnosť každého z obhajcov,“ poznamenal Hamran.
V konaní Generálnej prokuratúry vidí Hamran istú dvojtvárnosť. Poukázal na to, že v prípade vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu obvinených z marenia spravodlivosti Generálna prokuratúra sama nekonala tak, ako to vyžaduje od špeciálnej prokuratúry či polície. „Toto je flagrantný prípad prieťahov,“ poznamenal Hamran.
Podobne podľa neho konala Generálna prokuratúra aj v prípade vyšetrovateľa Martina Juhása, ktorého stíhajú zo zneužitia právomoci verejného činiteľa práve kvôli vlaňajšiemu odpočúvaniu Fica na poľovníckej chate pri Leviciach. Aj v tomto prípade Generálna prokuratúry skonštatovala prieťahy v rozhodovaní o sťažnosti proti obvineniu.
„Nerozumieme tomu. Je to pre nás nezrozumiteľné, že v jedno prípade problém nie je a v druhom je,“ posťažoval sa.
„Rozhodnutia Generálnej prokuratúry by mali byť v prvom rade zrozumiteľné aj pre ostatné orgány činné v trestnom konaní. Aby sa vedeli nimi aj riadiť a poznali právny názor generálneho prokurátora na postup v jednotlivých trestných veciach. Ak vyčítame vyšetrovateľom nejaké prieťahy a Generálna prokuratúra robí výrazne dlhšie prieťahy, nerozumiem tomu,“ zdôraznil Hamran. „Takéto rozhodnutia vnášajú neistotu do prebiehajúcich trestných konaní,“ odkázal.
O reakciu na slová policajného prezidenta sme požiadali aj Generálnu prokuratúru. Tá však zatiaľ jeho slová nekomentovala.
Saková políciu dehonestuje
Hamran sa ohradil aj voči vyjadreniu bývalej ministerky vnútra Denisy Sakovej zo strany Hlas. Tá upozornila, že v Policajnom zbore chýba až 2000 policajtov. „Podstav v policajnom zbore som riešila aj ja ako ministerka vnútra. Takýto veľký podstav policajtov v Policajnom zbore si ale nepamätám,“ napísala Saková vo svojom statuse zo 4. augusta.
Tvrdí, že situáciu v Policajnom zbore zhoršuje veľká nedôvera občanov v políciu, ako aj nedôvera policajtov k svojim nadriadeným. Podľa nej sa totiž na vedúce pozície v zbore dostávajú osoby bez odborných a manažérskych skúsenosti, ktorí si vybudovali svoju “kariéru” na objasnení jedného prípadu.
„Aj preto často podriadení charakterizujú rozhodnutia nadriadených ako neprofesionálne, nekompetentné a chaotické,“ tvrdila. „V súčasnej dobe mám ale pocit, že stabilizovať Policajný zbor nie je prioritou tejto vlády,“ uzavrela.
Hamran sa voči jej slovám ostro ohradil. „Hanbil by som sa kritizovať nový policajný manažment, ak by som mal na čele polície manažment, ktorý mali oni,“ odkázal.
Naopak, dôveryhodnosť polícii podľa neho stúpa. Od roku 2013 sa dôvera v polícii pohybuje dlhodobo na úrovni 40 percent. Hamran ale upozornil, že dôvera verejnosti v políciu stúpa. Podľa eurobarometru o 4 percentuálne body. Podľa výskumnej agentúry AKO polícii dôveruje až 62,3 percenta občanov.
Spomenul aj otázku z prieskumu eurobarometra, ktorý zisťovať dôveru ľudí pri nahlasovaní korupcie. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom polícia podľa Hamrana stúpla o 11 percentuálnych bodov, z 46 na 57 percent. „Považujem za mimoriadne dôležité zvyšovať dôveru v políciu. Je to kľúčový parameter. Ak to nie je občanmi ocenené, zrejme robíme niečo zle,“ poznamenal Hamran a občanom sa poďakoval za prejavenú dôveru.
Saková podľa neho policajtov dehonestuje. „Považujem to za naozaj neprofesionálne a dokonca to má znaky nekompetentnosti,“ poznamenal policajný prezident. Poznamenal, že za ostatných 12 rokov boli len dva roky, kedy príliv policajtov zo zboru bol väčší ako ich odchod.