Heger odsúdil okupáciu Československa, hovorí o paralele s Ukrajinou

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) pri pietnej spomienke na výročie okupácie Československa pred bratislavskou Univerzitou Komenského hovoril o paralele so situáciou na Ukrajine.

19.08.2022 12:15
ladislav bielik Foto:
Štúrova ulica v Bratislave počas invázie v roku 1968
debata (269)

Okupáciu cudzích vojsk v slobodnej krajine podľa neho nemožno akceptovať. Najsilnejší odkaz okupácie vidí v sile ľudí, ktorí sa nevzdali, verili a napokon sa dočkali slobody.

„Pražská jar reprezentovala túžbu našich občanov po slobode, po lepšom živote,“ podčiarkol premiér a podotkol, že okupácia ju potlačila. „Túžili sme po slobode, po lepšom živote. A po tom istom túžia ľudia na Ukrajine,“ dodal.

Paralelu s aktuálnou situáciou vidí aj v tom, že rovnako ako Moskva pri okupácii potrestala Československo, rovnako teraz potrestala Ukrajinu. „Moskva nedopriala slobodu občanom iného štátu,“ vyhlásil.

Heger poukázal aj na krehkosť mieru i slobody. „Sloboda je dnes napádaná nielen na Ukrajine. Sloboda je napádaná aj u nás. Dovolím si povedať, že Moskva dnes vedie hybridnú vojnu s Európou,“ povedal. Poukázal na dôsledky vojny na Ukrajine a energetickú krízu. Deklaroval, že vláda nenechá občanov bez pomoci.

bielik Čítajte viac Peter Bielik: Šťastie mojich rodičov trvalo tri dni, potom prišla invázia

Je povinnosťou konať tak, aby sa neopakovala dráma z augusta „68“

Slovensko dnes o svojej budúcnosti rozhoduje slobodne a samo. Je možnosťou i povinnosťou konať tak, aby sa viac neopakovala dráma z augusta 1968. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla počas piatkovej pietnej spomienky pri príležitosti 54. výročia okupácie pred Univerzitou Komenského v Bratislave.

„Čelíme masívnej propagande, šíreniu lží, nenávisti. Sme vystavení snahe o rozdelenie na nepriateľské tábory. Osud však máme vo svojich rukách. Máme možnosť i povinnosť konať tak, aby sme už viac nezažili drámu z augusta 1968. Práve tento odkaz si máme v týchto dňoch pripomínať,“ vyhlásila prezidentka.

Ako skonštatovala, Slovensko dnes o svojej budúcnosti rozhoduje slobodne a samostatne. „Nežijeme v bipolárnom svete ako v roku 1968, keď nám štáty z druhej strany železnej opony nemohli nijako pomôcť. Stali sme sa súčasťou demokratického medzinárodného spoločenstva, ktoré pomáha napadnutej Ukrajine,“ uviedla Čaputová. Ako podotkla, kto iný by mal rozumieť ťažko skúšanej krajine ako tí, ktorých normalizovali pod hlavňami pušiek a tankov.

Za dôležité považuje hlava štátu pripomínať si udalosti spojené s okupáciou vojskami Varšavskej zmluvy a všetky obete. „Dodnes sú živé príbehy ľudí, ktorých poznačil august 1968 a následné normalizačné udalosti,“ poznamenala. V kontexte vojny na Ukrajine má podľa nej spomienka na udalosti roku 1968 potenciál aktuálnej hrozby.

vystava bielik, Čítajte viac Peter Bielik otvoril výstavu fotografií svojho otca August 68-Tri dni pred inváziou

Kollár: Okupácia bola zrada

Demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy bol útok na suverenitu našej krajiny, snaha o potlačenie demokratizačných procesov a prejavov slobody a bola to aj zrada.

Vyhlásil to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) počas pietnej spomienky pri príležitosti 54. výročia okupácie pred bratislavskou Univerzitou Komenského. Kollár podčiarkol hrdinstvo ľudí, ktorí sa okupácii postavili.

„Aj keď o krivdách a zverstvách minulosti sa rozpráva len ťažko, napriek tomu o tom hovoriť musíme. A ako vyspelý demokratický národ si minulosť musíme neustále pripomínať, pretože demokracia nie je darom, ktorý sme získali a už ju natrvalo máme, je to niečo, čo musíme neustále udržiavať,“ povedal Kollár.

Okupácia Československa podľa jeho slov dodnes nesie neutíchajúcu krivdu. Podčiarkol, že Slovensko nestratilo len tých, ktorých zabili vojaci, ale i tých, ktorí boli počas ďalších rokov väznení, perzekvovaní či unesení.

Stovky tisíc ľudských osudov bolo podľa jeho slov poznačených normalizáciou a zničené boli aj plány a predstavy o ďalšom živote vo voľnejšej spoločnosti.

„Namiesto reforiem sa presadil len tuhý normalizačný režim, ktorý na viac ako dvadsať rokov zabrzdil spoločenský, politický i ekonomický vývin. Vďaka tomu dnes viem, že demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Vďaka hodnotám, ktoré prezentuje, máme slobodné voľby, môžeme sa zhromažďovať, vyjadriť svoju nespokojnosť, cestovať, spoznávať a najmä, môžeme spoločne pracovať na zlepšovaní našej krajiny,“ skonštatoval.

Netreba však podľa neho zabúdať ani na padlých vojakov Červenej armády, ktorá nás oslobodila od fašizmu.

V súvislosti s aktuálnou situáciu poznamenal, že naši východní susedia zažívajú podobne bezprecedentný útok ruského režimu na ich slobodu a demokraciu. Upozornil, že každý, kto rozmýšľa použiť vojenskú silu alebo ju použije, mal by si plne uvedomiť, že vôľu po slobode a suverenite možno len ťažko zlomiť. „A tak, ako aj od nás museli sovietske vojská nakoniec odísť bez fanfár a slávnostných rečí, pevne verím, že to tak bude aj na Ukrajine,“ dodal.

269 debata chyba
Viac na túto tému: #august 1968 #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy