Priplácať áno. Otázka je koľko
Takmer tri štvrtiny respondentov vnímajú klimatickú zmenu ako jeden z hlavných problémov, ktorým ako civilizácia čelíme. Zároveň je ešte väčší podiel populácie presvedčený, že je správne snažiť sa znížiť emisie na nulu. Snahu o dosiahnutie klimatickej neutrality tak podporujú až štyria z piatich obyvateľov (79 %).
Respondenti dostali aj otázku, či sú ochotní akceptovať zvýšenie cien elektriny, ak by sa tým zvýšil podiel obnoviteľných zdrojov (OZE), teda veterných, solárnych, malých vodných alebo geotermálnych elektrární.
So zdražovaním rozhodne súhlasilo len 7,3 % populácie a tejto možnosti bolo skôr naklonených 35,5 % ľudí. Ochotní by boli akceptovať zvýšenie fakturovanej sumy o maximálne 5 eur (60,5 %) resp. 10 eur mesačne (32,3 %). Karel Hirman však dodáva, že vďaka rastu cien fosílnych palív sa obnoviteľné zdroje stávajú na trhu konkurencieschopné aj bez dotácií.
„S rastúcim podielom nepredvídateľných obnoviteľných zdrojov v európskom energetickom mixe, ako sú solárne alebo veterné elektrárne, však rastie aj dopyt po elektrine zo záložných zdrojov, čo sú dnes najmä elektrárne spaľujúce stále drahší zemný plyn – dodávajú vtedy, keď je menej slnečného svitu alebo málo vetra. Slovensko má obrovskú výhodu v tom, že fluktuáciu OZE dokáže vyvažovať flexibilnou produkciou vodnej energie,“ vysvetľuje Pierre Poncik, riaditeľ obchodu, trhovej regulácie a dispečingu Slovenských elektrární.