Posledná rozlúčka s kardinálom Tomkom. Nemal rád vetu, ktorú musel opakovať pápežom

Duchovný velikán vo Vatikáne zo Slovenska, ktorý ako kardinál bol oporou troch pápežov. V tomto zmysle sa dajú stručne zhrnúť ohlasy zo Svätej stolice na úmrtie Jozefa Tomka, ktorého v utorok pochovajú v Košiciach.

16.08.2022 05:55
Jozef Tomko na Levočskej púti Foto: ,
Kardinál Jozef Tomko na Levočskej púti v júli 2014, kde slúžil odpustovú svätú omšu.
debata (24)

O význame a prínose Tomka sa zmienil aj pápež František. „Pri spomienke na tohto váženého a múdreho brata, ktorý, podporovaný hlbokou vierou a prezieravým pohľadom, pokorne a obetavo slúžil evanjeliu a cirkvi, s vďakou myslím na jeho dlhú a plodnú prácu pri Svätej stolici a na neho ako usilovného a rozvážneho spolupracovníka mojich predchodcov," napísal v sústrastnom telegrame, ktorý poslal košickému arcibiskupovi Bernardovi Boberovi.

František doslova označil Tomka za slávneho syna (slovenského) národa. Pápež zároveň na ňom ocenil, že napriek starobe zostával oddaným služobníkom katolíckej cirkvi: „Myslím aj na jeho modlitebného ducha, keď sa aj v pokročilom veku vytrvalo každodenne večer modlil ruženec na Námestí sv. Petra a vydával pútnikom a turistom krásne a verejné svedectvo lásky k Panne Márii."

VIDEO: Krypta, kde bude pochovaný kardinál Jozef Tomko.

Video

Pohreb kardinála Jozefa Tomka

Omša s pohrebnými obradmi sa uskutočnil 16. augusta so začiatkom o 11. hodine. Hlavným celebrantom bol emeritný pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka. Tomka pochovajú v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, kde má pripravenú hrobku. Bolo to jeho osobné želanie, aby rakvu s telom uložili do krypty v tejto katedrále (jej výstavbu ukončili v roku 1508).

Ďakujem Pánu Bohu za mojich rodičov

Hoci je kardinál už po smrti, niekoľko jeho myšlienok sa dostalo na verejnosť až teraz. Vatikán zverejnil celý obsah jeho duchovného testamentu, ktorý napísal v taliančine v roku 2007. Tomkovi vôbec neprekážalo, že vyrastal v biede, naopak: „Ďakujem Pánu Bohu za mojich rodičov, za chudobu, v ktorej som vyrastal, a za bohatú vieru, v ktorej dozrelo moje kňazské povolanie." Narodil sa 11. marca 1924 v obci Udavské, ktorá sa nachádza v okrese Humenné, v ktorej vychodil základnú školu (potom navštevoval gymnázium v Michalovciach).

Vyslovil poďakovanie košickému biskupovi Jozefovi Čárskemu, ktorý ho v roku 1945 po dvoch rokoch na teologickej fakulte v Bratislave poslal na štúdiá do Ríma. Pripomenul, že vo Večnom meste ho vysvätili za kňaza v marci 1949. „Osamote, keďže príbuzným bolo zabránené prísť," upozornil. V tej dobe už fungoval v Československu komunistický režim, ktorý považoval všetky cirkvi za ideologického nepriateľa. Aj preto sa Tomko nemohol vrátiť do vlasti.

Bolo pekné namáhať sa a trpieť

Časť testamentu venoval spomienkam na pápeža Jána Pavla II. Naznačil, že je mu vďačný za to, že si ho v septembri 1979 vybral za generálneho sekretára Biskupskej synody a že mali k sebe duchovne veľmi blízko: „Bol som s ním v takmer spontánnom súzvuku myšlienok, radostí a utrpení." Zrejme to súviselo aj s tým, že obaja pochádzali z dvoch krajín, ktoré trpeli pod komunistickou­ mocou.

Priame poďakovanie pápežovi narodenému v Poľsku vyslovil za vymenovanie do jednej z najvýznamnejších funkcií vo Vatikáne: „Jemu vďačím aj za najkrajšie a najdlhšie obdobie svojho života ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Vnímal som túto službu ako príspevok k budovaniu a rastu mystického tela cirkvi a miloval som mladé misijné cirkvi v celej ich kráse a krehkosti: slávnosti, biskupov a misionárov, seminaristov, rehoľné sestry, ľud, často chudobný. Bolo pekné namáhať sa a trpieť pre túto živú misionársku cirkev!"

Tomko ako prefekt tejto kongregácie vykonal pre cirkev nepochybne veľký kus práce: absolvoval nielen mnoho misionárskych ciest, pomohol aj založiť zhruba 180 nových diecéz v rôznych častiach sveta. Napriek tomu, že Tomko neúnavne slúžil cirkvi, mal pocit, že mohol vykonať ešte viac: „Musím povedať, že som dostal oveľa viac, ako som bol schopný dať, a neustále aj po niekoľkých rokoch dostávam prejavy vďačnosti. Zo svojej strany prosím o odpustenie, ak som niekedy cítil, že musím postupovať tvrdo. Prosím o odpustenie Boha i ľudí za chyby, ktorých som sa dopustil."

Aj Benedikt XVI. využil služby Tomka

Server Catholicnews pripomenul, že Tomka hospitalizovali v júni, keď sa zranil po páde, a mal aj komplikácie súvisiace s covidom. Kardinála previezli do jeho bytu 6. augusta, aby tam strávil posledné hodiny svojho života, kde sa o neho starali milosrdné sestry satmárky. Zomrel ráno 8. augusta vo veku 98 rokov.

Catholicnews poukázal na to, že na Tomka sa po Jánovi Pavlovi II. spoliehal aj jeho nástupca Benedikt XVI. „Tento pápež ho v roku 2010 vymenoval za člena vatikánskej komisie, ktorá mala skúmať údajné zjavenie Panny Márie v Medžugorí v Bosne a Hercegovine," napísal server.

Benedikt XVI. využil služby Tomka aj o dva roky neskôr: emeritného kardinála, ktorý sa blížil už k svojim deväťdesiatim rokom, ustanovil za jedného z troch hlavných predstaviteľov, čo dostali za úlohu viesť vyšetrovanie úniku korešpondencie medzi pápežom a vatikánskymi činiteľmi do médií.

Pápež je jediný, kto má právo to povedať

O významnom postavení Tomka v Svätej stolici svedčí aj to, že od roku 1996 počas éry troch pápežov im prinášal popol na Popolcovú stredu. Vyplývalo to z jeho funkcie titulárneho kardinála rímskej Baziliky sv. Sabiny na Aventíne, čo je jeden zo siedmich pahorkov, na ktorom bol postavený antický Rím. Popol slúži na posypanie hlavy, čo je katolícky rituál na začiatku 40-dňového pôstneho obdobia pred veľkonočnými sviatkami.

Napriek tomu, že Tomko sa mohol cítiť poctený touto úlohou, zjavne z nej nadšený nebol. Príčinou bol jeho maximálny rešpekt, ktorý prejavoval k pápežom. „Raz povedal, že je pre neho naozaj ťažké povedať každému pápežovi túto vetu: Čiňte pokánie a verte v evanjelium!" Pripadalo mu to nedôstojné: „Pápež je jediný, kto má právo povedať to mne a komukoľvek inému," citoval ho Catholicnews. Zmienená veta je v Biblii, konkrétne v Evanjeliu podľa Marka. „Čas sa naplnil – Božie kráľovstvo je blízko. Čiňte pokánie a verte v evanjelium."

Po smrti Tomka má kolégium kardinálov 206 členov. Z nich 116 má menej ako 80 rokov, čo znamená, že v prípade úmrtia alebo abdikácie Františka sa môžu zúčastniť konkláve, čiže hlasovať o jeho nástupcovi.

Velikán pontifikátu Jána Pavla II.

Zosnulému kardinálovi sa dostalo obdivu aj v najstarších amerických celoštátnych novinách katolíckej cirkvi. Nekrológ napísal kňaz Raymond de Souza. „Tomko bol posledný zo statočných kardinálov studenej vojny spoza železnej opony. Bol tiež jedným z posledných velikánov pontifikátu Jána Pavla II.," zdôraznil autor.

Souza poukázal na zaujímavosť, ktorá sa stala v roku 1979, keď Ján Pavol II. vymenoval Tomka za generálneho sekretára Biskupskej synody a rozhodol sa osobne ho vysvätiť za biskupa (kardinála z neho urobil na jar 1985). Komunistický režim umožnil odcestovať do Ríma len hŕstke Tomkových príbuzných, o československých pútnikoch v autobusoch nemohla byť ani reč.

Ján Pavol II. preto presunul plánovanú vysviacku vo veľkej Bazilike sv. Petra do oveľa menšej Sixtínskej kaplnky. „Nebola to zlá cena útechy – a jasný signál," napísal Souza. V čom mohla spočívať symbolika, skryté posolstvo? Napriek tomu, že Ján Pavol II. bol ešte len na začiatku svojho pontifikátu, myslel už na vzdialenú budúcnosť, v ktorej by rád videl ako jedného z vhodných kandidátov na pápežský stolec Tomka? V Sixtínskej kaplnke sa totiž koná konkláve…

O vysviacke Tomka za biskupa sa zmienil aj kardinál Giovanni Battista Re, ktorý viedol poslednú rozlúčku s ním vo Vatikáne pred prevozom rakvy na Slovensko. Pripomenul, že v septembri 1979 bola v Sixtínskej kaplnke veľká cirkevná slávnosť, lebo tak rozhodol Ján Pavol II. „Pápež chcel podčiarknuť blízkosť Tomka k Slovensku a celej mlčiacej cirkvi v ťažkom období katolíkov žijúcich za železnou oponou," objasnil Re.

Talentovaný Slovák vo vyhnanstve v Ríme

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia žilo vo Vatikáne málo duchovných pochádzajúcich z komunistických krajín. Železná opona bola takmer neprekonateľná bariéra. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý si pápež vybral Tomka za kardinála. „Pre Jána Pavla bolo dôležité, aby Rímska kúria z prvej ruky poznala skúsenosť života v totalite. Talentovaný Slovák Tomko žil vo vyhnanstve z domova," poznamenal Souza. Keď Ján Pavol II. v roku 1980 urobil zo svätého Cyrila a svätého Metoda spolupatrónov Európy, nepochybne to bola Tomkova zásluha. A o rok neskôr slovenský kardinál založil v Ríme rovnomenný ústav týchto dvoch svätých.

Želanie Tomka, aby ho pochovali v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, Souza spája s tým, že v tomto chráme sa malo začať jeho pôsobenie v službách cirkvi: „Je to rovnaké miesto, kde mal byť pred 73 rokmi vysvätený za kňaza."

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #kardinál Jozef Tomko #Jozef Tomko