„Vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia členov vlády k očkovaciemu bonusu prezidentka očakávala ústretovejší prístup. Bolo by na mieste, aby vláda našla riešenie, ktoré bude spravodlivé aj voči tým, ktorí nie vlastnou vinou nemali k očkovaciemu bonusu prístup,“ uviedol pre TASR hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Hlava štátu na problém s očkovacím bonusom upozorňovala opakovane. Premiér reagoval, že úlohou očkovacieho bonusu nebolo riešiť životné situácie. „Zámerom opatrenia bolo dosiahnutie výhradne medicínskych cieľov, a to ochrany zdravia a života našich občanov,“ skonštatoval v liste.
Nastavenie príslušnej legislatívy odrážalo podľa neho možnosti hroziacej ďalšej vlny ochorenia COVID-19 a zároveň sledovalo nevyhnutnosť zabezpečenia najvyššej miery imunizácie rizikovej skupiny obyvateľstva. „Nie je možné vnímať očkovací peňažný bonus ako formu kompenzácie, alebo dokonca odškodnenia za nemožnosť splniť zákonom nastavené podmienky,“ podotkol Heger. Zároveň poukázal na to, že vláda dvakrát predĺžila lehotu, v rámci ktorej bolo možné uplatniť si nárok na finančnú prémiu za očkovanie.
Rezort financií v júli pre TASR uviedol, že nevidí objektívne dôvody na akékoľvek zmeny pravidiel v rámci očkovacieho bonusu. Podmienky podľa neho boli nastavené veľmi ústretovo. Zdôraznil pritom, že v rámci očkovacieho bonusu sa celkovo vyplatilo vyše 243 miliónov eur. Seniorom, ktorým odmena neprišla a majú na ňu nárok, odporúča obrátiť sa na call centrum finančnej správy.
Ministerstvo pre TASR doplnilo, že primárnym cieľom zavedenia očkovacieho bonusu bolo, aby štát v zlej pandemickej situácii dostal vakcínu čo najrýchlejšie k čo najširšiemu okruhu seniorov. Nevidí dôvody, prečo by malo spätne vyplácať očkovací bonus ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov zaočkovať v zákonom stanovených podmienkach nedali.