Matovič si kopol do Sulíka. Čínsku hrozbu zamlčal

Igor Matovič využil obriu čínsku investíciu v Maďarsku na to, aby slovne nepriamo (ale okato) napadol Richarda Sulíka.

13.08.2022 15:00
Igor Matovič / Richard Sulík / Foto: ,
Igor Matovič a Richard Sulík v období, keď ešte spolu dobre vychádzali. Snímka je z januára 2019
debata (147)

„Gratulujem maďarskému ministrovi hospodárstva k tomu, že neštrajkuje a pracuje… Takto sa to robí, do psej matere! Megainvestícia 5-krát väčšia ako Volvo. Maďari idú ako rakety a my popri nich vyzeráme ako chudobní príbuzní," napísal líder OĽaNO na Facebooku. Jeho status zo sobotňajšieho rána sa na sociálnej sieti už nenachádza.

zväčšiť
status Igora Matoviča, investícia

Matovič vyjadril obdiv Maďarsku, že dokázalo pritiahnuť na svoje územie investíciu v objeme 7,6 miliardy amerických dolárov, čo je v prepočte 7,4 miliardy eur. Čínska firma CATL postaví pri Debrecíne fabriku na elektrické batérie do automobilov.

Továreň bude najväčšia svojho druhu v Európe, pričom ide o najväčšiu investíciu spoločnosti CATL v zahraničí. „S výstavbou, ktorá potrvá 64 mesiacov, sa začne v tomto roku po tom, čo firma získa potrebné povolenia," napísala agentúra Reuters. Priemyselný park zaberie rozlohu viac ako 220 hektárov.

Maďarsko bolo takpovediac predurčené

Prvého júla tohto roku Sulík oznámil, že na východné Slovensko príde automobilka Volvo, ktorá tam bude vyrábať 250-tisíc elektrických áut ročne. Zároveň poukázal na to, že vznikne okolo 3300 priamych pracovných miest a ďalšie sa vytvoria u subdodávateľov. Volvo počíta s investíciou vo výške 1,2 miliardy eur.

Nepochybne proti ministrovi hospodárstva namierený status šéfa rezortu financií však zjavne nemôže byť opodstatnený. Slovensku sa mohlo iba snívať o tom, že by CATL postavil fabriku na tunajšom území. Maďarsko bolo takpovediac predurčené na jej výstavbu, čo vyplýva z veľmi dobrých vzťahov medzi Budapešťou a Pekingom. No majú takú podobu, že ich úroveň znepokojuje mnohé členské štáty Európskej únie aj Washington. Maďarsko sa totiž stáva hlavným miestom čínskeho prieniku do EÚ, čo môže mať čoraz väčšie nepríjemné dôsledky. Obavy z pekinského vplyvu na domácu scénu dávajú najavo maďarskí aktivisti.

Matovičova poznámka o tom, že maďarský minister hospodárstva neštrajkuje a pracuje, pôsobí v narážke na Sulíka nezmyselne (možno mal na mysli to, že šéf SaS vedie vládu k jej rozpadu a odchádza na dovolenku). Rozhovory medzi Budapešťou a Pekingom totiž trvali dlho, nebola to záležitosť tohto leta či pár mesiacov. „Ukončili sme viac ako dva roky trvajúce vyjednávania, ktoré vyústili do realizácie najväčšej investície vôbec v dejinách našej krajiny," povedal na videonahrávke na Facebooku štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Levente Magyar.

Mimochodom, nedá sa to síce dokázať, ale je pravdepodobné, že Čína si pýtala od maďarskej vlády najmenej dve veci za to, že megainvestícia bude naozaj smerovať do Debrecínu: politickú podporu v Bruseli a svoj prienik do Budapešti na akademickú pôdu. (Z pohľadu zahraničnej politiky Slovenska a jej hodnôt je v podstate nepredstaviteľné, že by Číne vyhovelo v týchto veciach, ale Orbán jej v oboch prípadoch ide poruke.)

Univerzita by nebola nijakým darčekom

V Maďarsku je otcom myšlienky otváraniu sa na východ premiér Viktor Orbán, ktorý sa po osemročnej pauze vrátil v roku 2010 na čelo vlády. Číne otvára dvere až tak, že sa proti tomu už v Budapešti demonštrovalo. V júni 2021 tam vyšlo do ulíc približne 10-tisíc ľudí. Prekážalo im, že Orbánova vláda plánuje postaviť v Budapešti pobočku čínskej univerzity Fu-tan. Náklady na jej vybudovanie by vyšli v prepočte na 1,75 miliardy eur. (Sídlo univerzity sa nachádza v Šanghaji, je druhá najväčšia v krajine, na 17 fakultách má 45-tisíc študentov.)

Šanghajská univerzita v Budapešti by nebola nijakým darčekom. „Z úveru od Číny by sa na ňu vynaložilo 1,5 miliardy dolárov," upozornila stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). V prepočte to je 1,46 miliardy eur, čo by boli peniaze maďarských daňových poplatníkov.

Odporcovia vyzbierali viac ako 200-tisíc podpisov za referendum o univerzite. Ústavný súd v máji tohto roku však rozhodol, že hlasovanie by bolo protiústavné. Kritici sú presvedčení, že strážcovia ústavnosti zmietli referendum zo stola, pretože sú len bábkami dosadenými vládnucim Orbánovým Fideszom.

Fungovanie Fu-tanu v Maďarsku by malo pre Čínu veľký význam, lebo by to bola vôbec jej prvá univerzita zriadená v EÚ. A nepochybne vytvorená s ideologickým zámerom a s ďalšími nešpecifikovanými záujmami…

Zdá sa, že Orbánova vláda sa do projektu zamilovala. „Ak nepostavíme univerzitu Fu-tan, bolo by to ako dobrovoľné odrezanie jednej z našich rúk. My v Maďarsku sa musíme pozerať na východ aj na západ, rovnako ako západné krajiny. Musíme pochopiť oba svety, nie z politických dôvodov, ale preto, že tento druh vedomostí je potrebný aj pre inovácie v Maďarsku." povedal v parlamente minister školstva János Csák. Potom sa podobne vyjadril aj pre časopis Mandiner: „Fu-tan je jedna z najlepších univerzít na svete a Maďarsko potrebuje pochopiť Čínu na stupni, ako chápeme západnú civilizáciu."

RFE/RL informovala, že proti výstavbe chce zasiahnuť starostka IX. mestskej časti Krisztina Baranyiová. Avizovala, že by chcela, aby sa uskutočnilo lokálne referendum, pretože univerzita by mala vyrásť v tejto časti Budapešti.

V Bruseli Orbán podržal Peking

François Venne, expert z Centra pre európske politické analýzy, zverejnil v januári tohto roku štúdiu, v ktorej sa venoval maďarsko-čínskym vzťahom. Poukázal na to, že vyvolávajú bezpečnostné obavy z pohľadu transatlantickej aliancie a narúšajú európsku jednotu zoči-voči režimu v Pekingu.

„Maďarské technologické dohody s Čínou znepokojujú USA," napísal Venne v súvislosti s tým, že Maďarsko využíva služby Huawei. Túto firmu pritom bezpečnostné úrady v mnohých štátoch vážne podozrievajú zo špionáže.

zväčšiť Vzťahy medzi Budapešťou a Pekingom sú bohaté.... Foto: SITA/AP, Tamas Kovacs
Viktor Orbán / Čína / Vzťahy medzi Budapešťou a Pekingom sú bohaté. Čína využila boj proti pandémii koronavírusu, aby sa zviditeľnila v Maďarsku. Na snímke z marca 2020 (krátko po príchode covidu do Európy) na budapeštianskom letisku maďarský premiér Viktor Orbán prevzal od Číňanov zásielku troch miliónov kusov rúšok, 100-tisíc testov a 86 prístrojov umelého dýchania.

Venne upozornil na to, ako sa Budapešť viackrát zachovala v Bruseli, kde členské štáty rozhodovali o textoch odsudzujúcich niektoré kroky Pekingu: „Maďarsko zablokovalo alebo odmietlo podpísať viacero vyhlásení EÚ kritizujúcich Čínu pre jej akcie súvisiace s Hongkongom, v Juhočínskom mori a so zločinmi proti Ujgurom."

Hongkong sa spája s porušovaním politických i ľudských práv. O Juhočínskom mori Peking tvrdí, že mu patrí takmer celá jeho námorná obchodná trasa. A Ujguri sú kruto perzekvovaní príslušníci moslimskej menšiny.

K slovám Venneho treba dodať, že Orbán zakaždým v Bruseli potešil Peking v období, keď Maďarsko rokovalo s Čínou o umiestnení investície v Debrecíne.

© Autorské práva vyhradené

147 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #Igor Matovič
Flowers