Aby sa vykypenie neopakovalo, našli v obci riešenie. Odpad zo žumpy miešajú a potom ho rozhadzujú na polia. To sa však podľa Ludrovčana robí bežne a nie je to žiaden problém. Až na všadeprítomný nepríjemný zápach.
Slovensko sa pritom už pred 18 rokmi, teda v roku 2004, keď vstupovalo do Európskej únie, zaviazalo k dobudovaniu miestnych kanalizácií a vodovodov. Išlo o jednu z prístupových podmienok dobiehania ostatných členských štátov. V prístupe k pitnej vode totiž vtedy Slovensko patrilo pod priemer EÚ.
Plán bol taký, že do desiatich rokov zostane na našom území bez vodovodu len 130 obcí. Ako vyzerá realita v roku 2022? Na verejnú kanalizáciu či čističku vody je napojených 1 130 obcí a až 470 obcí doteraz prístup nemá. Prepočítané na ľudí, dokopy až 1,5 milióna obyvateľov Slovenska žije bez pripojenia na verejnú kanalizáciu či čističku odpadových vôd. Miesto toho sú odkázaní na používanie žumpy. Odvoz fekálií však nie je zadarmo. Cena za 10 m3 sa naprieč Slovenskom pohybuje od 30 do 80 eur. Ak vývoz žumpy neprebehne včas, môže to dospieť až do štádia, keď prestanú v dome fungovať záchody.
Foto: Pravda
Podľa údajov envirorezortu absencia odpadovej infraštruktúry najviac trápi obce do dvetisíc obyvateľov. Dôvodom je podľa ministerstva životného prostredia fakt, že nemôžu čerpať peniaze na výstavbu kanalizácie a vodovodu z eurofondov. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) totiž únia s takými malými obcami ani neráta. „V západnej Európe sa také malé samosprávy nevyskytujú,“ spresnil Budaj.
Peniaze pre menšie obce by sa preto podľa štátu mali nájsť v Environmentálnom fonde. Zdroje, ktoré na účte fondu sú, však zďaleka nepostačujú restom. „Na Environmentálnom fonde máme veľa žiadateľov, ktorých požiadavky prevyšujú to, čo im vieme dať. Rozpočet máme 40 miliónov, obce od nás žiadajú dve miliardy,“ priznal riaditeľ Envirofondu Ľubomír Vačok. Konkrétne, investičný dlh Slovenska pre vodovody predstavuje 1,3 miliardy eur a dlh pre kanalizácie a čističky odpadových vôd 1,56 miliardy eur.
Foto: Pravda
Fond pritom vlani hospodáril s príjmami v objeme 1,3 miliardy eur a spracoval 136 žiadostí na výstavbu vodovodov v hodnote 30 miliónov. K podpore sa dostalo len 35 projektov a rozdelili si 7,7 milióna. Budovanie kanalizácie či vodovodu je preto podľa ministra Budaja aj vhodná téma pre volebnú kampaň. Upozornil, že s blížiacimi sa spojenými voľbami bude v obciach pribúdať počet rozkopaných jarkov. „Starosta uloží 50 metrov kanalizácie a povie, že ak ma zvolíte, tak budem pokračovať. Táto metóda kampane vyzerá smiešne, ale zaberá,“ podotkol minister Budaj. Po voľbách však podľa neho zostanú kanály suché, pričom obdobia bez dažďov tento problém len zvýraznia.