Líder OĽaNO Igor Matovič zostane ministrom financií aj po uplynutí ultimáta od strany SaS. Uznieslo sa na tom predsedníctvo hnutia OĽaNO, ako aj jeho poslanecký klub. Prekvapilo vás to?
Vôbec. Neviem si predstaviť, že by ktorákoľvek politická strana vyhovela takémuto nátlaku na odstúpenie svojho predsedu. Bolo by to kapitulačné gesto. To sa nedalo očakávať a pochybujem, že by k niečomu takémuto mohlo dôjsť.
OĽaNO zároveň pozvalo predstaviteľov strán „pôvodnej“ koalície na stretnutie. Dalo sa vôbec od piatkových rozhovorov niečo očakávať, ak je pozícia SaS už niekoľko týždňov jasná? Malo takéto stretnutie vôbec zmysel?
To, že takéto stretnutie vôbec prebehlo, znamená, že ešte malo zmysel. Obe politické strany tým ukazujú, že je ešte dôvod rokovať. Naznačuje to nádej na nejaký možný kompromis. Dá sa to ale vnímať aj tak, že chcú voličom ukázať, že sa tejto koalície nevzdávajú bez boja a príliš lacno. Ak sa ukáže, že žiadna zo strán nie je ochotná ustúpiť, aj volič to môže vyhodnotiť len ako divadlo. Pokiaľ ale rokujú, stále je šanca, že k nejakému kompromisu dôjde.
Minister obrany Jaroslav Naď z OĽaNO povedal, že od 1. septembra bude mať Slovensko menšinovú vládu. Do konca augusta zostávajú približne dva týždne. Ak sa nič nezmení, čo môžeme čakať po uplynutí ultimáta zo SaS?
Celá vládna kríza ľudí znechucuje a keď k tomu pridáme aj zvyšovanie cien, aj keď táto vláda za to naozaj nemôže, prinesie to nervozitu a hnev bude rásť. Ak naozaj vznikne menšinová vláda, myslím si, že nebude funkčná. Je to cesta k predčasným voľbám. Menšinová vláda bude len kúriť a svietiť a nebude mať veľký význam. Určite preto bude rásť napätie v spoločnosti, medzi OĽaNO a SaS, ale aj medzi opozičnými stranami a tými, ktoré zostanú v koalícii. Toto bude voda na mlyn Smeru, Hlasu aj extrémistickým stranám. Čím dlhšie sa bude menšinová vláda pokúšať vládnuť, tým viac budú stúpať preferencie opozičných strán. Konflikty potom môžu rásť do takej miery, že je možné očakávať predčasné parlamentné voľby. Najmä Smer urobí všetko preto, aby menšinovú vládu znefunkčnil a priviedol krajinu k predčasným voľbám.
Čítajte viac Sulík: Kompromis sa nenašiel. Matovič: Máme byť s vládou mafie zase čiernou dierou Európy?
Toto stretnutie zvolal premiér Eduard Heger. Do akej miery je rozpad koalície možné pripisovať aj jeho slabej pozícii?
V takýchto krízových momentoch sa ukazuje, aký premiér je na čele krajiny. Situácia je síce zložitá, ale Heger nie je silný premiér. On by mal byť tým, kto bude hľadať riešenia a kompromisy. Počas tejto krízy je Heger prakticky neviditeľný. Je slabý, a preto sa mu vláda rozpadá pod rukami. Jeho pozícia je ale oslabená tým, že nie je predsedom hnutia.
Zostane OĽaNO jednotné, alebo môžeme čakať ďalšie odchody podobne ako v prípade Juraja Krúpu?
Odchody budú pokračovať. Prvý dôvod je, že vnútorné štiepenie v OĽaNO už nastáva. Hnutie je hodnotovo širokospektrálnou politickou silou. To, že sú tam liberáli aj konzervatívci, im pomáha získavať voličov. Na druhej strane je ale veľmi ťažké s takouto stranou vládnuť. V hodnotových sporoch sa strana vnútorne rozbíja. V osobe Krúpu odišiel veľmi viditeľný politik. S postupným prevažovaním konzervatívcov budú z OĽaNO liberáli odchádzať. Hnutie od volieb stratilo veľmi veľa voličov. Takéto strany čaká odchod poslancov aj preto, aby sa títo mohli ešte dostať do parlamentu. Politici budú hľadať pôsobisko v iných politických stranách, kde budú mať väčšie šance dostať sa do národnej rady. Už toto je náznak, že voľby nie sú až také vzdialené. Takže prestupy budú pokračovať aj pre ideové spory aj pre utilitárne personálne dôvody.
Bude menšinová vláda aj kvôli podpore poslancov okolo Štefana Kuffu konzervatívnejšia? Presadí sa potom väčšmi napríklad aj poslankyňa Anna Záborská?
Je to možné. Tie hlasy budú potrebné. Otázne bude, ako sa k tomu postavia poslanci zo Za ľudí, pre ktorých to nebude konformná pozícia. Je dosť možné, že návrhy, ktoré budú do parlamentu prichádzať, budú mimoriadne konzervatívne.
Čítajte viac Štvorkoalícia zrejme končí. Matovič sa postu ministra vzdať nemieni
Mali by v trojkoalícii hľadať nástupcov za ministrov liberálov? Kto by mohol podľa vás nahradiť ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, ministra zahraničia Ivana Korčoka, ministra hospodárstva Richarda Sulíka a ministra školstva Branislava Gröhlinga. Kto by tam vôbec chcel ísť za takýchto okolností?
Ministri, ktorí sú na odchode, patria medzi to dobré pre krajinu. Bude ale záležať aj na tom, akým spôsobom by si chcela trojkoalícia tieto posty podeliť. Nájsť kvalitného ministra zahraničných vecí nie je vôbec ľahké. Duo Korčok a Martin Klus patrí medzi najkvalitnejších. Myslím, že budú musieť hľadať odborníkov mimo straníckej základne. Aký kvalitný človek by chcel ísť do takejto neistej vlády, ktorá bude závisieť aj od podpory extrémistov? Rovnako pani Kolíková. Na svojom poste je kompetentná. Nahradiť by ju možno mohol podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga, ktorý sa na to asi aj cíti. Ani jemu by ale nebolo príjemné, kedy mala vláda závisieť od podpory extrémistov. Na ministerstve hospodárstva by mohol ostať štátny tajomník Marcel Klimek, ktorého chválil aj Sulík. V prípade ministerstva školstva si nie som veľmi istý, koho by tam mohli dať. Ak by som chcel byť ironický, pripomenul by som, že líderka kandidátky Mária Šofranko bola pred voľbami prezentovaná ako odborníčka na školstvo. Bude veľmi náročné nájsť v tejto nestabilnej situácii nejakých odborníkov.
Aké šance dávate tomu, že takáto trojkoalícia dovládne do riadneho termínu volieb?
Pokiaľ naozaj bude trojkoalícia s menšinovou podporou v parlamente, tak sú veľmi malé šance, že voľby budú v riadnom termíne. Sme v krízovom období, takže menšinová vláda by to mala ešte ťažšie. Navyše Smer potrebuje predčasné voľby čím skôr, pretože každý ďalší mesiac znamená pre Smer existenčné ohrozenie a stále sa rozrastajúci zoznam obvinených či obžalovaných nominantov Smeru. Pre Roberta Fica je existenčne dôležité, aby boli voľby čím skôr.