Neplatiči získajú viac
Ministerstvo zdravotníctva v novele zákona o zdravotných poisťovniach tiež navrhuje poskytnúť dlžníkom plnú zdravotnú starostlivosť a obmedziť prístup len pri odkladnej starostlivosti. „Ak dnes zdravotná poisťovňa eviduje dlh, jej klient má prístup len k neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Všetky ostatné úkony vrátane preventívnych prehliadok si pacient s nedoplatkom musí hradiť z vlastných zdrojov, inak sú pre neho nedostupné,“ spresnil minister zdravotníctva Lengvarský.
Obmedzenie prístupu k zdravotnej starostlivosti podľa ministrových slov malo legitímny zámer – motivovať k plateniu zdravotných odvodov. Zámer sa však do praxe nepremietol. Obmedzenie prístupu sa plnohodnotne zaviedlo až po roku 2011. Napriek tomu sa výber poistného podľa Lengvarského v zásade nezmenil a pohybuje sa na úrovni zhruba 98 percent.
„Dve percentá dlžníkov na prvý pohľad možno vyznievajú ako hodnota na úrovni štatistickej odchýlky, no ak si percentá rozmeníme na absolútne čísla, zistíme, že zďaleka nehovoríme o malom množstve obyvateľov. Podľa údajov z prvej polovice roka 2022 sa obmedzenie prístupu k štandardnej zdravotnej starostlivosti týka vyše 120-tisíc ľudí,“ dodal Lengvarský.
Podľa ministerstva zdravotníctva aktuálne nastavené pravidlá nepreukázali výhody v podobe vyšších výberov. Naopak, zvýraznili sa komplikácie. Pacienti s obmedzeným prístupom k preventívnym prehliadkam sa k lekárovi často dostanú až v čase, kedy je ich liečba je omnoho nákladnejšia a šanca na vyliečenie nižšia. Navyše sa reštrikcie týkajú aj dlžníkov, ktorí dnes platia zdravotné odvody, alebo dôchodcov, za ktorých už poistné platí štát.
„V súčasnosti sú na Slovensku desiatky a desiatky tisíc občanov, ktorí sa úmyselne a zo špekulatívnych dôvodov vyhýbajú plateniu zdravotných odvodov, a ich počet by sa po úprave legislatívy výrazne zvýšil," podotkla prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková. Upozornila, že štát v súčasnosti nepokrýva reálne finančné náklady na zdravotnú starostlivosť pre poistencov štátu a po zmene by sa podľa nej súčasný deficit ešte viac prehĺbil.
Zamestnanec zaplatí viac ako živnostník
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) nepovažuje za správne, aby práve nízkopríjmoví zamestnanci na skrátený úväzok boli trestaní za to, že sa niektoré osoby, zväčša vlastníci obchodných spoločností, vyhýbajú plateniu zdravotného poistenia práve zneužívaním čiastočných úväzkov. Ak predkladateľ návrhu chce odstrániť fiktívne pracovné pomery, dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov dozoruje inšpekcia práce. Preto by túto problematiku podľa KOZ nemal riešiť zákon o zdravotnom poistení.
KOZ poukázala aj na skutočnosť, že zamestnanec s čiastočným úväzkom má podľa návrhu uhrádzať poistné z vyššieho vymeriavacieho základu ako dobrovoľne poistená osoba. Vyčíslila, že samoplatitelia a živnostníci by napríklad v roku 2022 zaplatili zdravotný odvod vo výške 79,31 eura, zatiaľ čo zamestnanec s minimálnym základom o 11,13 eura mesačne viac.
Odbory ďalej zdôraznili, že navrhovaná úprava zníži atraktivitu čiastočných úväzkov, čo je prekážkou zosúladenia rodinného a pracovného života najmä žien. „Zatiaľ čo na Slovensku je miera využívania kratších pracovných úväzkov zanedbateľná, v zahraničí je to naopak. Sme presvedčení, že atraktivita kratších pracovných úväzkov by sa mala legislatívne, naopak, zvyšovať,“ navrhuje KOZ s cieľom, aby sa zvýšila miera zapojenia do práce. (sita)