Zdravotné odvody čakajú dve zmeny: chudobní si priplatia, neplatiči prilepšia

Zdravotné poistenie je na Slovensku povinné, a teda ho musí platiť každý, za koho to nerobí štát. Zamestnancom odvody strhávajú zo mzdy, samoplatcovia a živnostníci si ho hradia sami. Poistencami štátu sú dôchodcovia, nezamestnaní, matky na materskej, študenti alebo nezaopatrené deti. Ak však niekto túto povinnosť zanedbá stane sa neplatičom.

, 20.08.2022 06:00
Vladimír Lengvarský Foto: ,
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský
debata

V takom prípade má poistenec nárok len na akútnu zdravotnú starostlivosť. Všetky ostatné výkony si musí hradiť z vlastného vrecka. Takisto neplatičom hrozí exekúcia. V praxi to môže vyzerať tak, že neplatiča síce ošetria s prasknutým slepým črevom, so zlomeninou či pri pôrode no na pobyt v liečebných kúpeľoch či na dlhodobejšie plánovanú operáciu však môže zabudnúť.

V súčasnosti je na Slovensku približne 120-tisíc ľudí, ktorí majú pre dlhy na zdravotnom poistení obmedzený prístup k preventívnym prehliadkam či štandardnej liečbe. Ministerstvo zdravotníctva však chce zaviesť zmenu: umožniť dlžníkom plnú zdravotnú starostlivosť. Obmedzenia by sa zaviedli len na úkony, ktoré patria medzi odložiteľné.

Novinku, ktorú prináša novela zákona o zdravotnom poistení, chce rezort zdravotníctva dostať do parlamentu na jeseň. Zmeny sa majú dotknúť dvoch hlavných skupín ľudí: jednak tých, čo neplatia, a potom aj ľudí, ktorí zarábajú málo. Druhú skupinu však novela poteší menej. Povinné odvody sa im totiž predražia.

lieky, lekáren, doktorka Čítajte viac Prelomová reforma: Inovatívnych a onkologických liekov bude viac. Budú aj lacnejšie?

Zástupcovia pacientov protestujú

Medzirezortné pripomienkové konanie k novele sa skončilo 16. augusta. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová však ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) vyzýva, aby celý nový zákon stiahol. Hlavný problém má s tým, že podľa nej novela porušuje základné ľudské práva a nerieši problémy, ktoré si v súčasnosti zaslúžia pozornosť verejnosti.

Štát by sa mal podľa Lévyovej v prvom rade zamerať na problém nedostatku zdravotníckeho personálu či na chýbajúce finančné zdroje, ktoré nezohľadňujú reálne potreby a len prispievajú k ďalšiemu zadlžovaniu. Ďalšími témami sú zadefinovanie nároku pacienta, komerčné poistné produkty a sociálne platby.

Rezort zdravotníctva na kritiku reagoval, že eviduje pripomienky zo strán viacerých subjektov a zdôraznil, že sa všetkými bude zaoberať a vyhodnocovať ich.

SR vláda MZ plán obnovy nemocnice Rázsochy Martin TK BAX Čítajte viac Lengvarský pôjde k Hegerovi na koberček. Dôvodom je (ne)fungovanie rezortu

Chudobní si priplatia

Lévyová tiež kritizuje zmenu, ktorou by sa povinnosť platiť zdravotné odvody zaviedla na všetkých, bez ohľadu na príjem. „V čase rastúcich cien potravín či energií sa navrhované zvýšenie citeľne dotkne ľudí, ktorí si vo svojom regióne nevedia nájsť prácu na plný úväzok alebo nemôžu mať takýto úväzok napríklad zo zdravotných dôvodov," zdôraznila. Štát podľa nej nemôže riešiť poistencov, ktorí si cez účelovo skrátené úväzky krátia odvody, za cenu zhoršenia situácie sociálne slabších skupín.

Zamestnávateľ a zamestnanec sa na zdravotné odvody skladajú. Firma odvádza desať percent a zamestnanec štyri percentá. Po novom by sa najnižšie možné zdravotné odvody pre zamestnanca mali počítať z minimálnej mesačnej mzdy.

V prípade, že by zamestnanec zarobil za mesiac menej a odvod vypočítaný z hrubého zárobku by tak nedosiahol sumu 98 eur, rozdiel si bude musieť zamestnanec sám doplatiť.

Príklad: Teraz z príjmu poistenca 500 eur dostane zdravotná poisťovňa 70 eur, čo predstavuje 14 percent. Firma zaplatí 50 eur a zamestnanec 20 eur. Po novom by ale musel ten istý zamestnanec ešte na zdravotnom doplatiť rozdiel oproti odvodom z minimálnej mzdy. Predpokladá sa, že na budúci rok bude minimálna mzda predstavovať 700 eur, minimálny odvod by teda predstavoval 98 eur. Zamestnanec by tak musel na zdravotnom doplatiť rozdiel 28 eur.

Podľa údajov zdravotných poisťovní má zamestnanecký pomer s príjmom nižším, ako je minimálna mzda, 250-tisíc osôb. Rezort zdravotníctva očakáva, že sa týmto krokom príjmy zdravotných poisťovní v budúcom roku zvýšia o 85,8 milióna eur.

Lévyová s návrhom nesúhlasí a upozornila, že po zvýšení platieb za poistenca sa volá dlhé roky. „Ak je pre štát výška platby za poistencov štátu uspokojujúca, žiadame, aby bol minimálny vymeriavací základ nadviazaný na jej výšku," dodala. Štát by mal podľa nej vzhľadom na alarmujúcu situáciu v zdravotníctve zvážiť legislatívnu úpravu, ktorá by garantovala výdavky na zdravotníctvo vo výške minimálne 1,9 percenta HDP a ich každoročné navyšovanie o 0,3 percenta.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotné poistenie #zdravotné odvody #Vladimír Lengvarský
Flowers